जो हि सुदेण विजाणदि अप्पाणं जाणगं सहावेण । तं सुयकेवलिमिसिणो भणंति लोगप्पदीवयरा ।।३३।।
गाथापञ्चकं गतम् । अथ यथा निरावरणसकलव्यक्तिलक्षणेन केवलज्ञानेनात्मपरिज्ञानं भवति तथा
सावरणैकदेशव्यक्तिलक्षणेन केवलज्ञानोत्पत्तिबीजभूतेन स्वसंवेदनज्ञानरूपभावश्रुतेनाप्यात्मपरिज्ञानं भवतीति निश्चिनोति । अथवा द्वितीयपातनिका --यथा केवलज्ञानं प्रमाणं भवति तथा केवल- ज्ञानप्रणीतपदार्थप्रकाशकं श्रुतज्ञानमपि परोक्षप्रमाणं भवतीति पातनिकाद्वयं मनसि धृत्वा सूत्रमिदं प्रतिपादयति ---जो यः कर्ता हि स्फु टं सुदेण निर्विकारस्वसंवित्तिरूपभावश्रुतपरिणामेन विजाणदि
hovāthī temanun gnān ek gneyamānthī bījāmān ne bījāmānthī trījāmān palaṭātun nathī tem ja temane kāī jāṇavānun bākī nahi hovāthī koi visheṣh gneyākārane jāṇavā pratye paṇ temanun gnān vaḷatun nathī; e rīte paṇ teo parathī taddan bhinna chhe. (jo jīvanī jāṇanakriyā palaṭo khātī hoy to ja tene vikalpa — paranimittak rāgadveṣh hoī shake ane to ja eṭalo paradravya sātheno sambandh kahevāy. parantu kevaḷībhagavānanī gnaptine to parivartan – palaṭo nathī tethī teo parathī atyant bhinna chhe.) ā rīte kevaḷagnānaprāpta ātmā parathī atyant bhinna hovāthī ane darek ātmā svabhāve kevaḷībhagavān jevo ja hovāthī, nishchayathī darek ātmā parathī bhinna chhe em siddha thayun. 32.
have kevaḷagnānīne ane shrutagnānīne avisheṣhapaṇe darshāvīne visheṣh ākāṅkṣhānā kṣhobhane kṣhay kare chhe (arthāt kevaḷagnānīmān ane shrutagnānīmān taphāvat nathī em darshāvīne vadhāre jāṇavānī ichchhānā kṣhobhane naṣhṭa kare chhe)ḥ —
anvayārthaḥ — [यः हि] je kharekhar [श्रुतेन] shrutagnān vaḍe [स्वभावेन ज्ञायकं] svabhāvathī gnāyak (arthāt gnāyakasvabhāv) [आत्मानं] ātmāne [विजानाति] jāṇe chhe, [तं] tene [लोकप्रदीपकराः] lokanā prakāshak [ऋषयः] r̥̄iṣhīshvaro [श्रुतकेवलिनं भणन्ति] shrutakevaḷī kahe chhe.