आद्यः राग आद्यो येषां द्वेषादिनां ते तथोक्ताः । किं कुर्वन्तस्ते क्षीयन्ते ? तत्त्वतो मां प्रपश्यतः ।
कथम्भूतं मां ? बोधात्मानं ज्ञानस्वरूपं । तत इत्यादि – यतो यथावदात्मानं पश्यतो रागादयः
प्रक्षीणास्ततस्तस्मात् कारणात् न मे कश्चिच्छत्रुः न च नैव प्रियो मित्रम् ।।२५।।
(teo) kShay pAme chhe. koN te? rAgAdi –
arthAt rAg jenI AdimAn chhe tevA dveShAdi (doSho). shun karatAn te kShIN thAy chhe? tattvata (paramArthapaNe) mane dekhatAn (anubhavatAn). kevA mane? bodhAtmA eTale gnAnasvarUp (evA mane). yathAvat AtmAno anubhav karatAn rAgAdi kShIN thAy chhe; te kAraNathI na koI mAro shatru chhe ane koI mAro priy eTale mitra chhe.
bhAvArtha : gnAnasvarUp AtmAne yathArthasvarUpe avalokatAn – anubhavatAn rAg – dveShAdi doShono (bhUmikAnusAr) ahIn ja abhAv thAy chhe; tethI gnAnI kahe chhe ke, ‘‘A jagatamAn mane koI shatru – mitrarUpe bhAsato nathI – arthAt vAstavamAn koI koIno shatru – mitra thaI shakato nathI.’’
jyAre AtmA prabuddha thaI yathArtha vastusthitino anubhav kare chhe, tyAre tenI rAg – dveSharUp iShTa – aniShTanI kalpanA maTI jAy chhe ane bAhya sAmagrInA bAdhak – sAdhak manAtA jIvo pratye tene upekShAbuddhi rahe chhe; tethI te na koIne shatru samaje chhe ke na to koIne mitra mAne chhe. e rIte AtmasvarUpanI bhAvanAnA baLe tenA rAg – dveShAdino nAsh thatAn tene koI pratye shatru-mitrapaNun rahetun nathI.
gnAnabhAvanArUpe pariNamelo gnAnI vichAre chhe ke —
‘‘nishchayathI hun ek chhun, shuddha chhun, mamatArahit chhun, gnAn – darshanathI pUrNa chhun; te svabhAvamAn raheto, temAn – te chaitanya – anubhavamAn lIn thato hun A krodhAdik sarva Asravone kShay pamADun chhun.’’1
sArAnsh e chhe ke jyAre gnAnI potAnA AtmasvarUpane yathArthapaNe jANI temAn lIn thAy chhe, tyAre tenA Asrav – bhAvo rAgadveShAdi vikAro svayam utpanna thatA nathI. AvI sthitimAn tene koI shatru – mitra bhAsato nathI; tene sarva pratye samabhAv pragaTe chhe. 25. 1.hun ek shuddha, mamatvahIn hun, gnAnadarshanapUrNa chhun; emAn rahI sthit, lIn emAn, shIghra A sau kShay karun.