288 ]
स्वयं क्षान्त्वा । प्रियैर्वचनैः स्वजनं परिजनमपि क्षमयेत् । किं कृत्वा ? अपहाय
त्यक्त्वा । कं ? स्नेहमुपकारके वस्तुनि प्रीत्यनुबन्धं । वैरमनुपकारकं द्वैषानुबन्धं । संगं
पुत्रस्त्र्यादिकं । ममेदमहमस्येत्यादिसम्बंधं परिग्रहं बाह्याभ्यन्तरं । एतत्सर्वमपहाय शुद्धमना
निर्मलचित्तः सन् क्षमयेत् । तथा आरोपयेत् स्थापयेदात्मनि । किं तत् ? महाव्रतम्
कथंभूतं ? आमरणस्थायि मरणपर्यन्तं निःशेषं च पंचप्रकारमपि । किं कृत्वा ? आलोच्य ।
किं तत् ? एनो दोषं । किं तत् ? सर्वं कृतकारितमनुमतं च । स्वयं हि कृतं हिंसादिदोषं,
कारितं हेतुभावेन, अनुमतमन्येन क्रियमाणं मनसा श्लाघितं । एतत्सर्वमेनो निर्व्याजं
दशालोचनादोषवर्जितं यथा भवत्येवमालोचयेत् । दश हि आलोचनादोषा भवन्ति ।
ane [परिग्रहम् ] parigrahane [अपहाय ] chhoDIne [शुद्धमनाः ] shuddha manavALo thaIne [प्रियैः वचनैः ] priy vachanothI [स्वजनम् ] potAnAn kuTumbIjanonI [च ] ane [परिजनमपि ] nokar – chAkaronI paN [क्षान्त्वा ] kShamA mAgI [क्षमयेत् ] svayam kShamA kare.
sanllekhanAdhArI [कृतकारितम ] kRut, kArit [च ] ane [अनुमतम् ] anumodit [सर्वम् ] samasta [एनः ] pAponI [निर्व्याजम् ] chhalakapaT rahit nishchalabhAvathI [आलोच्य ] AlochanA karIne [आमरणस्थायि ] jIvanaparyant TakI rahe evA [निःशेषम् ] samasta [महाव्रतं ] mahAvratone [आरोपयेत् ] dhAraN kare.
TIkA : — ‘प्रियैः वचनैः क्षान्त्वा’ priy vachanothI svayam kShamA yAchIne ‘स्वजनं परिजनमपि क्षमयेत्’ potAnA kuTumbIjano ane nokar – chAkarone paN kShamA kare. shun karIne? ‘अपहाय’ chhoDIne. shun (chhoDIne)? ‘स्नेहं’ rAgane arthAt upakArak vastu pratyenA anurAg – sambandhane, ‘वैरं’ anupakArak (vastu) pratyenA dveSharUp sambandhane, ‘सङ्कं’ mohane arthAt A putra, strI, Adik mArAn ane hun temano – ityAdi sambandhane ane ‘परिग्रहं’ bAhya tathA abhyantar parigrahane – e badhAnne chhoDIne ‘शुद्धमनाः’ nirmaL chittavALA thaIne kShamA kare.
tathA ‘आरोपयेत्’ AtmAmAn sthApe – dhAraN kare. shun te? ‘महाव्रतम्’ mahAvratone kevAn (mahAvratone)? ‘आमरणस्थायि’ maraNaparyant TakI rahe tevAn ‘निःशेषम्’ pAnche prakAranAn (mahAvratone). shun karIne? ‘आलोच्य’ AlochanA karIne. konI? ‘एनः’ doShonI. kayA te (doSho)? ‘सर्वं कृतकारितानुमतं’ sarva kRut, kArit ane anumodit (doShonI) – svayam karelA hinsAdik doShonI, hetubhAvathI karAyelA doShonI ane manathI anumodit anyathI karelA doShonI – e badhA doShonI ‘निर्व्याजम्’ chhalakapaTarahit – nishchalabhAvathI AlochanAnA dash doSho rahit AlochanA kare.