टीका – एवं वक्ष्यमाणन्यायेन । बहिर्वाचं पुत्रभार्याधनधान्यादिलक्षणान्बहिरर्थ-वाचकशब्दान् । त्यक्त्वा । अशेषतः साकल्येन । पश्चात् अन्तर्वाचं अहं प्रतिपादकः, प्रतिपाद्यः, सुखी, दुःखी, चेतनो वेत्यादिलक्षणमन्तर्जल्पं त्यजेदशेषतः । एष बहिरन्तर्जल्पत्यागलक्षणः योगः स्वरूपे चित्तनिरोधलक्षणः समाधिः । प्रदीपः स्वरूपप्रकाशकः । कस्य ? परमात्मनः । कथं ? समासेन संक्षेपेण झटिति परमात्मस्वरूपप्रकाशक इत्यर्थः ।।१७।। chhe tyāre tene bāhya indriyonā viṣhayo vagere padārtho bhalā – būrā lāgatā nathī, phakta teo tene gneyarūp bhāse chhe. ā kāraṇathī antarātmā pahelān bahirātmāvasthāmān viṣhay – bhogone sukharūp mānī sevato hato te have bhogavelā viṣhayonī bābatamān vichār karavā lāge chhe ke, ‘are! agnānatāthī indriyonā viṣhayamān phasāī men mārun chaitanyasvarūp oḷakhyun nahi!’ 16.
have ātmāne jāṇavāno upāy batāvatān kahe chheḥ —
anvayārtha : (एवं) āgaḷanā shlokamān kahevāmān āvatī vidhi anusār (बहिर्वाचं) bāhya arthavāchak vachan – pravr̥uttino (त्यक्त्वा) tyāg karīne (अन्तः) antaraṅg vachan – pravr̥uttine paṇ (अशेषतः) sampūrṇapaṇe (त्यजेत्) tajavī. (एषः) ā (योगः) yog arthāt samādhi (समासेन) (परमात्मनः) paramātmasvarūpano (प्रदीपः) prakāshak dīvo chhe.
ṭīkā : evī rīte arthāt āgaḷ kahevāmān āvatā nyāyathī, bāhya vachan – arthāt putra – strī – dhan-dhānyādirūp bāhyārtha vāchak shabdone, asheṣhapaṇe eṭale sampūrṇapaṇe tajīne, pachhī antaraṅg vachanane – arthāt hun pratipādak (guru), hun pratipādya (shiṣhya), sukhī, duḥkhī, chetan ityādirūp antarjalpano pūrṇapaṇe tyāg karavo. e bahirjalpa – antarjalpanā tyāg – svarūp yog — arthāt svarūpamān chittanirodhalakṣhaṇ samādhi – pradīp arthāt svarūpaprakāshak chhe. kono? paramātmāno. kevī rīte? samāsathī eṭale saṅkṣhepathī shīghrapaṇe te paramātmasvarūpano prakāshak chhe