सर्वमिति यावत् । ततो निःशेषावरणक्षयक्षण एव लोकालोकविभागविभक्तसमस्तवस्त्वाकार- पारमुपगम्य तथैवाप्रच्युतत्वेन व्यवस्थितत्वात् ज्ञानं सर्वगतम् ।।२३।।
लोकं भवति । शुद्धबुद्धैकस्वभावसर्वप्रकारोपादेयभूतपरमात्मद्रव्यादिषड्द्रव्यात्मको लोकः, लोकाद्बहि-
र्भागे शुद्धाकाशमलोकः, तच्च लोकालोकद्वयं स्वकीयस्वकीयानन्तपर्यायपरिणतिरूपेणानित्यमपि द्रव्यार्थिकनयेन नित्यम् । तम्हा णाणं तु सव्वगयं यस्मान्निश्चयरत्नत्रयात्मकशुद्धोपयोगभावनाबलेनोत्पन्नं यत्केवलज्ञानं तट्टङ्कोत्कीर्णाकारन्यायेन निरन्तरं पूर्वोक्तज्ञेयं जानाति, तस्माद्वयवहारेण तु ज्ञानं सर्वगतं भण्यते । ततः स्थितमेतदात्मा ज्ञानप्रमाणं ज्ञानं सर्वगतमिति ।।२३।। अथात्मानं ज्ञानप्रमाणं ये न मन्यन्ते तत्र हीनाधिकत्वे दूषणं ददाति — णाणप्पमाणमादा ण हवदि जस्सेह ज्ञानप्रमाणमात्मा न भवति
badhuy chhe. (gney to chhaye dravyano samūh eṭale ke badhuy chhe.) māṭe niḥsheṣh āvaraṇanā kṣhayanī kṣhaṇe ja lok ane alokanā vibhāgathī vibhakta samasta vastuonā ākāronā pārane pāmīne e rīte ja achyutapaṇe rahetun hovāthī gnān sarvagat chhe.
bhāvārthaḥ — guṇ -paryāyothī dravya ananya chhe māṭe ātmā gnānathī hīn -adhik nahi hovāthī gnān jevaḍo ja chhe; ane jem dāhyane (baḷavāyogya padārthane) avalambanār dahan dāhyanī barābar ja chhe tem gneyane avalambanār gnān gneyanī barābar ja chhe. gney to samasta lokālok arthāt badhuy chhe. māṭe, sarva āvaraṇano kṣhay thatān ja (gnān) sarvane jāṇatun hovāthī ane pachhī kadī sarvane jāṇavāmānthī chyut nahi thatun hovāthī gnān sarvavyāpak chhe. 23.
have ātmāne gnānapramāṇ nahi mānavāmān be pakṣha rajū karīne doṣh batāve chheḥ — jīvadravya gnānapramāṇ nahi — e mānyatā chhe jehane, tenā mate jīv gnānathī hīn ke adhik avashya chhe; 24. jo hīn ātmā hoy, nav jāṇe achetan gnān e, ne adhik gnānathī hoy to vaṇ gnān kayam jāṇe are? 25.