kahānajainashāstramāḷā ]
समायातः । कपिलेन प्रणम्य निजधवलगृहे नीत्वा भोजनपरिधानादिकं कारयित्वा सत्यभामायाः सकललोकानां च मदीयोऽयं पितेति कथितम् । सत्यभामया चैकदा रुद्रभट्टस्य विशिष्टं भोजनं बहुसुवर्णं च दत्वा पादयोर्लगित्वा पृष्टं — तात ! तव शीलस्य लेशोऽपि कपिले नास्ति, ततः किमयं तव पुत्रो भवति न वेति सत्यं मे कथय । ततस्तेन कथितं, पुत्री ! मदीयचेटिकापुत्र इति । एतदाकर्ण्य तदुपरि विरक्ता सा हठादयं मामभिगमिष्यतीति मत्वा सिंहनन्दिताग्रमहादेव्याः शरणं प्रविष्टा, तया च सा पुत्री ज्ञाता । एवमेकदा श्रीषेणराजेन परमभक्त्या विधिपूर्वकमर्ककीर्त्यामितगतिचारणमुनिभ्यां दानं दत्तम् । तत्फलेन राज्ञा सह भोगभूमावुत्पन्ना । तदनुमोदनात् सत्यभामापि तत्रैवोत्पन्ना । स राजा श्रीषेणो दानप्रथमकारणात् पारंपर्येण शान्तिनाथतीर्थंकरो जातः । आहारदानफलम् ।
औषधदाने वृषभसेनाया दृष्टान्तः । अस्याः कथा — rudrabhaṭṭa tīrthayātrā karato – karato ratnasañchay nagaramān āvyo. kapil tene praṇām karīne potānā dhavalagr̥uhamān laī gayo ane bhojan – vastrādik karāvīne (apāvīne) satyabhāmā ane sarva lokanī sāme teṇe kahyun ke — ‘‘ā mārā pitā chhe.’’
ek divas satyabhāmāe rudrabhaṭṭane vishiṣhṭa (uttam) bhojan tathā bahu suvarṇa āpī, tene page lāgīne pūchhyunḥ ‘‘tāt! kapilamān āpanā svabhāvano ek ansh paṇ nathī; tethī ā tamāro putra chhe ke nahi te mane satya kaho.’’
pachhī teṇe kahyun, ‘‘putrī! e mārī cheṭikāno (rakhātano) putra chhe.’’ e sāmbhaḷīne te tenā upar virakta (udāsīn) thaī. ane ‘‘haṭhathī ā mārī sāthe sambhog karashe’’ em mānīne pratham mahādevī (paṭṭarāṇī) sinhananditāne sharaṇe gaī. teṇe paṇ tene putrī tarīke mānīne rākhī.
ek divas teṇe (rāṇīe) shrīṣheṇ rājā sāthe param bhaktithī vidhipūrvak arkakīrti ane amitagati – be chāraṇ munione dān dīdhun. tenā phaḷathī te rāṇī rājā sāthe bhogabhūmimān utpanna thaī. tenā (dānanā) anumodanathī satyabhāmā paṇ tyān ja avatarī. te rājā shrīṣheṇ pratham (āhāradānanā) dānanā kāraṇe paramparāe shāntināth tīrthaṅkar thayā. āhāradānanun ā phaḷ chhe. 1.
auṣhadhadānamān vr̥uṣhabhasenānun draṣhṭānta chhe.