kahānajainashāstramāḷā ]
प्रासुकमपि यदेवंविधं तत्त्याज्यमित्याह —
१यदनिष्टं तदव्रतयेद्यच्चानु२पसेव्यमेतदपि जह्यात् ।
अभिसन्धिकृता विरतिर्विषयाद्योग्याद्व्रतं भवति ।।८६।।
‘यदनिष्टं’ उदरशूलादिहेतुतया प्रकृतिसात्म्यकं यन्न भवति ‘तद्व्रतयेत्’ व्रतनिवृत्तिं कुर्यात् त्यजेदित्यर्थः । न केवलमेतदेव व्रतयेदपितु ‘यच्चानुपसेव्यमेतदपि जह्यात्’ । यच्च यदपि गोमूत्र – करभदुग्ध – शंखचूर्ण – ताम्बूलोद्गाललाला – मूत्र – पुरीष – श्लेष्मादिकमनुपसेव्यं āshraye anant nigodiyā sthāvar jīvo rahe chhe; māṭe anant sthāvar jīvonī hinsāthī bachavā māṭe tevī vanaspatino sarvathā tyāg karavo joīe. (pr̥ithvī ādi ekendriy, be indriy, traṇ indriy, chaturindriy ane tiryañch gativāḷā ja chhe.) vadhu māṭe juo puruṣhārthasiddhi – upāy gujarātī āvr̥utti shlok 162no bhāvārtha. 85.
prāsuk hovā chhatān je āvān prakāranān (aniṣhṭa ane anupasevya) hoy, temano paṇ tyāg karavo joīe em kahe chhe —
anvayārtha : — (ā bhogopabhogaparimāṇ vratamān [यद् ] je vastu [अनिष्टम् ] aniṣhṭa (ahitakar) hoy, [तत् ] te [व्रतयेत् ] chhoḍavī joīe [च ] ane [यत् ] je [अनुपसेव्यत् ] (sārā māṇasone) sevan karavā yogya na hoy [एतद् अपि ] te paṇ [जह्यात् ] chhoḍavun joīe; kāraṇ ke [योग्यात् ] yogya [विषयात् ] viṣhayothī [अभिसन्धिकृत्वा ] abhiprāyapūrvak karelo [विरतिः ] tyāg te [व्रतं ] vrat [भवति ] chhe.
ṭīkā : — ‘यदनिष्टम्’ peṭamān chūṅk ādi āvavānā kāraṇe je prakr̥itine māphak na āve tevī vastu aniṣhṭa chhe, ‘तद्व्रतयेत्’ tenāthī (tevī aniṣhṭa chījathī) nivr̥utti karavī joīe, teno tyāg karavo joīe tevo artha chhe. phakta teno ja tyāg karavo eṭalun ja nahi, kintu ‘यच्चानुपसेव्यमेतदपि जह्यात्’ gomūtra (gāyanun mūtra), ūṇṭaḍīnun dūdh, shaṅkhachūrṇa, १. यानवाहनाभरणादिषु एतावदेवेष्टमतोऽन्यदनिष्टमित्यनिष्टान्निवर्तनं कर्तव्यं । २. न ह्यसति अभिसन्धिनियमे