स्वभावप्रतिघाताभावहेतुकं हि सौख्यम् । आत्मनो हि दृशिज्ञप्ती स्वभावः, तयोर्लोका- लोकविस्तृतत्वेनार्थान्तगतत्वेन च स्वच्छन्दविजृम्भितत्वाद्भवति प्रतिघाताभावः । ततस्तद्धेतुकं सौख्यमभेदविवक्षायां केवलस्य स्वरूपम् । किंच केवलं सौख्यमेव; सर्वानिष्टप्रहाणात्, दिट्ठी लोकालोकयोर्विस्तृता दृष्टिः केवलदर्शनम् । णट्ठमणिट्ठं सव्वं अनिष्टं दुःखमज्ञानं च तत्सर्वं नष्टं । इट्ठं पुण जं हि तं लद्धं इष्टं पुनर्यद् ज्ञानं सुखं च हि स्फु टं तत्सर्वं लब्धमिति । तद्यथा – स्वभावप्रतिघाताभाव- हेतुकं सुखं भवति । स्वभावो हि केवलज्ञानदर्शनद्वयं, तयोः प्रतिघात आवरणद्वयं, तस्याभावः केवलिनां, ततः कारणात्स्वभावप्रतिघाताभावहेतुकमक्षयानन्तसुखं भवति । यतश्च परमानन्दैकलक्षण-
have pharīne paṇ ‘kevaḷ (arthāt kevaḷagnān) sukhasvarūp chhe’ em nirūpaṇ karatān upasanhār kare chheḥ —
anvayārthaḥ — [ज्ञानं] gnān [अर्थान्तगतं] padārthonā pārane pāmelun chhe [दृष्टिः] ane darshan [लोकालोकेषु विस्तृता] lokālokamān vistr̥ut chhe; [सर्वं अनिष्टं] sarva aniṣhṭa [नष्टं] nāsh pāmyun chhe [पुनः] ane [यत् तु] je [इष्टं] iṣhṭa chhe [तत्] te sarva [लब्धं] prāpta thayun chhe. (tethī kevaḷ arthāt kevaḷagnān sukhasvarūp chhe.)
ṭīkāḥ — sukhanun kāraṇ svabhāvapratighātano abhāv chhe. ātmāno svabhāv darshan- gnān chhe; (kevaḷadashāmān) temanā ( – darshanagnānanā) pratighātano abhāv chhe, kāraṇ ke darshan lokālokamān vistr̥ut hovāthī ane gnān padārthonā pārane pāmelun hovāthī teo (darshan -gnān) svachchhandapaṇe ( – svatantratāthī, aṅkush vagar, koīthī dabāyā vinā) khīlelān chhe. (ām darshanagnānarūp svabhāvanā pratighātano abhāv chhe) tethī svabhāvanā pratighātano abhāv jenun kāraṇ chhe evun sukh abhedavivakṣhāmān kevaḷanun svarūp chhe.