Purusharth Siddhi Upay-Gujarati (English transliteration). Aparigrah Vrat; Shlok: 111-142 ; 7 (Saat) Sheel Vrat.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 6 of 10

 

Page 89 of 186
PDF/HTML Page 101 of 198
single page version

parigrah pApanun svarUp

या मूर्च्छा नामेयं विज्ञातव्यः परिग्रहो ह्येषः।
मोहोदयादुदीर्णो
मूर्च्छा तु ममत्वपरिणामः।। १११।।

anvayArtha– [इयं] A [या] je [मूर्च्छा नाम] mUrchchhA chhe [एषः] ene ja [हि] nishchayathI [परिग्रहः] parigrah [विज्ञातव्यः] jANavo joIe. [तु] ane [मोहोदयात्] mohanA udayathI [उदीर्णः] utpanna thayel [ममत्वपरिणामः] mamatvarUp pariNAm ja [मूर्च्छा] mUrchchhA chhe.

TIkA– ‘या इयं मूर्च्छा नाम हि एषः परिग्रहः विज्ञातव्यः तु (पुनः) मोहोदयात् उदीर्णः ममत्वपरिणाम मूर्च्छा (अस्ति)’ – he bhavya jIvo! je A mUrchchhA chhe te ja kharekhar parigrah chhe. mUrchchhA eTale shun? te kahe chhe. chAritramohanIy karmanA udayathI udayane prApta thayel je mamatvapariNAm (arthAt A mArun chhe evA pariNAm) tene ja mUrchchhA kahe chhe. 111.

mamatvapariNAm ja vAstavik parigrah chhe e vAtane draDh kare chhe–

मूर्छालक्षणकरणात् सुघटा व्याप्तिः परिग्रहत्वस्य।
सग्रन्थो मूर्च्छावान विनापि
किल शेषमङ्गेभ्यः।। ११२।।

anvayArtha– [परिग्रहत्वस्य] parigrahapaNAnun [मूर्छालक्षणकरणात्] mUrchhA lakShaN karavAthI [व्याप्तिः] vyApti [सुघटा] sArI rIte ghaTit thAy chhe, kem ke [शेषसङ्गेभ्यः] bIjA parigrah [विना अपि] vinA paN [मूर्छावान्] mUrchhA karanAr puruSh [किल] nishchayathI [सग्रन्थः] bAhya parigrah sahit chhe.

TIkA– ‘परिग्रहत्वस्य मूर्छालक्षणकरणात् व्याप्तिः सुघटा (यतः) किल शेषसंगेभ्यः विना अपि मूर्छावान् सग्रन्थः भवति’– parigrahanA bhAvanun lakShaN mUrchchhA karyun temAn vyApti barAbar bane chhe. kem ke dhan–dhAnyAdi bAhya parigrah vinA paN mamatvapariNAmavALo jIv parigrah sahit hoy chhe.

bhAvArtha– sAhacharyanA niyamane vyApti kahe chhe, arthAt jyAn lakShaN hoy tyAn lakShya paN hoy tenun nAm vyApti chhe. tethI jyAn jyAn mUrchchhA chhe tyAn tyAn avashya parigrah chhe ane jyAn mUrchchhA nathI tyAn parigrah paN nathI. mUrchchhAnI parigrahanI sAthe


Page 90 of 186
PDF/HTML Page 102 of 198
single page version

vyApti chhe. koI jIv nagna chhe, bAhya parigrahathI rahit chhe, paN jo antarangamAn mUrchchhA arthAt mamatvapariNAm chhe to te parigrahavAn ja chhe. ane ek mamatvanA tyAgI digambar munine pInchhI, kamanDaLarUp bAhya parigrah hovA chhatAn paN antarangamAn mamatva nathI tethI te vAstavik parigrahathI rahit ja chhe. 112.

shankAkAranI shankA

यद्येवं भवति तदा परिग्रहो न खलु कोऽपि बहिरङ्ग।
भवति नितरां यतोऽसौ
धत्ते मूर्छानिमित्तत्वम्।। ११३।।

anvayArtha– [यदि]jo [एवं] Am [भवति] chhe arthAt mUrchchhA ja parigrah hoy [तदा to [खलु] nishchayathI [बहिरङ्गः परिग्रहः] bAhya parigrah [कः अपि] kAI paN [न भवति] nahi siddha thAy, to em nathI [यतः] kem ke [असौ] e bAhya parigrah [मूर्छानिमित्तत्वम्] mUrchchhAnA nimittapaNAne [नितरां] atishayapaNe [धत्ते] dhAraN kare chhe.

TIkA– prashna– ‘खलु यदि एवं भवति तदा बहिरंगः कोऽपि परिग्रहः न (स्यात्)

uttara– यः असौ (बहिरंगः) नितरां मूर्छानिमित्तत्वम् धत्ते’– ahIn koI prashna kare chhe ke jo nishchayathI mUrchchhAnun ja nAm parigrah chhe to pachhI dhan–dhAnyAdi bAhyavastu parigrah na TharI. ene parigrah shA mATe kaho chho? shrIguru uttar Ape chhe–A bAhya dhan–dhAnyAdi to atyantapaNe parigrah chhe kem ke bAhyavastu ja mUrchchhAnun kAraN chhe.

bhAvArtha– parigrahanun lakShaN to mUrchchhA ja chhe. paN bAhya dhan–dhAnyAdi vastu mUrchchhA upajAvavAne (nimitta) kAraN chhe mATe tene paN parigrah kahIe chhIe. 113.

shankAkAranI shankA

एवमतिव्याप्तिः स्यात्परिग्रहस्येति चेद्भवेन्नैवम्।
यस्मादकषायाणां कर्मग्रहणे
न मूर्च्छास्ति।। ११४।।

anvayArtha– [एवं] A rIte [परिग्रहस्य] bAhya parigrahanI [अतिव्याप्तिः] ativyApti [स्यात्] thAy chhe [इति चेत्] em jo kadAch kaho to [एवं] em [न भवेत्] thatun nathI [यस्मात्] kAraN ke [अकषायाणां] kaShAyarahit arthAt vItarAgI puruShone [कर्मग्रहणे] kArmaNavargaNAnA grahaNamAn [मूर्च्छा] mUrchchhA [नास्ति] nathI.


Page 91 of 186
PDF/HTML Page 103 of 198
single page version

TIkA– ‘एवं परिग्रहस्य अतिव्याप्तिः स्यात् इति चेत् न एवं भवेत् यस्मात् अकषायाणां कर्मग्रहणे मूर्च्छा नास्ति’– artha– ahIn koI prashna kare ke jo parigrahane mUrchchhA utpanna karavAnun nishchayakAraN kahesho to (मूर्च्छा परिग्रहः) e lakShaNamAn ativyApti doSh Avashe, kemake arhant avasthAmAn paN kArmaNavargaNA tathA nokarmavargaNA–e bannenA grahaNarUp parigrah chhe tyAn paN mUrchchhA thaI jashe. to tem nathI, kAraN ke kaShAyarahit jIvone karma–nokarmanun grahaN hovA chhatAn paN mUrchchhA arthAt mamatvapariNAm nathI.

bhAvArtha– ativyApti to tyAre thAy jo niShparigrahI vItarAgI mahApuruShone mUrchchhA hoy. te to temane hotI nathI, mATe vItarAgI arhant bhagavAnane karma–nokarmanun grahaN hovA chhatAn paN mUrchchhA vinA parigrah nAm pAmatun nathI. tethI ativyApti doSh nathI. bAhyavastu mUrchchhA upajAvavAnun kAraNamAtra chhe tethI tene upachArathI parigrah kahI dIdhel chhe. vAstavamAn parigrahanun lakShaN mUrchchhA ja chhe. 114.

parigrahanA bhed

अतिसंक्षेपाद् द्विविधः स भवेदाभ्यन्तरश्च बाह्यश्च।
प्रथमश्चतुर्दशविधो भवति द्विविधो
द्वितीयस्तु।। ११५।।

anvayArtha– [सः] te parigrah [अतिसंक्षेपात्] atyant sankShiptapaNe [आभ्यन्तरः] antarang [च] ane [बाह्मः] bahirang [द्विविधः] be prakAre [भवेत्] chhe [च] ane [प्रथमः] pahelo antarang parigrah [चतुर्दशविधः] chaud prakArano [तु] tathA [द्वितीयः] bIjo bahirang parigrah [द्विविधः] be prakArano [भवति] chhe.

TIkA– ‘स (परिग्रहः) अति संक्षेपात् द्विविधः आभ्यन्तरः बाह्यश्च प्रथमः (आभ्यन्तरः) चतुर्दशविधः भवति द्वितीयस्तु द्विविधः भवति’– artha– te parigrah sankShepamAn be prakArano chhe. pahelo Abhyantar, bIjo bAhya. antarang AtmAnA pariNAmane Abhyantar parigrah kahe chhe ane bahAranA badhA padArthone bAhya parigrah kahe chhe. pahelo parigrah chaud prakArano chhe, bIjo bAhya parigrah be prakArano chhe. 11p.

Abhyantar parigrahanA chaud bhed

मिथ्यात्ववेदरागास्तथैव हास्यादयश्च षड् दोषा।
चत्वारश्च कषायाश्चतुर्दशाभ्यन्तरा
ग्रन्थाः।। ११६।।


Page 92 of 186
PDF/HTML Page 104 of 198
single page version

anvayArtha– [मिथ्यात्ववेदरागाः] mithyAtva, strI, puruSh ane napunsak vedanA rAg [तथैव च] e ja rIte [हास्यादयः] hAsyAdi arthAt hAsya, rati, arati, shok, bhay, jugupsA e [षड् दोषाः] chha doSh [च] ane [चत्वारः] chAr arthAt krodh, mAn, mAyA, lobh athavA anantAnubandhI, apratyAkhyAnAvaraNI, pratyAkhyAnAvaraNI ane sanjvalan e chAr [कषाया] kaShAyabhAv–A rIte [आभ्यन्तराः ग्रन्थाः] antarang parigrah [चतुर्दश] chaud chhe.

TIkA– ‘आभ्यन्तराः ग्रन्थाः मिथ्यात्ववेदरागाः तथैव हास्यादयः षड् दोषाः च चत्वारः कषायाः –चतुर्दश (भवति)’– artha– Abhyantar parigrah 14 prakArano chhe. 1 mithyAtva, 2 puruShaved, 3 strIved, 4 napunsakaved tathA pa hAsya, 6 rati, 7 arati, 8 shok, 9bhay, 10 jugupsA ane 11 krodh, 12 mAn, 13 mAyA, 14 lobh–e 14 Abhyantar parigrah chhe. 116.

bAhya parigrahanA be bhed

अथ निश्चित्तसचितौ बाह्यस्य परिग्रहस्य भेदौ द्वौ।
नैषः कदापि सङ्गः सर्वोऽप्यतिवर्तते
हिंसाम्।। ११७।।

anvayArtha– [अथ] tyAr pachhI [बाह्यस्य] bahirang [परिग्रहस्य] parigrahanAn [निश्चित्तसचित्तौ] achitta ane sachitta e [द्वौ] be [भेदौ] bhed chhe. [एषः] A [सर्वः अपि] badhAy [सङ्ग] parigrah [कदापि] koIpaN kALe [हिंसाम्] hinsAnun [न अतिवर्तते] ullanghan karatA nathI arthAt koIpaN parigrah kadIpaN hinsArahit nathI.

TIkA– ‘अथ बाह्यस्य परिग्रहस्य निश्चित सचित्तौ द्वौ भेदौ (भवतः) एषः सर्वोऽपि (परिग्रहः) सङ्ग हिंसाम् कदापि न अतिवर्तते’– artha– bAhya parigrahanAn chetan ane achetan e be bhed chhe. A je badhoy parigrah chhe te hinsAnun ullanghan karato nathI, arthAt hinsA vinA parigrah hoto nathI. 117.

hinsA–ahinsAnun lakShaN

उभयपरिग्रहवर्जंनमाचार्याः सूचयन्त्यहिंसेति।
द्विविधपरिग्रहवहनं
हिंसेति जिनप्रवचनज्ञाः।। ११८।।


Page 93 of 186
PDF/HTML Page 105 of 198
single page version

anvayArtha– [जिनप्रवचनज्ञाः] jain siddhAntanA gnAtA [आचार्याः] AchAryo [उभयपरिग्रहवर्जंनम्] banne prakAranAn parigrahanAn tyAgane [अहिंसा] ahinsA [इति] em ane [द्विविधपरिग्रहवहनं] banne prakAranA parigrahanAn dhAraNane [हिंसा इति] hinsA em [सूचयन्ति] sUchave–kahe chhe.

TIkA– ‘जिन प्रवचनज्ञाः आचार्योः उभयपरिग्रहवर्जनं अहिंसा (भवति) इति सूचयन्ति तथा द्विविधपरिग्रहवहनं हिंसा (भवति) इति सूचयन्ति’– artha– jain siddhAntane jANanAr AchAryo, ‘banne prakAranA antarang ane bAhya parigrahano tyAg karavo te ahinsA chhe ane banne prakAranA parigrahane dhAraN karavo te hinsA chhe’ em kahe chhe. parigrahatyAg vinA ahinsAnI siddhi nathI. 118.

banne parigrahomAn hinsA chhe em batAve chhe–

हिंसापर्यायत्वात् सिद्धा हिंसान्तरङ्गसङ्गेषु।
बहिरङ्गेषु तु नियतं प्रयातु र्मर्छैव हिंसात्वम्।। ११९।।

anvayArtha– [हिंसापर्यायत्वात्] hinsAnA paryAyarUp hovAthI [अन्तरङ्गसङ्गेषु] antarang parigrahomAn [हिंसा] hinsA [सिद्धा] svayamsiddha chhe [तु] ane [बहिरङ्गेषु] bahirang parigrahomAn [मूर्छा] mamatvapariNAm [एव] ja [हिंसात्वम्] hinsAbhAvane [नियतम्] nishchayathI [प्रयातु] prApta thAy chhe.

TIkA– ‘अन्तरंगसंगेषु हिंसापर्यायत्वात् हिंसा सिद्धा तु (पुनः) बहिरङ्गेषु नियतं मूर्छैव हिंसात्वं प्रयातु’– antarang 14 prakAranA parigrahomAn badhA ja bhed hinsAnA paryAy hovAthI hinsA siddha ja chhe. bahirang parigrahamAn nishchayathI mamatvapariNAm chhe te hinsAne prApta thAy chhe.

bhAvArtha– antarang parigrah je mithyAtvAdi 14 prakArano chhe te badhun jIvanun vibhAv (–vikArI) pariNAm chhe. te kAraNe te to hinsA ja chhe, parantu bAhyavastumAn paN nishchayathI mamatvapariNAm chhe te ja hinsAnun kAraN chhe. bAhyavastumAn je mamatvapariNAm chhe tenun ja nAm parigrah chhe. kevaLIne samavasaraNAdi vibhUti hoy chhe paN mamatvapariNAm vinA parigrah nathI. athavA je koI parigrahane angIkAr karIne kahe ke mAre to mamatvapariNAm nathI to te jUThun chhe, kAraN ke mamatva vinA angIkAr thAy nahi. 119.

jo bahirang padArthamAn mamatvapariNAmanun hovun ja parigrah chhe to badhAmAn sarakho ja parigrahajanya pApabandh thavo joIe.


Page 94 of 186
PDF/HTML Page 106 of 198
single page version

एवं न विशेषः स्यादुन्दुरुरिपुहरिणशावकादीनाम्।
नैवं भवति विशेषस्तेषां मूर्छाविशेषेण।। १२०।।

anvayArtha– [एवं] jo em ja hoy arthAt bahirang parigrahamAn mamatvapariNAmanun nAm ja mUrchhA hoy to [उन्दुरुरिपुहरिणशावकादीनां] bilADI ane haraNanAn bachchAn vageremA[विशेषः] kAI visheShatA [न स्यात्] nahi rahe. paN [एवं] em [न भवति] nathI, kAraN ke [मूर्छाविशेषेण] mamatvapariNAmonI visheShatAthI [तेषां] te bilADI ane haraNanA bachchAn vagere jIvomAn [विशेषः] visheShatA chhe, arthAt samAnatA nathI.

TIkA– prashna–‘यदि एवं हि तर्हि उन्दुरुरिपु–हरिणशावकादीनाम् विशेषः न।

uttara– एवं न भवति–तेषां मूर्छाविशेषण विशेषः भवति।’– ahIn koI shankA kare chhe ke jo bAhya padArthamAn ja mamatvapariNAm hinsAnun kAraN chhe ane te mamatvapariNAm sAmAnya rIte badhA jIvone hoy chhe to badhA ja jIvone sarakhun pAp thavun joIe. jem ke mAnsAhArI bilADI ane ghAs khAnAr haraNanA bachchAmAn bhojan karavA sambandhI mamatvapariNAm sAmAnyapaNe sarakhA ja chhe. tyAre AchArya bhagavAn tene uttar Ape chhe ke em nathI. bilADI ane haraNanAn bachchAnnI bAbatamAn paN visheShatA chhe, samAnatA nathI. kemake bilADIne to mAns khAvAnA pariNAm chhe ane haraNanAn bachchAnne ghAs khAvAnA pariNAm chhe. bas, A mamatvavisheSh hovAthI visheShatA chhe. 120.

mamatva–mUrchhAmAn visheShatA

हरिततृणाङ्कुरचारिणिमन्दा मृगशावके भवति मूर्छा।
उन्दुरनिकरोन्माथिनि मार्जारे सैव
जायते तीव्रा।। १२१।।

anvayArtha– [हरिततृणाङ्कुरचारिणि] lIlA ghAsanA ankur khAnAr [मृगशावके] haraNanA bachchAmAn [मूर्छा] mUrchhA [मन्दा] mand [भवति] hoy chhe ane [स एव] te ja mUrchhA [उन्दुरनिकरोन्माथिनि] undaronA samUhanun unmathan karanAr [मार्जारे] bilADImAn [तीव्रा] tIvra [जायते] hoy chhe.

TIkA– ‘हरिततृणाङ्कुरचारिणि मृगशावके मन्दा मूर्छा भवति तथा सैव मूर्छा उन्दुरनिकरोन्माथिनि मार्जारे तीव्रा जायते’– artha–lIlA ghAsanA ankur khAnAr


Page 95 of 186
PDF/HTML Page 107 of 198
single page version

haraNanun bachchun chhe tene ghAs khAvAmAn paN mamatva bahu ochhun chhe, ane undaronA samUhane khAnAr bilADIne undar khAvAmAn bahu tIvra mamatva chhe. bas A ja visheShatA chhe.

bhAvArtha– pratham to haraNanA bachchAne lIlA ghAsamAn adhik lAlasA nathI, pachhI khAvAmAn ghaNI sarAgatA paN nathI tathA khAtI vakhate jo jarApaN bhay prApta thAy to te ja vakhate chhoDIne bhAgI jAy chhe. tethI jaNAy chhe ke tene atyant Asakti nathI. undaronA samUhane mAranAr bilADIne undar khAvAnI lAlasA ghaNI chhe, pachhI undarone mAryA pachhI tene khAvAmAn sarAgatA paN ghaNI chhe tathA je vakhate te undarone khAtI hoy tyAre tenA upar lAkaDI paN paDe toye mahAmushkelIe tene chhoDe chhe, tethI jaNAy chhe ke haraNanA bachchA ane bilADInI mUrchchhAmAn ghaNo pher chhe. evI ja rIte ghaNA Arambh–parigrahavALA ane alpa Arambh–parigrahavALAmAn paN taphAvat jANavo. 121.

AgaL A prayojan siddha kare chhe–

निर्बाधं संसिध्येत् कार्यविशेषो हि कारणविशेषात्।
औधस्यखण्डयोरिह माधुर्य्यप्रीतिभेद
इव।। १२२।।

anvayArtha– [औधस्यखण्डयोः] dUdh ane sAkaramAn [माधुर्य्यप्रीतिभेदः इव] madhuratAnA prItibhedanI jem [इह] A lokamAn [हि] nishchayathI [कारणविशेषात्] kAraNanI visheShatAthI [कार्यविशेषः] kAryanI visheShatA [निर्बाधं] bAdhArahitapaNe [संसिध्यते्] sArI rIte siddha thAy chhe.

TIkA– हि कारणविशेषात् कार्यविशेषः निर्बाध संसिध्येत् यथा औधस्यखण्डयोः इह माधुर्य्यप्रीतिभेदः इव भवति– artha– nishchayathI kAraNanI visheShatA hovAthI kAryanI visheShatA chhe. jem gAyanA dUdhamAn ane khAnDamAn ochhIvattI miThAsh hoy chhe te ja ochhIvattI prIti utpanna kare chhe. gAyanA stan upar je dUdh rahevAnI thelI chhe tene audh kahe chhe, temAnthI utpanna thayelane audhas eTale dUdh kahe chhe.

bhAvArtha– evo niyam chhe ke jevun kAraN hoy tevun ja kArya utpanna thAy chhe. jem dUdhamAn miThAsh ochhI chhe ane sAkaramAn miThAsh vadhAre chhe tethI dUdhamAn prIti ochhI thAy chhe ane sAkaramAn prIti vadhAre thAy chhe. 122.


Page 96 of 186
PDF/HTML Page 108 of 198
single page version

udAharaN kahe chhe–

माधुर्यप्रीतिः किल दुग्धे मन्दैव मन्दमाधुर्ये।
सैवोत्कटमाधुर्ये
खण्डे व्यपदिश्यते तीव्रा।। १२३।।

anvayArtha– [किल] nishchayathI [मन्दमाधुर्ये] ochhI miThAshavALA [दुग्धे] dUdhamAn [माधुर्यप्रीतिः] miThAshanI ruchi [मन्दा] thoDI [एव] ja [व्यपदिश्यते] kahevAmAn Ave chhe ane [सा एव] te ja miThAshanI ruchi [उत्कटमाधुर्ये] atyant miThAshavALI [खण्डे] sAkaramAn [तीव्रा] adhik kahevAmAn Ave chhe.

TIkA– ‘किल मन्दमाधुर्ये दुग्धे माधुर्यप्रीतिः मंदा व्यपदिश्यते तथा सेव माधुर्यप्रीतिः उत्कटमाधुर्ये खण्डे तीव्रा व्यपदिश्यते’– artha– nishchayathI thoDI miThAshavALA dUdhamAn miShTarasanI ruchivALA puruShane ruchi bahu thoDI hoy chhe ane ghaNI miThAshavALI sAkaramAn te ja puruShane ruchi ghaNI vadhAre hoy chhe.

bhAvArtha– jem koI manuShya miShTarasano abhilAShI chhe to tenI ruchi dUdhamAn ochhI hoy chhe ane khAnDamAn vadhAre hoy chhe; tem je manuShyane jeTalo padArthomAn mamatvabhAv hashe te te puruSh teTalo ja hinsAno bhAgIdAr thashe, vadhAreno nahi. bhale tenI pAse te padArtho hAjar hoy ke na hoy. ahIn koI ghaNA Arambh–parigrah karavAvALo jIv kahe ke amane mamatvabhAv nathI, paN parigrah ghaNo chhe to em banI shake nahi. kem ke jo mamatvabhAv nahoto to bAhya parigrah ekatra ja shA mATe karyo? ane jo bAhya parigrah hovA chhatAn paN te jo mamatvano tyAgI hoy to te A bAhya padArthone ek kShaNamAn chhoDI shake chhe. mATe siddha thayun ke mamatvabhAv vinA bAhya padArthono sangrah thaI shakato nathI. jem jem ApaNo mamatvabhAv vadhato jAy chhe tem tem ApaNe bAhya padArthono sangrah paN karatA jaIe chhIe. bhAvahinsA vinA dravyahinsA banI shake chhe paN mamatvabhAv vinA bAhya padArthono sangrah thaI shakato nathI. 123.

parigrah tyAgavAno upAy

तत्त्वार्थाश्रद्धाने निर्युक्तं प्रथममेव मिथ्यात्वम्।
सम्यर्ग्दशनचौराः प्रथमकषायाश्च
चत्वारः।। १२४।।


Page 97 of 186
PDF/HTML Page 109 of 198
single page version

anvayArtha– [प्रथमम्] pahelAn [एव] ja [तत्त्वार्थाश्रद्धाने] 1 tattvArthanA ashraddhAnamAn jene [निर्युक्तं] sanyukta karyA chhe evA [मिथ्यात्वं] 2 mithyAtva [च] ane [सम्यग्दर्शनचौराः] samyagdarshananA chor [चत्वारः] chAr [प्रथमकषायाः] pahelAn kaShAy arthAt anantAnubandhI krodh, mAn, mAyA ane lobh chhe.

TIkA– ‘प्रथमं तत्त्वार्थाश्रद्धाने मिथ्यात्वं निर्युक्तं–एवं मिथ्यात्वं च चत्वारः प्रथम कषायाः सम्यग्दर्शनचौराः सन्ति’– artha– pahelAn tattvArthanA mithyAshraddhAnamAn sanyukta karyA chhe arthAt pahelo mithyAtva nAmano antarang parigrah chhe ane pahelI chokaDI arthAt anantAnubandhI krodh–mAn–mAyA–lobh e chAr chhe. A rIte samyagdarshananA e pAnch chor chhe. jyAnsudhI eno nAsh thato nathI tyAnsudhI samyagdarshan thatun nathI.

bhAvArtha– ahIn em batAve chhe ke A antarang chaud prakAranA parigrahono kevI rIte tyAg karavo joIe. pahelAn jyAre shrAvak samyagdarshan prApta kare chhe tyAre mithyAtva ane anantAnubandhI chokaDIno nAsh kare chhe. anAdi mithyAdraShTinI apekShAe pAnchano nAsh thAy chhe ane sAdi (mithyAdraShTi)nI apekShAe sAtano nAsh thAy chhe.

bAkInA bIjA batAve chhe–

प्रविहाय च द्वितीयान् देशचरित्रस्य सन्मुखायातः।
नियतं ते हि कषायाः देशचरित्रं
निरुन्धन्ति।। १२५।।

anvayArtha– [च] ane [द्वितीयान्] bIjA kaShAy arthAt apratyAkhyAnAvaraNI krodh–mAn–mAyA–lobhane [प्रविहाय] chhoDIne [देशचरित्रस्य] deshachAritranI [सन्मुखायातः] sanmukh Ave chhe, [हि] kAraN ke [ते] te [कषायाः] kaShAy [नियतं] nakkIpaNe [देशचरित्रं] ekadesh chAritrane [निरुन्धन्ति] roke chhe.

TIkA– ‘च श्रावकाः द्वितीयान् अप्रत्याख्यान क्रोधादीन् चतुष्कान् प्रविहाय देशचरित्रस्य सन्मुखायातः भवन्ति हि ते कषायाः नियतं देशचरित्रं निरुन्धन्ति।’ _________________________________________________________________ 1. jem hinsAnA prakaraNamAn kahevAmAn Avyun chhe ke koI puruShathI jo bAhya hinsA thaI jAy ane tenA

pariNAm te hinsA karavAnA na hoy–shuddha hoy, to te hinsAno bhAgIdAr thato nathI.

2. mithyAtva, samyagmithyAtva ane samyagprakRitimithyAtva.


Page 98 of 186
PDF/HTML Page 110 of 198
single page version

artha– samyagdraShTi shrAvak te 1 apratyAkhyAnAvaraN krodh–mAn–mAyA–lobh–A chAre kaShAyono nAsh karIne ekadesh chAritra sanmukh thAy chhe arthAt grahaN kare chhe. kAraN ke nishchayathI te ja apratyAkhyAnAvaraN Adi chAre deshachAritra–shrAvakanAn vratono ghAt kare chhe A rIte A trIjo bhed antarang parigrahano thayo. 12p.

निजशक्त्या शेषाणां सर्वेषामन्तरङ्गसङ्गानाम्।
कर्त्तव्यः परिहारो
मार्दवशौचादिभावनया।। १२६।।

anvayArtha– mATe[निजशक्त्या] potAnI shaktithI [मार्दवशौचादिभावनया] mArdav, shauch, sanyamAdi dashalakShaN dharmadvArA [शेषाणां] bAkInA [सर्वेषाम्] badhAy [अन्तरङ्गसङ्गानाम्] antarang parigrahono [परिहारः] tyAg [कर्त्तव्यः] karavo joIe.

TIkA– ‘शेषाणां सर्वेषाम् अंतरंगसंगानाम् निजशक्त्या मार्दव शौचादि भावनया परिहारः कर्त्तव्यः’– artha– ane bAkInA je 10 prakAranA antarang parigrah chhe temane potAnI shakti anusAr potAnA komaL pariNAm tathA santoSharUpI bhAvanAthI chhoDavA arthAt yathAkram badhAno tyAg karavo.

bhAvArtha– antarang parigrah 14 prakAranA chhe temanAn nAm A ja granthamAn shlok 116mAn batAvyAn chhe. 1 mithyAtva, 4 chokaDIrUp chAr kaShAy, tathA 9 hAsyAdi 2nokaShAy– A rIte 14 bhed chhe. temano kramapUrvak tyAg karavo. temAnthI mithyAtva ane anantAnubandhI 4 kaShAy chhe te samyagdarshan ane svarUpAcharaNarUp chAritrano ghAt kare chhe. apratyAkhyAnAvaraNI nAme chAr kaShAy chhe te deshachAritrano ghAt kare chhe arthAt shrAvakapad thavA detA nathI. pratyAkhyAnAvaraNI nAme chAr kaShAy te sakalasanyamano ghAt kare chhe arthAt munipad thavA detA nathI. tathA sanjvalanAdi 4 ane hAsyAdi 6 tathA 3 ved–e badhA yathAkhyAtachAritranA ghAtamAn nimitta chhe. (nijashaktinA baLathI) A rIte A badhAn vratone kramapUrvak dhAraN karIne, antarang parigrahane kramapUrvak chhoDavo joIe. 126. _________________________________________________________________ 1. pratyAkhyAnAvaraN–a IShat thoDA, pratyAkhyAn tyAgane, AvaraN AchchhAdit karavAvALA. 2. nokaShAy 1 hAsya, ra rati, 3 arati 4 shok, pa bhay, 6 jugupsA (glAni), 7 strIved, 8

puruShaved, 9 napunsakaved


Page 99 of 186
PDF/HTML Page 111 of 198
single page version

bAhya parigrah tyAgavAno kram

बहिरङ्गादपि सङ्गात् यस्मात्प्रभवत्यसंयमोऽनुचितः।
परिवर्जयेदशेषं
तमचित्तं वा सचित्तं वा।। १२७।।

anvayArtha– [वा] tathA [तम्] te bAhya parigrahane [अचित्तं] bhale te achetan hoy [वा] ke [सचित्तं] sachetan hoy, [अशेषं] sampUrNapaNe [परिवर्जयेत्] chhoDI devA joIe. [यस्मात्] kAraN ke [बहिरङ्गात्] bahirang [सङ्गात्] parigrahathI [अपि] paN [अनुचितः] ayogya athavA nindya [असंयमः] asanyam [प्रभवति] thAy chhe.

TIkA– ‘यस्मात् बहिरंगात् अपि संगात् अनुचितः असंयमः भवति तस्मात् चं अचित्तं सचित्तं वा अशेषं परिग्रहं परिवर्जयेत्’–artha– jethI bAhya dhan–dhAnyAdi parigrahathI paN mahAn asanyam thAy chhe arthAt jyAnsudhI parigrah rahe chhe tyAnsudhI sanyamanun sArI rIte pAlan thaI shakatun nathI. tethI te bAhya parigrah bhale sajIv hoy ke ajIv hoy– banne prakArano parigrah chhoDavo joIe.

bhAvArtha– bAhya parigrahamAn sansAranA jeTalA koI padArtho chhe te badhA prAya AvI jAy chhe. tethI bAhya parigrahanAn sajIv ane ajIv evA be bhed karyA chhe. rUpiyA, paisA khetI vagere ajIv parigrah chhe ane hAthI, ghoDA, baLad, nokar, chAkar e sajIv parigrah chhe. eno paN tyAg ekadesh ane sarvadesh thAy chhe. 127.

je sarvadesh tyAg na karI shake te ekadesh tyAg kare

योऽपि न शक्यस्त्यक्तुं धनधान्यमनुष्यवास्तुवित्तादिः।
सोऽपि
तनूकरणीयो निवृत्तिरूपं यतस्तत्त्वम्।। १२८।।

anvayArtha– [अपि] ane [यः] je [धनधान्यमनुष्यवास्तुवित्तादिः] dhan, dhAnya, manuShya, gRuh, sampadA vagere [त्यक्तुम्] chhoDavAne [न शक्य] samartha na hoy [सः] te parigrah [अपि] paN [तनू] ochho [करणीयः] karavo joIe. [यतः] kAraN ke [निवृत्तिरूपं] 1 tyAgarUp ja [तत्त्वम्] vastunun svarUp chhe. _________________________________________________________________ 1. tattva nivRuttirUp chhe teno artha– darek vastu svadravya, svakShetra svakAL ane svabhAvathI sadAy

paripUrNa ja chhe ane paradravyAdikathI shUnya arthAt nivRuttirUp ja chhe vartamAn ashuddhadashAmAn paradravyanA
AlambanavaDe rAgI jIvane bAhya–sAmagrI pratye mamatvarUp rAg bhUmikAnusAr hoy chhe. teno


Page 100 of 186
PDF/HTML Page 112 of 198
single page version

TIkA– ‘योऽपि मनुष्यः धन्यधान्यमनुष्यवास्तुवित्तादिः त्यक्तुम् न शक्तः सोऽपि मनुष्यः धन्यधान्यादिकः तनूकरणीयः यतः तत्त्वं निवृत्तिरूपं अस्ति।’– artha– je prANI dhan, dhAnya, vAstu manuShyAdi bahirang (das prakAranA) parigrahane sarvathA chhoDavAne ashakta hoy teNe temAnthI thoDo parigrah rAkhavAnun parimAN karavun joIe. kAraN ke tattva tyAgarUp chhe.

bhAvArtha– bahirang parigrah mUL sajIv ane ajIvanA bhedathI be prakAranA chhe. bannenA dash bhed chhe. khetar, makAn, chAndI, sonun, dhan, chAr pagavALA pashu, vastra–pAtra, anAj, 1 dAsI, dAs vagere e bAhya parigrahanA dash bhed chhe. eno jo sampUrNa tyAg na karI shake to temAnthI potAnI jarUr jeTalAnun parimAN karIne rAkhe ane bAkInAno tyAg kare, kAraN ke tyAgarUp ja tattvanun svarUp chhe. jyAnsudhI A AtmA 2 tyAgadharmanun AcharaN nahi kare tyAnsudhI tene mokSha maLashe nahi. nivRutti nAm paN mokShanun ja chhe. A rIte hinsAdi pAnche pAponun vistRut varNan karyun. 128.

रात्रौ भुञ्जानानां यस्मादनिवारिता भवति हिंसा।
हिंसाविरतैस्तस्मात् त्यक्तव्या
रात्रिभुक्तिरपि।। १२९।।

anvayArtha– [यस्मात्] kAraN ke [रात्रौ] rAtre [भुञ्जानानां] bhojan karanArAne [हिंसा] hinsA [अनिवारिता] anivArya [भवति] thAy chhe. [तस्मात्] tethI [हिंसाविरतैः] hinnsAnA tyAgIoe [रात्रिभुक्तिः अपि] rAtribhojanano paN [त्यक्तव्या] tyAg karavo joIe. _________________________________________________________________

svAshrayanA baL vaDe tyAg karAvavA mATe bAhya padArthanA tyAgano upadesh chhe. vAstavamAn to
AtmAne paravastuno tyAg ja chhe paN je kaI rAg, mamatvabhAv chhe tenA tyAgarUp nirmaL pariNAm
jeTalA anshe thAy chhe teTalA ja anshe rAgAdinI utpatti thatI ja nathI. jyAn Avun hoy tyAn te
jIvane par vastunA tyAgano kartA kahevo te te jAtanA abhAvarUp nimittanun gnAn karAvavA mATe
asadbhUt vyavahAranayanun kathan chhe. (nishchayasamyagdarshan vinA agnAnInA haTharUp tyAgane vyavahAre
paN dharma sangnA nathI.)

1. dAsI dAsAdine dvipad be pagavALAn kahevAmAn Ave chhe. 2. tyAgadharma jem prakAshanI utpatti vinA andhArun TaLe ja nahi tem nij shuddhAtmAnA Ashray vaDe

nirmaL shraddhA–gnAn ane svarUpamAn ekAgratArUp shuddha pariNatinI prApti karyA vinA rAgano tyAg
arthAt vItarAgI dharmarUp mokShano upAy ane mokSha maLe nahI.


Page 101 of 186
PDF/HTML Page 113 of 198
single page version

TIkA– ‘यस्मात् रात्रौ भुञ्जानानां अनिवारिता हिंसा भवति तस्मात् हिंसाविरतैंः रात्रिभुक्तिः अपि त्यक्तव्या’–artha–rAtre khAnArane hinsA avashya ja thAy chhe mATe hinsAnA tyAgIoe rAtribhojanano tyAg avashya ja karavo joIe.

bhAvArtha– rAtre bhojan karavAthI jIvonI hinsA avashya thAy chhe. prAya evAn nAnAn nAnAn ghaNAn jantuo chhe ke je rAtre ja gaman kare chhe ane dIvAnA prakAshanA premathI dIvAnI (dIpakanI) pAse Ave chhe, mATe rAtre chUlo saLagAvavAmAn, pANI Adi bharavAmAn, ghanTIthI daLavAmAn, bhojan banAvavAmAn niyamathI asankhya jantuono ghAt thAy chhe. mATe hinsAno tyAg karanAr dayALu manuShyoe rAtre khAvAno avashya tyAg karavo joIe.

rAtribhojanamAn bhAvahinsA paN thAy chhe–

रागाद्युदयपरत्वादनिवृत्तिर्नातिवर्तते हिंसाम्।
रात्रिं दिवमाहरतः कथं हि हिंसा न संभवति।। १३०।।

anvayArtha– [अनिवृतिः] atyAgabhAv [रागाद्युदयपरत्वात्] rAgAdibhAvonA udayanI utkaTatAthI [हिंसाम्] hinsAne [न अतिवर्तते] ullanghIne vartatA nathI, to [रात्रिं दिवम्] rAte ane divase [आहरतः] AhAr karanArane [हि] nishchayathI [हिंसा] hinsA [कथं] kem [न संभवति] na sambhave?

TIkA– ‘रागादिउदयपरत्वात् अनिवृत्तिः अत्यागः हिंसां न अतिवर्तते यतः रात्रिं दिवं आहरतः–भुञ्जानस्य हि हिंसा कथं न संभवति?–अपितु संभवति एव।’– artha–rAgAdibhAv utkRuShTa hovAne lIdhe rAgAdinun atyAgapaNun hinsAnun ullanghan karI shakatun nathI. arthAt jyAnsudhI rAgAdino tyAg nathI tyAn sudhI ahinsA nathI, hinsA ja chhe. to pachhI rAte ane divase khAnArane hinsA kem na hoy? niyamathI hoy ja. rAgAdinun hovun ja vAstavik hinsAnun lakShaN chhe. 130.

shankAkAranI shankA

यद्येवं तर्हि दिवा कर्तव्यो भोजनस्य परिहारः।
भोक्तव्यं तु निशायां नेत्थं नित्यं भवति हिंसा।। १३१।।

anvayArtha– [यदि एवं] jo em chhe arthAt sadAkAL bhojan karavAmAn hinsA chhe [तर्हि] to [दिवा भोजनस्य] divasanA bhojanano [परिहारः] tyAg


Page 102 of 186
PDF/HTML Page 114 of 198
single page version

[कर्तव्यः] karavo joIe [तु] ane [निशायां] rAtre [भोक्तव्यं] bhojan karavun joIe. kemake [इत्थं] e rIte [हिंसा] hinsA [नित्यं] sadAkAL [न भवति] nahi thAy.

TIkA– ‘यदि एवं तर्हि दिवा भोजनस्य परिहारः कर्तव्यः तु निशायां भोक्तव्यं इत्थं नित्यं हिंसा न भवति’– artha– ahIn koI tarka kare chhe ke jo divase ane rAte–banne vakhate bhojan karavAthI hinsA thAy chhe to divase bhojan na karavun joIe ane rAtre bhojan karavun joIe jethI hammeshAn hinsA nahi thAy. evo ja niyam shA mATe karavo ke divase ja bhojan karavun ane rAtre na karavun?

AchArya teno uttar Ape chhe–

नैवं वासरभुक्तेर्भवति हि रागोऽधिको रजनिभुक्तौ।
अन्नकवलस्य भुक्तेर्भुक्ताविव
मांसकवलस्य।। १३२।।

anvayArtha– [एवं न] em nathI. kAraN ke [अन्नकवलस्य] annanA koLiyAnA [भुक्तेः] bhojanathI [मांसकवलस्य] mAnsanA koLiyAnA [भुक्तौ इव] bhojanamAn jem rAg adhik thAy chhe tevI ja rIte [वासरभुक्तेः] divasanA bhojan karatAn [रजनिभुक्तौ] rAtribhojanamAn [हि] nishchayathI [रागाधिकः] adhik rAg [भवति] thAy chhe.

TIkA– ‘हि रजनिभुक्तौ अधिकः रागः भवति वासरभुक्ते एवं न भवति यथा अन्नकवलस्य भुक्तौ मांसकवलस्य भुक्तौ इव’–artha–nishchayathI rAtre bhojan karavAmAn adhik rAgabhAv chhe ane divase bhojan karavAmAn ochho rAgabhAv chhe. jem annanA bhojanamAn rAgabhAv ochho chhe ane mAnsanA bhojanamAn rAgabhAv adhik chhe.

bhAvArtha– peT bharavAnI apekShAe to banne bhojan sarakhA ja chhe. paN pratyek prANIne anna, dUdh, ghI, vagere khAvAmAn to sAdhAraN rAgabhAv chhe arthAt ochhI lolupatA chhe kem ke annano AhAr to sarva manuShyone sahya ja chhe tethI prAya ghaNA prANIo to annanun ja bhojan kare chhe; paN mAnsanA bhojanamAn kAmAdinI apekShAe athavA sharIranA mohanI apekShAe visheSh rAgabhAv hoy chhe kemake mAnsanun bhojan badhA manuShyono svAbhAvik–prAkRitik AhAr nathI. tevI ja rIte divasanA bhojanamAn prAya badhA prANIono sAdhAraN rAgabhAv chhe kemake divasanun bhojan sarva prANIone hoy chhe, ane rAtanA bhojanamAn kAmAdinI apekShAe tathA sharIramAn adhik snehanI


Page 103 of 186
PDF/HTML Page 115 of 198
single page version

apekShAe adhik rAgabhAv chhe tethI rAtanun bhojan bahu ochhA mANasone hoy chhe. e svAbhAvik vAt chhe ke divase bhojan karavAthI jeTalun sArI rIte pAchan thAy chhe ane jeTalun sArun svAsthya rahe chhe teTalun rAtre khAvAthI kadI rahI shakatun nathI. mATe rAtribhojanano tyAg karavo joIe ane divase ja khAvun joIe. tethI shankAkAranI je shankA hatI tenun nirAkaraN thayun. 132.

rAtribhojanamAn dravyahinsA

अर्कालोकेन विना भुञ्जानः परिहरेत् कथं हिंसाम्।
अपि बोधितः प्रदीपे
भोज्यजुषां सूक्ष्मजीवानाम्।। १३३।।

anvayArtha– tathA [अर्कालोकेन विना] sUryanA prakAsh vinA rAtre [भुञ्जानः] bhojan karanAr manuShya [बोधितः प्रदीपे] saLagAvelA dIvAmAn [अपि] paN [भोज्यजुषां] bhojanamAn maLelA [सूक्ष्मजीवानाम्] sUkShma jantuonI [हिंसा] hinsA [कथं] kevI rIte [परिहरेत्] chhoDI shake?

TIkA– ‘बोधिते प्रदीपे अपि अर्कालोकेन विना भुञ्जानः भोज्यजुषां सूक्ष्मजन्तूनाम् हिंसां कथं परिहरेत्’–artha–rAtre dIvo saLagAvavA chhatAn paN sUryanA prakAsh vinA rAtre bhojan karanAr manuShya, bhojanamAn prIti rAkhanAr je sUkShma jantuo vagere chhe tenI hinsAthI bachI shakato nathI.

bhAvArtha– je puruSh rAtre dIvA vinA bhojan kare chhe tenA AhAramAn jo moTA moTA undar vagere paN AvI jAy toy khabar paDatI nathI, ane je puruSh rAtre dIvo saLagAvI bhojan kare chhe tenA bhojanamAn dIvAnA sambandhathI tathA bhojyapadArthanA sambandhathI AvanArA nAnAn nAnAn patangiyAn, phUdAn vagere avashya bhojanamAn paDe chhe ane temanI avashya hinsA thAy chhe. te kAraNe em sAbit thayun ke rAtre bhojan karanAr manuShya dravyahinsA ane bhAvahinsA–e banne prakAranI hinsAne rokI shakato nathI. mATe ahinsAvrat pALanAre rAtribhojan avashya tyAgavun joIe. je manuShya rAtre shingoDAnnAn bhajiyAn vagere banAvIne khAy chhe teo paN banne prakAranI hinsA kare chhe. 133.

किं वा बहुप्रलपितैरिति सिद्धं यो मनोवचनकायैः।
परिहरति रात्रिभुक्तिं
सततमहिंसां स पालयति।। १३४।।


Page 104 of 186
PDF/HTML Page 116 of 198
single page version

anvayArtha– [वा] athavA [बहुप्रलपितैः] ghaNA pralApathI [किं] shun? [यः] je puruSh [मनोवचनकायैः] man, vachan ane kAyAthI [रात्रिभुक्तिं] rAtribhojanano [परिहरति] tyAg kare chhe [सः] te [सततम्] nirantar [अहिंसां] ahinsAnun [पालयति] pAlan kare chhe [इति सिद्धम्] em siddha thayun.

TIkA– ‘वा बहुप्रलपितैः किं इति सिद्धं यः मनोवचनकायैः रात्रिभुक्तिं परिहरति स सततं अहिंसां पालयति’–artha–athavA ghaNun kahevAthI shun? e vAt siddha thaI ke je manuShya man, vachan, kAyAthI rAtribhojanano tyAg kare chhe te hammeshAn ahinsAnun pAlan kare chhe.

bhAvArtha– rAtre bhojan karavAmAn ane rAtre bhojan banAvavAmAn hammeshAn hinsA chhe. rAtre bhojan karavAnI apekShAe rAtre bhojan banAvavAmAn ghaNI vadhAre hinsA thAy chhe. tethI pahelAn ahinsAvrat pALanArAoe rAtre banelA darek padArthano tyAg karavo joIe. khAs karIne bajAranA banelA padArthono to bilakul tyAg ja karI devo joIe paN jo pAkShik shrAvak koI rIte sampUrNa tyAg karI na shake to pANI, pAn, mevo vagere ke jemAn rAte bilakul Arambh karavo paDato nathI tenun grahaN kare to karI shake chhe, te paN jo tene pANI vinA chAlatun na hoy to. 134.

इत्यत्र त्रितयात्मनि मार्गे मोक्षस्य ये स्वहितकामाः।
अनुपरतं प्रयतन्ते प्रयान्ति
ते मुक्तिमचिरेण।। १३५।।

anvayArtha– [इति] e rIte [अत्र] A lokamAn [ये] je [स्वहितकामाः] potAnA hitanA ichchhuk [मोक्षस्य] mokShanA [त्रितयात्मनि] ratnatrayAtmak [मार्गे] mArgamAn [अनुपरतं] sarvadA aTakayA vinA [प्रयतन्ते] prayatna kare chhe [ते] te puruSh [मुक्तिम्] mokShamAn [अचिरेण] shIghra ja [प्रयान्ति] gaman kare chhe.

TIkA– ‘ये (पुरुषाः) स्वहितकामाः इत्यत्र त्रितयात्मनि मोक्षमार्गे अनुपरतं प्रयतन्ते ते (पुरुषाः) अचिरेण मुक्तिं प्रयान्ति’– artha–je jIv potAnA hitane ichchhatA thakA A rIte ratnatrayarUp mokShamArgamAn hammeshAn prayatna karatA rahe chhe te jIv tarat ja mokShane pAme chhe. jIvamAtranun hit mokSha chhe, sansAramAn bIje kayAny Anand nathI. tethI je jIv mokShamAn javA ichchhe chhe temaNe sadaiv samyagdarshan, samyaggnAn ane samyakchAritrarUp je mokShamArga chhe temAn sadaiv ja prayatna karyA karavo. jo ApaNe


Page 105 of 186
PDF/HTML Page 117 of 198
single page version

mokShanI vAto karyA karIe ane mokShanA mArganI khoj karIe nahi tathA tenA anusAre chAlIe nahi to ApaNe kadI mokShane pAmI shakIe nahi ane je jIvo tenA mArgamAn chAle chhe arthAt samyagdarshan prApta karI le chhe te jIv tarat ja mokShanA paramadhAmamAn pahonchI jAy chhe. A rIte (–tattvagnAnapUrvak) pAnche pApanA tyAgapUrvak pAnche aNuvratanun tathA rAtribhojanatyAganun varNan karIne have sAt shIlavratonun varNan kare chhe. kem ke sAt shIlavrat pAnch aNuvratanI rakShA karavA mATe nagaranA koT samAn chhe. jem killo nagaranun rakShaN kare chhe tevI ja rIte sAt shIlavrat pAnche aNuvratanI rakShA kare chhe. 13p.

परिधय इव नगराणि व्रतानि किल पालयन्ति शीलानि।
व्रतपालनाय तस्माच्छीलान्यपि
पालनीयानि।। १३६।।

anvayArtha– [किल] nishchayathI [परिधयः इव] jem koT, killo [नगराणि] nagaronI rakShA kare chhe tevI ja rIte [शीलानि] traN guNavrat ane chAr shikShAvrat–e sAt shIl [व्रतानि] pAnche aNuvratonun [पालयन्ति] pAlan arthAt rakShaN chhe. [तस्मात्] mATe [व्रतपालनाय] vratonun pAlan karavA mATe [शीलानि] sAt shIlavrato [अपि] paN [पालनीयानि] pALavAn joIe.

TIkA– ‘किल शीलानि व्रतानि पालयन्ति परिधयः नगराणि इव तस्मात् व्रतपालनाय शीलानि अपि पालनीयानि’–artha–nishchayathI je sAt shIlavrat chhe te pAnche aNuvratanI rakShA kare chhe, jem koT nagaranI rakShA kare chhe. tethI pAnche aNuvratonun pAlan karavA mATe traN guNavrat ane chAr shikShAvrat e sAt shIlavrato avashya pALavAn ja joIe. have tenun ja varNan kare chhe te sAmbhaLo. traN guNavratonAn nAma–1 digvrat, 2 deshavrat, 3 anarthadanDatyAgavrat. chAr shikShAvratanAn nAma–1 sAmAyik. 2 proShadhopavAs, 3 bhogopabhogaparimANavrat, 4 vaiyAvRutta. 136.

pahelAn digvrat nAmanA guNavratanun svarUp kahe chhe–

प्रविधाय सुप्रसिद्धैर्मर्यादां सर्वतोप्यभिज्ञानैः।
प्राच्यादिभ्यो दिग्भ्यः कर्तव्या विरतिरविचलिता।। १३७।।

anvayArtha– [सुप्रसिद्धैः] sArI rIte prasiddha [अभिज्ञानैः] gAm, nadI, parvatAdi judAn judAn lakShaNothI [सर्वतः] badhI dishAe [मर्यादां] maryAdA [प्रविधाय]


Page 106 of 186
PDF/HTML Page 118 of 198
single page version

karIne [प्राच्यादिभ्यः] pUrvAdi [दिग्भ्यः] dishAomAn [अविचलिता विरतिः] gaman na karavAnI pratignA [कर्तव्या] karavI joIe.

TIkA– ‘सुप्रसिद्धैः अभिज्ञानैः सर्वतः मर्यादां प्रविधाय प्राच्यादिभ्यः दिग्भ्यः अविचलिता विरतिः कर्तव्या’–artha–prasiddhapaNe jANelA je mahAn parvatAdi, nagarAdi athavA samudrAdivaDe chAre dishAmAn jindagIparyant maryAdA bAndhIne chAr dishA, chAr vidishA ane upar tathA nIche–e rIte dashe dishAomAn javAnI pratignA karI levI ane pachhI jindagIparyant A maryAdAnI bahAr na javun tene digvrat kahe chhe. ahIn pahAD vagere tathA havAI jahAjathI chaDavAnI apekShAe uparanI dishA ane kUvA ke samudrAdimAn javAnI apekShAe nIchenI dishAnun grahaN karyun chhe. 137.

digvrat pALavAnun phaL

इति नियमितदिग्भागे प्रवर्तते यस्ततो बहिस्तस्य।
सकलासंयमविरहाद्भवत्यहिंसाव्रतं
पूर्णम्।। १३८।।

anvayArtha– [यः] je [इति] A rIte [नियमितदिग्भावे] maryAdA karelI dishAonI andar [प्रवर्तते] rahe chhe [तस्य] te puruShane [ततः] te kShetranI [बहिः] bahAranA [सकलासंयमविरहात्] samasta asanyamanA tyAganA kAraNe [पूर्णं] paripUrNa [अहिंसाव्रतं] ahinsAvrat [भवति] thAy chhe.

TIkA– ‘यः (पुरुषः) इति नियमित दिग्भागे प्रवर्तते तस्य ततः बहिः सकलासंयमविरहात् पूर्णं अहिंसाव्रतं भवति।’–artha–je manuShya A rIte maryAdA karelA dashe dishAonA kShetranI andar ja potAnun badhun kAm kare chhe tene te dishAonI bahAr ahinsA mahAvrat paLAy chhe. mATe digvrat pALavAthI ahinsAvrat puShTa thAy chhe. 138.

deshavratanun svarUp

तत्रापि च परिमाणं ग्रामापणभवनपाटकादीनाम्।
प्रविधाय नियतकालं करणीयं विरमणं देशात्।। १३९।।

anvayArtha– [च] ane [तत्र अपि] te digvratamAn paN [ग्रामापणभवनपाटकादीनाम्] gAm, bajAr, makAn, sherI vagerenun [परिमाणं] parimAN [प्रविधाय]


Page 107 of 186
PDF/HTML Page 119 of 198
single page version

karIne [देशात्] maryAdA karelA kShetramAnthI bahAr [नियतकालं] javAno koI nakkI karelA samay sudhI [विरमणं] tyAg [करणीयं] karavo joIe.

TIkA– ‘तत्रापि च दिग्व्रतोऽपि च ग्रामापणभवनपाटकादीनाम् नियतकालं परिमाणं प्रविधाय देशात् विरमणं करणीयम्।’–artha–je dashe dishAonI maryAdA digvratamAn karI hatI temAn paN gAm, bajAr, ghar, sherI vagere sudhI ek divas, ek aThavADiyun, pakhavADiyun, mahino, ayan, varSha vagere nishchit kAL sudhI javA–AvavAnun parimAN karIne bahAranA kShetrathI virakta thavun ene ja deshavrat kahe chhe. A deshavratathI paN ahinsA paLAy chhe. 139.

इति विरतो बहुदेशात् तदुत्थहिंसाविशेषपरिहारात्।
तत्कालं
विमलमतिः श्रयत्यहिंसां विशेषेण।। १४०।।

anvayArtha– [इति] A rIte [बहुदेशात् विरतः] ghaNA kShetrano tyAg karanAr [विमलमतिः] nirmaL buddhivALo shrAvak [तत्कालं] te niyamit kALe [तदुत्थहिंसाविशेषपरिहारात्] maryAdAkRut kShetrathI utpanna thayelI hinsA visheShanA tyAgathI [विशेषेण] visheShapaNe [अहिंसां] ahinsAvratano [श्रयति] Ashray kare chhe.

TIkA– ‘इति बहुदेशात् विरतो विमलमतिः तत्कालं तदुत्थहिंसाविशेषपरिहारात् विशेषेण अहिंसां श्रयति।’–artha–A rIte digvratamAn karelA kShetranun parimAN karIne te kShetra bahAr hinsAno tyAg thavA chhatAn paN uttam buddhivALo shrAvak jo te vakhate bIjA paN thoDA kShetranI maryAdA kare chhe to te visheShapaNe ahinsAnun Ashray kare chhe. je manuShye jIvanaparyant dakShiNamAn kanyAkumArI ane uttaramAn himAlay sudhInun digvrat karyun chhe te kAyam to himAlay jato nathI tethI te dararoj evI pratignA kare chhe ke Aj hun ‘chhapArA’ gAmamAn ja rahIsh, bahAr nahIn jAun. to je divase te ‘chhapArA’ sudhIno ja niyam kare chhe tene te divase ‘chhapArA’nI bahAranA pradeshamAn ahinsA mahAvratanun pAlan thAy chhe. 140.

trIjA anarthadanDatyAg nAmanA guNavratanun svarUpa–

prayojan vinAnA pApano tyAg karavo tene anarthadanDatyAgavrat kahe chhe. tenA pAnch bhed chhe–1. apadhyAnatyAgavrat, 2. pApopadeshatyAgavrat, 3. pramAdacharyAtyAgavrat, 4. hinsAdAnatyAgavrat, ane pa. dushrutityAgavrat.


Page 108 of 186
PDF/HTML Page 120 of 198
single page version

apadhyAnaanarthadanDatyAgavratanun svarUpa–

पापर्द्धिजयपराजयसङ्गरपरदारगमनचौर्याद्याः ।
न कदाचनापि चिन्त्याः पापफलं केवलं यस्मात्।। १४१।।

anvayArtha– [पापर्द्धि–जय–पराजय–सङ्गरपरदारगमन–चौर्याद्याः] shikAr, jay, parAjay, yuddha, parastrIgaman, chorI, Adinun [कदाचनापि] koI paN samaye [न चिन्त्याः] chintavan na karavun joIe [यस्मात्] kAraN ke A apadhyAnonun [केवलं] mAtra [पापफलं] pAp ja phaL chhe.

TIkA– ‘पापर्द्धि जय पराजय संगरपरदारगमन चौर्याद्याः कदाचन अपि न चिन्त्याः यस्मात् केवल पापफलं भवति’–artha–shikAr karavAnun, sangrAmamAn koInI jIt ane hAranun, parastrIgamananun, chorI karavAnun ityAdi kharAb kAryo ke je karavAthI kevaL pAp ja thAy chhe., tenun kadIpaN chintavan na karavun joIe ene ja apadhyAn–anarthadanDatyAgavrat kahe chhe. khoTA (kharAb) dhyAnanun nAm apadhyAn chhe, tethI je vAtano vichAr karavAthI kevaL pApano ja bandh thAy tene ja apadhyAn kahe chhe. teno tyAg karavo te apadhyAnaanarthadanDatyAgavrat kahe chhe. 141.

pApopadesh nAmanA anarthadanDatyAgavratanun svarUpa–

विद्यावाणिज्यमषीकृषिसेवाशिल्पजीविनां पुंसाम्।
पापोपदेशदानं
कदाचिदपि नैव वक्तव्यम्।। १४२।।

anvayArtha– [विद्या–वाणिज्य–मषी–कृषि–सेवा–शिल्पजीविनां] vidyA, vyApAr, lekhanakaLA, khetI, nokarI ane kArIgarIthI nirvAh chalAvanAr [पुंसाम्] puruShone [पापोपदेशदानं] pApano upadesh maLe evun [वचनं] vachan [कदाचित् अपि] koI paN vakhate [नैव] na [वक्तव्यम्] bolavun joIe.

TIkA– ‘विद्या वाणिज्य मषी कृषि सेवा शिल्प जीविनां पुंसाम् पापोपदेशदानं वचनं कदाचित् अपि नैव वक्तव्यम्।’–artha–vidyA arthAt vaidak–jyotiSh karanAr, vyApAr karanAr, lekhanakArya karanAr, khetI karanAr, nokarI–chAkarI karanAr ane luhAr, sonI, darajI vagerenun kAm karanArane A ja kAm karavAnA ane bIjA je koI pApabandh karanArAn kArya chhe teno koIne paN upadesh Apavo na joIe. ene ja