kahānajainashāstramāḷā ]
विषयेषु स्रग्वनितादिष्वाशा आकांक्षा तस्या वशमधीनता । तदतीतो विषयाकांक्षारहितः । ‘निरारम्भः’ परित्यक्तकृष्यादिव्यापारः । ‘अपरिग्रहो’ बाह्याभ्यन्तर- परिग्रहरहितः । ‘ज्ञानध्यानतपोरत्नः’ ज्ञानध्यानतपांस्येव रत्नानि यस्य एतद्गुणविशिष्टो यः स तपस्वी गुरुः ‘प्रशस्यते’ श्लाघ्यते ।।१०।।
ṭīkā : — ‘विषयाशावशातीतः’ sparshanādi indriyonā viṣhayabhūt māḷā, strī ādi viṣhayonī ākāṅkṣhā (āshā)nā vashathī (adhīnatāthī) je rahit chhe arthāt viṣhayonī ākāṅkṣhāthī je rahit chhe, ‘निरारम्भः’ jeṇe khetī ādi vyāpārano tyāg karyo chhe, arthāt khetī ādi vyāpārathī je rahit chhe, ‘अपरिग्रहः’ je bāhya ane ābhyantar parigrahathī rahit chhe, ‘ज्ञानध्यानतपोरत्नः’ gnān, dhyān ane taparūpī ratno jene chhe evā arthāt gnān, dhyān ane taparūpī guṇothī je vishiṣhṭa chhe evā tapasvī guru ‘प्रशस्यते’ prashansanīy chhe.
bhāvārtha : — je sansāranā kāraṇabhūt pāñch indriyonā viṣhayonī āshānī parādhīnatā ane vyāpārādi ane bāhyābhyantar1 parigraho tenāthī rahit chhe, ane ātmakalyāṇanā kāraṇabhūt je gnān, dhyān ane tap chhe temān lavalīn chhe arthāt gnān, dhyān ane tap e traṇe ratnothī rahit chhe te satyārtha guru kahevāy chhe. tevā guru ja prashansāpātra chhe.
ā shlokamān āchārye tenā pūrvārdhamān jeno abhāv chhe tenun kathan karyun chhe, arthāt sāchā gurumān pāñch indriyonā viṣhayanī ichchhāo, ārambh ane parigrah — e traṇano abhāv darshāvyo chhe ane tenā uttarārdhamān jeno sadbhāv chhe tenun kathan karyun chhe, arthāt sāchā gurumān gnān, dhyān ane tap — e traṇano sadbhāv darshāvyo chhe.
je ichchhāo, ārambh ane parigrahano abhāv karī, gnān, dhyān ane tapamān lavalīn rahe chhe te ja ‘satyārtha guru’nā nāmane pātra chhe.
agnānī jīvo gurunā je guṇone vichāre chhe temān koī jīvāshrit chhe tathā koī 1.antaraṅg parigrahaḥ mithyātva, traṇ ved — strī – puruṣh – napunsak bhāv, rati, arati, hāsya, shok,