16 ]
मरणवेदनाऽऽकस्मिकलक्षणं । स्मयश्च जातिकुलादिदर्पः । रागद्वेषमोहाः प्रसिद्धाः । चशब्दाच्चिन्ताऽरतिनिद्राविस्मय१ मदस्वेदखेदा गृह्यन्ते । एतेऽष्टादशदोषा यस्य न सन्ति स आप्तः ‘प्रकीर्त्यते’ प्रतिपाद्यते । ननु चाप्तस्य भवेत् क्षुत्, क्षुदभावे आहारादौ प्रवृत्त्यभावाद्देहस्थितिर्न स्यात् । अस्ति चासौ, तस्मादाहारसिद्धिः । तथा हि । भगवतो देहस्थितिराहारपूर्विका, देहस्थितित्वादस्मदादिदेहस्थितिवत् । जैनेनोच्यते२ — अत्र किमाहारमात्रं३ साध्यते कवलाहारो वा । प्रथमपक्षे सिद्धसाधनता ‘आसयोगकेवलिन ‘रागद्वेषमोहाः’ - rāg, dveṣh, moh e doṣho to prasiddha chhe - च shabdathī chintā, arati, nidrā, vismay (āshcharya), mad, athavā viṣhād (shok), sved ane khed — e doṣho levā. ā aḍhār doṣho ‘यस्य’ jene ‘न’ na (सन्ति) hoy, ‘सः’ - te ‘आप्तः’ āpta (dev) ‘प्रकीर्त्यते’ - kahevāy chhe.
prashna : — āpta (bhagavān)ne kṣhudhā hovī joīe. (kem ke) kṣhudhādinā abhāvamān āhārādikanī pravr̥utti nahi hoy ane āhārādikamān pravr̥utti nahi hovāthī dehanī sthiti nahi bane. (dehanī sthiti ṭakī shakashe nahi). parantu āpta bhagavānane dehanī sthiti to chhe tethī temane āhāranī siddhi chhe. ā pramāṇe āptane āhāranī siddhi thāy chhe. amārā jevānā dehanī sthitinī māphak āpta bhagavānane dehanī sthiti hovāthī temanā dehanī sthiti āhārapūrvak hovī joīe.
uttar : — jain teno uttar āpe chhe. te sāmā pakṣhavāḷāne pūchhe chhe — āpta bhagavānane (dehasthiti sambandhamān) tamāre mātra āhār siddha karavo chhe ke kavalāhār? pratham pakṣha lyo to temane mātra āhāranun sādhan to siddha thāy chhe, kem ke ‘आसयोगकेवलिन १. अस्य स्थाने ‘विषाद’ इति पाठः ख, ग, घ० । २. जैनेनोच्यते ख – पुस्तके नास्ति । जैनैर्न तदुच्यते घ । ३.णोकम्म कम्महारो कवलाहारो य लेप्पमाहारो ।
ओज मणो हि य कमसो आहारो छव्विहो णेओ ।।
णोकम्मं तित्थयरे कम्मं णारेय माणसो अमरे ।
कवलाहारो णर – पसु ओज्जो पक्खीण लेप्प रुक्खाणं ।
विग्गहगइमावण्णा केवलिणो सम्मुहदो अजोगी य ।
सिद्धा य अणाहारा सेसा आहारिणो जीवा ।।