kahAnajainashAstramALA ]
मया श्लोकोऽयं कृतः —
इति कथयित्वा तलारं धीरयित्वा सन्ध्यायां ब्राह्मणः शिक्यतपस्विसमीपं गत्वा तपस्विप्रतिचारकैर्निर्घाटयमानोजोऽपि रात्र्यन्धो भूत्वा तत्र पतित्वैकदेशे स्थितः । ते च प्रतिचारकाः रात्र्यन्धपरीक्षणार्थं तृणकट्टिकांगुल्यादिकं तस्याक्षिसमीपं नयन्ति । स च पश्यन्नपि न पश्यति । बृहद्रात्रौ गुहायामन्धकूपे नगरद्रव्यं ध्रियमाणमालोक्य तेषां खादनपानादिकं वालोक्य१ प्रभाते राज्ञा मार्यमाणस्तलारो रक्षितः तेन रात्रिदृष्टमावेद्य । स शिक्यस्थस्तपस्वी चौरस्तेन तलारेण बहुकदर्थनादिभिः कदर्थ्यमानो मृत्वा दुर्गतिं गतस्तृतीयाव्रतस्य ।
evAn chAr tIvra kapaT joIne men A shlok banAvyo chhe —
putrane nahi sparshatI nArI, tRuNaahinsak brAhmaN, vanamAn kAShThamukh pakShI ane nagaramAn apasarajIvak — e chAr mahAkapaT men joyA.
em kahI koTavALane dhIraj ApIne sandhyAsamaye brAhmaN sInkAmAn rahevAvALA tapasvI pAse gayo ane tapasvInA nokaroe tene tyAnthI hAnkI kADhavA mAnDyo, paN rAtri – andh (ratAndhaLo) thaIne tyAn ek ThekANe paDI rahyo. te nokaro te ratAndhaLAnI parIkShA karavA mATe tRuN – kanDuk, AngaLI vagere tenI Ankh samIp lAvatA, parantu te dekhavA chhatAn na dekhato rahyo.
pAchhalI rAtre guphArUpI andhakUpamAn rAkhelun nagaranun dhan teNe joyun ane temanAn khAn – pAnAdik paN joyAn. savAre teNe je kAI rAtre joyelun te kahIne rAjA dvArA mAryA jatA koTavALane bachAvyo.
koTavALe sInkAmAn besavAvALA tapasvIne bahu prakAre dukhI karyo ane te marIne durgatie gayo.
e pramANe tRutIy avratanI kathA pUrNa thaI. 3. १. खानपानस्त्र्यादिकं चालोक्य घ ।