यथा हि केषांचिन्नक्तंचराणां चक्षुषः स्वयमेव तिमिरविकरणशक्तियोगित्वान्न तदपाकरणप्रवणेन प्रदीपप्रकाशादिना कार्यं, एवमस्यात्मनः संसारे मुक्तौ वा स्वयमेव सुखतया परिणममानस्य सुखसाधनधिया अबुधैर्मुधाध्यास्यमाना अपि विषयाः किं हि नाम कुर्युः ।।६७।। वा योऽसौ दिव्यो देवदेहः सोऽप्युपचारं विहाय सुखं न करोति । विसयवसेण दु सोक्खं दुक्खं वा हवदि सयमादा किंतु निश्चयेन निर्विषयामूर्तस्वाभाविकसदानन्दैकसुखस्वभावोऽपि व्यवहारेणानादि- कर्मबन्धवशाद्विषयाधीनत्वेन परिणम्य सांसारिकसुखं दुःखं वा स्वयमात्मैव भवति, न च देह इत्यभिप्रायः ।।६६।। एवं मुक्तात्मनां देहाभावेऽपि सुखमस्तीति परिज्ञानार्थं संसारिणामपि देहः सुखकारणं न भवतीतिकथनरूपेण गाथाद्वयं गतम् । अथात्मनः स्वयमेव सुखस्वभावत्वान्निश्चयेन यथा देहः सुखकारणं न भवति तथा विषया अपीति प्रतिपादयति — जइ यदि दिट्ठी नक्तंचरजनस्य दृष्टिः तिमिरहरा अन्धकारहरा भवति जणस्स जनस्य दीवेण णत्थि कायव्वं दीपेन नास्ति कर्तव्यं । तस्य प्रदीपादीनां यथा प्रयोजनं नास्ति तह सोक्खं सयमादा विसया किं तत्थ कुव्वंति तथा
anvayārthaḥ — [यदि] jo [जनस्य दृष्टिः] prāṇīnī draṣhṭi [तिमिरहरा] timiranāshak hoy to [दीपेन नास्ति कर्तव्यं] dīvāthī kāī prayojan nathī arthāt dīvo kāī karato nathī, [तथा] tem jyān [आत्मा] ātmā [स्वयं] svayam [सौख्यं] sukharūp pariṇame chhe [तत्र] tyān [विषयाः] viṣhayo [किं कुर्वन्ति] shun kare chhe?
ṭīkāḥ — jem koī *nishācharonān netro svayamev andhakārane naṣhṭa karavānī shaktivāḷān hovāthī, andhakārane dūr karavānā svabhāvavāḷā dīpak -prakāshādikathī kāī prayojan nathī (arthāt dīvā vagereno prakāsh kāī karato nathī), tem — joke agnānīo ‘viṣhayo sukhanān sādhan chhe’ evī buddhi vaḍe viṣhayono phogaṭ adhyās ( – āshray) kare chhe topaṇ — sansāramān ke muktimān svayamev sukhapaṇe pariṇamatā ā ātmāne viṣhayo shun kare chhe?
bhāvārthaḥ — sansāramān ke mokṣhamān ātmā potānī meḷe ja sukharūp pariṇame chhe; temān viṣhayo akiñchitkar chhe arthāt kāī karatā nathī. agnānīo viṣhayone sukhanān kāraṇ mānīne nakāmā temane avalambe chhe! 67.
116pravachanasār[ bhagavānashrīkundakund-
*nishācharo = rātre pharanārā — ghuvaḍ, sarpa, bhūt vagere.