गुणस्याभावे द्रव्यस्याभाव इत्युभयशून्यत्वं स्यात् । यथा पटाभावमात्र एव घटो घटाभावमात्र एव पट इत्युभयोरपोहरूपत्वं, तथा द्रव्याभावमात्र एव गुणो गुणाभावमात्र एव द्रव्य- मित्यत्राप्यपोहरूपत्वं स्यात् । ततो द्रव्यगुणयोरेकत्वमशून्यत्वमनपोहत्वं चेच्छता यथोदित एवातद्भावोऽभ्युपगन्तव्यः ।।१०८।।
जो खलु दव्वसहावो परिणामो सो गुणो सदविसिट्ठो ।
सदवट्ठिदं सहावे दव्वं ति जिणोवदेसोयं ।।१०९।।
जीवप्रदेशेभ्यः पुद्गलद्रव्यं भिन्नं सद्द्रव्यान्तरं भवति तथा सत्तागुणप्रदेशेभ्यो मुक्तजीवद्रव्यं सत्तागुणाद्भिन्नं सत्पृथग्द्रव्यान्तरं प्राप्नोति । एवं किं सिद्धम् । सत्तागुणरूपं पृथग्द्रव्यं मुक्तात्मद्रव्यं च पृथगिति द्रव्यद्वयं जातं, न च तथा । द्वितीयं च दूषणं प्राप्नोति — यथा सुवर्णत्वगुणप्रदेशेभ्यो
ubhayashūnyatā thāy (arthāt dravya tem ja guṇ bannenā abhāvano prasaṅg āve).
(athavā apoharūpatā nāmano trījo doṣh ā pramāṇe āveḥ) (3) jem paṭ -abhāvamātra ja ghaṭ chhe, ghaṭ -abhāvamātra ja paṭ chhe (arthāt vastranā kevaḷ abhāv jeṭalo ja ghaḍo chhe ane ghaḍānā kevaḷ abhāv jeṭalun ja vastra chhe) — e rīte bannene apoharūpatā chhe, tem dravya -abhāvamātra ja guṇ thāy, guṇ -abhāvamātra ja dravya thāy — e rīte āmān paṇ (dravya -guṇamān paṇ) *apoharūpatā thāy (arthāt kevaḷ nakārarūpatāno prasaṅg āve).
māṭe dravya ane guṇanun ekatva, ashūnyatva ne 2anapohatva ichchhanāre yathokta ja (jevo kahyo tevo ja) atadbhāv mānavāyogya chhe. 108.
have sattā ne dravyanun guṇ -guṇīpaṇun siddha kare chheḥ —
212pravachanasār[ bhagavānashrīkundakund-
1. apoharūpatā = sarvathā nakārātmakapaṇun; sarvathā bhinnatā. (dravya ane guṇamān ekabījāno kevaḷ nakār ja hoy to ‘dravya guṇavāḷun chhe’, ‘ā guṇ ā dravyano chhe’ — vagere kathanathī sūchavāto koī prakārano sambandh ja dravyane ane guṇane na bane.)
2. anapohatva = apoharūpapaṇun na hovun te; kevaḷ nakārātmakapaṇun na hovun te.