टीका — यः प्रसिद्धः पर उत्कृष्ट आत्मा स एवाहं । योऽहं यः स्वसंवेदनेन प्रसिद्धोऽलमन्तरात्मा स परमः परमात्मा । ततो यतो मया सह परमात्मनोऽभेदस्ततोऽहमेव मया उपास्य आराध्यः । नान्यः कश्चिन्मयोपास्य इति स्थितिः । एवं स्वरूप एवाराध्याराधकभाव- व्यवस्था ।।३१।।
anvayārtha : — (यः) je (परमात्मा) paramātmā chhe (सः एव) te ja (अहं) hun chhun, tathā (यः) je (अहं) hun chhun (सः) te (परमः) paramātmā chhe; (ततः) tethī (अहं एव) hun ja (मया) mārā vaḍe (उपास्यः) upāsavā yogya chhun, (कः चित् अन्यः न) bījo koī (upāsya) nathī, (इति स्थितिः) evī vastusthiti chhe.
ṭīkā : je prasiddha par eṭale utkr̥uṣhṭa ātmā chhe te ja hun chhun. je hun – arthāt je svasamvedanathī prasiddha hun antarātmā – te param eṭale paramātmā chhe. mārī sāthe paramātmāno abhed chhe, tethī hun ja mārā vaḍe upāsanā karavā yogya – ārādhavā yogya chhun, bījo koī mārā vaḍe upāsavā yogya nathī. evī sthiti chhe – arthāt evun svarūp ja chhe – evī ārādhya – ārādhakanī vyavasthā chhe.
bhāvārtha : antarātmā vichāre chhe ke, ‘‘māro antarātmā svasamvedanathī prasiddha chhe. vāstavamān te arihant ane siddha samān chhe arthāt paramātmā chhe. tenī abhedapaṇe upāsanā karavāthī hun pote ja paramātmā thaī shakun tem chhun. māṭe hun ja (māro shuddhātmā ja) māre potāne upāsya chhun; bījo koī upāsanā karavā yogya nathī. hun pote ja upāsya ane upāsak chhun.’
‘‘kharekhar arhantane dravyapaṇe, guṇapaṇe ane paryāyapaṇe jāṇe chhe te kharekhar ātmāne jāṇe chhe, kāraṇ ke bannemān nishchayathī taphāvat nathī.’’1 1. je jāṇato arhantane guṇ, dravya ne paryayapaṇe,