आत्मा हि ‘समगुणपर्यायं द्रव्यम्’ इति वचनात् ज्ञानेन सह हीनाधिकत्वरहितत्वेन परिणतत्वात्तत्परिमाणः, ज्ञानं तु ज्ञेयनिष्ठत्वाद्दाह्यनिष्ठदहनवत्तत्परिमाणं; ज्ञेयं तु लोकालोकविभागविभक्तानन्तपर्यायमालिकालीढस्वरूपसूचिता विच्छेदोपदर्शितध्रौव्या षड्द्रव्यी व्यवहारेण सर्वगतमित्युपदिशति — आदा णाणपमाणं ज्ञानेन सह हीनाधिकत्वाभावादात्मा ज्ञानप्रमाणो भवति । तथाहि — ‘समगुणपर्यायं द्रव्यं भवति’ इति वचनाद्वर्तमानमनुष्यभवे वर्तमानमनुष्य- पर्यायप्रमाणः, तथैव मनुष्यपर्यायप्रदेशवर्तिज्ञानगुणप्रमाणश्च प्रत्यक्षेण दृश्यते यथायमात्मा, तथा निश्चयतः सर्वदैवाव्याबाधाक्षयसुखाद्यनन्तगुणाधारभूतो योऽसौ केवलज्ञानगुणस्तत्प्रमाणोऽयमात्मा । णाणं णेयप्पमाणमुद्दिट्ठं दाह्यनिष्ठदहनवत् ज्ञानं ज्ञेयप्रमाणमुद्दिष्टं कथितम् । णेयं लोयालोयं ज्ञेयं लोका-
have ātmānun gnānapramāṇapaṇun ane gnānanun sarvagatapaṇun prakāshe chheḥ —
anvayārthaḥ — [आत्मा] ātmā [ज्ञानप्रमाणं] gnānapramāṇ chhe; [ज्ञानं] gnān [ज्ञेयप्रमाणं] gneyapramāṇ [उद्दिष्टं] kahyun chhe. [ज्ञेयं लोकालोकं] gney lokālok chhe, [तस्मात्] tethī [ज्ञानं तु] gnān [सर्वगतं] sarvagat (arthāt sarvavyāpak) chhe.
ṭīkāḥ — ‘समगुणपर्यायं द्रव्यम् (guṇ -paryāyo arthāt yugapad sarva guṇo ane paryāyo te ja dravya chhe)’ e vachan pramāṇe ātmā gnānathī hīnādhikatārahitapaṇe pariṇamato hovāthī gnānapramāṇ chhe, ane gnān 1gneyaniṣhṭha hovāthī, dāhyaniṣhṭha 2dahananī jem, gneyapramāṇ chhe. gney to lok ane alokanā vibhāgathī 3vibhakta, 4anant paryāyamāḷāthī āliṅgit svarūpe sūchit ( – pragaṭ, jaṇāto), nāshavant dekhāto chhatān dhruv evo ṣhaṭdravya -samūh chhe eṭale ke
40pravachanasār[ bhagavānashrīkundakund-
1. gneyaniṣhṭha = gneyone avalambatun; gneyomān tatpar. 2. dahan = bāḷavun te; agni.
3. vibhakta = vibhāgavāḷo. (ṣhaṭdravyanā samūhamān lok -alokarūp be vibhāg chhe.)
4. anant paryāyo dravyane āliṅge chhe ( – dravyamān thāy chhe) evā svarūpavāḷun darek dravya jaṇāy chhe.