आत्मस्वरूपभावनादरपरो भवेत् । येनात्मस्वरूपेणेत्थं भावितेन । अविद्यामयं स्वरूपं बहिरात्मस्वरूपम्
त्यक्त्वा विद्यामयं रूपं व्रजेत् ।।५३।।
karavo; jethī, eṭale āvī rīte ātmasvarūpanī bhāvanā karavāthī, avidyāmay svarūpano eṭale bahirātmasvarūpano tyāg karīne vidyāmay rūp eṭale ke paramātmasvarūp prāpta karāy.
bhāvārtha : — ātmasvarūpanī bhāvanā kevī rīte karavī? te prashnanā uttaramān āchārya ātmārthīne uddeshīne kahe chhe keḥ —
ātmasvarūp bījāone samajāvavun, jemaṇe ātmasvarūp jāṇyun chhe temane tenā ja viṣhe pūchhī te jāṇavun, tenī ja ichchhā rākhavī arthāt tene ekane ja paramārtha satya mānavun ane ātmasvarūpanī bhāvanāmān ja nirantar lāgyā rahevun. ām karavāthī bahirātmasvarūpano – avidyāmay svarūpano nāsh thashe. paramātma – svarūpanī eṭale gnānamay svarūpanī prāpti thashe.
(1) ātmā sambandhī ja vāt kar, sansār sambandhī kāī paṇ vāt na kar. tem karavāthī bahāramān bhamato tāro upayog tattva – nirṇay taraph vaḷashe.
(2) ātmā sambandhī vadhu gnān māṭe visheṣh gnānīone pūchh; tethī ātmā sambandhī tārī shraddhā spaṣhṭa thaīne draḍh thashe ane gnān nirmaḷ thashe.
(3) ātma – prāptinī ja bhāvanā kar, bījā koī par padārthanī ke indriy – viṣhayanā sukhanī ichchhā na kar; em karavāthī bāhya indriy – sukhanī pāchhaḷ thatī nirarthak ākuḷatā maṭī jashe.
(4) ātmasvarūpanī bhāvanāmān ja nirantar abhirat ban. āvī rīte gnānamān, shraddhāmān ane āchāramān ek ātmāne ja viṣhay banāv; bījā koī bāhya padārthane tārā gnānano viṣhay na banāv. shrīmad rājachandre kahyun chhe keḥ —
ātmā ja ek prayojanabhūt vastu chhe. tenī prāpti ja karavā yogya chhe. te sivāy anya padārthono vichār mananā rog samān chhe.
evī rīte samajīne dhagash ane utsāhapūrvak jo tun ātma – bhāvanā karīsh, to avidyāno – agnānatāno nāsh thashe ane ātmasvarūpanī prāpti thashe. 1. juo – shrīmad rājachandrakr̥ut ‘ātmasiddhi’.