ण हि मण्णदि जो एवं णत्थि विसेसो त्ति पुण्णपावाणं ।
एवमुक्तक्रमेण शुभाशुभोपयोगद्वैतमिव सुखदुःखद्वैतमिव च न खलु परमार्थतः पुण्यपापद्वैतमवतिष्ठते, उभयत्राप्यनात्मधर्मत्वाविशेषत्वात् । यस्तु पुनरनयोः कल्याणकालायस- पापयोर्व्याख्यानमुपसंहरति — ण हि मण्णदि जो एवं न हि मन्यते य एवम् । किम् । णत्थि विसेसो त्ति पुण्णपावाणं पुण्यपापयोर्निश्चयेन विशेषो नास्ति । स किं करोति । हिंडदि घोरमपारं संसारं हिण्डति भ्रमति । कम् । संसारम् । कथंभूतम् । घोरम् अपारं चाभव्यापेक्षया । कथंभूतः । मोहसंछण्णो मोहप्रच्छादित इति । तथाहि – द्रव्यपुण्यपापयोर्व्यवहारेण भेदः, भावपुण्यपापयोस्तत्फलभूतसुखदुःखयोश्चाशुद्धनिश्चयेन भेदः,
have puṇya ane pāpanun avisheṣhapaṇun nishchit karatā thakā (ā viṣhayano) upasanhār kare chheḥ —
anvayārthaḥ — [एवं] e rīte [पुण्यपापयोः] puṇya ane pāpamān [विशेषः नास्ति] taphāvat nathī [इति] em [यः] je [न हि मन्यते] nathī mānato, [मोहसंछन्नः] te mohāchchhādit vartato thako [घोरं अपारं संसारं] ghor apār sansāramān [हिण्डति] paribhramaṇ kare chhe.
ṭīkāḥ — em pūrvokta rīte, shubhāshubh upayoganā dvaitanī māphak ane sukh- duḥkhanā dvaitanī māphak, paramārthe puṇyapāpanun dvait ṭakatun – rahetun nathī; kāraṇ ke bannemān anātmadharmapaṇun avisheṣh arthāt samān chhe. (paramārthe jem shubhopayog ane ashubhopayogarūp dvait hayāt nathī, jem 1sukh ane duḥkharūp dvait hayāt nathī, tem puṇya ane pāparūp dvait paṇ hayāt nathī; kāraṇ ke puṇya ane pāp banne ātmānā dharma nahi hovāthī nishchayathī samān ja chhe.) ām hovā chhatān, je jīv te bemān — suvarṇanī
1. sukh = indriyasukh