Samaysar-Gujarati (English transliteration). Kalash: 215-221 ; Gatha: 366-382.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 28 of 34

 

Page 510 of 642
PDF/HTML Page 541 of 673
single page version

तर्हि न कस्यापि दर्शकः, दर्शको दर्शक एवेति निश्चयः

अपि च सेटिकात्र तावच्छवेतगुणनिर्भरस्वभावं द्रव्यम् तस्य तु व्यवहारेण श्वैत्यं कुडयादिपरद्रव्यम् अथात्र कुडयादेः परद्रव्यस्य श्वैत्यस्य श्वेतयित्री सेटिका किं भवति किं न भवतीति तदुभयतत्त्वसम्बन्धो मीमांस्यतेयदि सेटिका कुडयादेर्भवति तदा यस्य यद्भवति तत्तदेव भवति यथात्मनो ज्ञानं भवदात्मैव भवतीति तत्त्वसम्बन्धे जीवति सेटिका कुडयादेर्भवन्ती कुडयादिरेव भवेत्, एवं सति सेटिकायाः स्वद्रव्योच्छेदः न च द्रव्यान्तरसङ्क्रमस्य पूर्वमेव प्रतिषिद्धत्वाद्द्रव्यस्यास्त्युच्छेदः ततो न भवति सेटिका कुडयादेः यदि न भवति सेटिका कुडयादेस्तर्हि कस्य सेटिका भवति ? सेटिकाया एव सेटिका भवति ननु कतराऽन्या सेटिका सेटिकाया यस्याः सेटिका भवति ? न खल्वन्या


chhe. ahIn sva-svAmIrUp anshonA vyavahArathI shun sAdhya chhe? kAI sAdhya nathI. to pachhI darshak koIno nathI, darshak darshak ja chhee nishchay chhe.

(A rIte ahIn em batAvyun ke ‘AtmA paradravyane dekhe chhe athavA shraddhe chhe’ e vyavahArakathan chhe; ‘AtmA potAne dekhe chhe athavA shraddhe chhe’em kahevAmAn paN sva -svAmIansharUp vyavahAr chhe; ‘darshak darshak ja chhe’e nishchay chhe.)

vaLI (jevI rIte gnAyak tathA darshak viShe draShTAnt-dArShTAntathI kahyun) evI ja rIte apohak (tyAjak, tyAg karanAr) viShe kahevAmAn Ave chheA jagatamAn khaDI chhe te shvetaguNathI bharelA svabhAvavALun dravya chhe. bhInt-Adi paradravya vyavahAre te khaDInun shvaitya chhe (arthAt khaDI vaDe shvet karAvAyogya padArtha chhe). have, ‘shvet karanArI khaDI, shvet karAvAyogya je bhInt-Adi paradravya tenI chhe ke nathI?’em te banneno tAttvik sambandh ahIn vichAravAmAn Ave chhejo khaDI bhInt-Adi paradravyanI hoy to shun thAy te pratham vichArIe ‘jenun je hoy te te ja hoy, jem AtmAnun gnAn hovAthI gnAn te AtmA ja chhe;’Avo tAttvik sambandh jIvant hovAthI, khaDI jo bhInt-AdinI hoy to khaDI te bhInt-Adi ja hoy (arthAt khaDI bhInt-AdisvarUp ja hovI joIe); em hotAn, khaDInA svadravyano uchchhed thAy. parantu dravyano uchchhed to thato nathI, kAraN ke ek dravyanun anya dravyarUpe sankramaN thavAno to pUrve ja niShedh karyo chhe. mATe (e siddha thayun ke) khaDI bhInt-AdinI nathI. (AgaL vichArIe) jo khaDI bhInt-AdinI nathI to khaDI konI chhe? khaDInI ja khaDI chhe. (A) khaDIthI judI evI bIjI kaI khaDI chhe ke jenI (A) khaDI chhe? (A) khaDIthI judI anya koI khaDI


Page 511 of 642
PDF/HTML Page 542 of 673
single page version

सेटिका सेटिकायाः, किन्तु स्वस्वाम्यंशावेवान्यौ किमत्र साध्यं स्वस्वाम्यंशव्यवहारेण ? न किमपि तर्हि न कस्यापि सेटिका, सेटिका सेटिकैवेति निश्चयः यथायं द्रष्टान्तस्तथायं दार्ष्टान्तिक :चेतयितात्र तावद् ज्ञानदर्शनगुणनिर्भरपरापोहनात्मक- स्वभावं द्रव्यम् तस्य तु व्यवहारेणापोह्यं पुद्गलादिपरद्रव्यम् अथात्र पुद्गलादेः परद्रव्यस्या- पोह्यस्यापोहकश्चेतयिता किं भवति किं न भवतीति तदुभयतत्त्वसम्बन्धो मीमांस्यते यदि चेतयिता पुद्गलादेर्भवति तदा यस्य यद्भवति तत्तदेव भवति यथात्मनो ज्ञानं भवदात्मैव भवतीति तत्त्वसम्बन्धे जीवति चेतयिता पुद्गलादेर्भवन् पुद्गलादिरेव भवेत्; एवं सति चेतयितुः स्वद्रव्योच्छेदः न च द्रव्यान्तरसङ्क्रमस्य पूर्वमेव प्रतिषिद्धत्वाद्द्रव्यस्यास्त्युच्छेदः ततो न भवति चेतयिता पुद्गलादेः यदि न भवति चेतयिता पुद्गलादेस्तर्हि कस्य चेतयिता भवति ? चेतयितुरेव चेतयिता भवति ननु कतरोऽन्यश्चेतयिता चेतयितुर्यस्य चेतयिता भवति ? न खल्वन्यश्चेतयिता चेतयितुः, किन्तु स्वस्वाम्यंशावेवान्यौ किमत्र


nathI, parantu teo be sva-svAmIrUp ansho ja chhe. ahIn sva-svAmIrUp anshonA vyavahArathI shun sAdhya chhe? kAI sAdhya nathI. to pachhI khaDI koInI nathI, khaDI khaDI ja chhee nishchay chhe. jem A draShTAnt chhe, tem A (nIche pramANe) dArShTAnt chheA jagatamAn je chetayitA chhe te, jeno gnAnadarshanaguNathI bharelo, paranA apohanasvarUp (tyAgasvarUp) svabhAv chhe evun dravya chhe. pudgalAdi paradravya vyavahAre te chetayitAnun apohya (tyAjya, tyAgavAyogya padArtha) chhe. have, ‘apohak (tyAjak) chetayitA, apohya (tyAjya) je pudgalAdi paradravya teno chhe ke nathI?’em te banneno tAttvik sambandh ahIn vichAravAmAn Ave chhejo chetayitA pudgalAdino hoy to shun thAy te pratham vichArIe ‘jenun je hoy te te ja hoy, jem AtmAnun gnAn hovAthI gnAn te AtmA ja chhe;’Avo tAttvik sambandh jIvant hovAthI, chetayitA jo pudgalAdino hoy to chetayitA te pudgalAdi ja hoy (arthAt chetayitA pudgalAdisvarUp ja hovo joIe); em hotAn, chetayitAnA svadravyano uchchhed thAy. parantu dravyano uchchhed to thato nathI, kAraN ke ek dravyanun anya dravyarUpe sankramaN thavAno to pUrve ja niShedh karyo chhe. mATe (e siddha thayun ke) chetayitA pudgalAdino nathI. (AgaL vichArIe) jo chetayitA pudgalAdino nathI to chetayitA kono chhe? chetayitAno ja chetayitA chhe. (A) chetayitAthI judo evo bIjo kayo chetayitA chhe ke jeno (A) chetayitA chhe? (A) chetayitAthI judo anya koI chetayitA nathI, parantu teo be sva -svAmIrUp ansho ja chhe. ahIn sva-svAmIrUp anshonA vyavahArathI shun sAdhya chhe? kAI sAdhya


Page 512 of 642
PDF/HTML Page 543 of 673
single page version

साध्यं स्वस्वाम्यंशव्यवहारेण ? न किमपि तर्हि न कस्याप्यपोहकः, अपोहकोऽपोहक एवेति निश्चयः

अथ व्यवहारव्याख्यानम्यथा च सैव सेटिका श्वेतगुणनिर्भरस्वभावा स्वयं कुडयादिपरद्रव्यस्वभावेनापरिणममाना कुडयादिपरद्रव्यं चात्मस्वभावेनापरिणमयन्ती कुडयादि- परद्रव्यनिमित्तकेनात्मनः श्वेतगुणनिर्भरस्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमाना कुडयादिपरद्रव्यं सेटिका- निमित्तकेनात्मनः स्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानमात्मनः स्वभावेन श्वेतयतीति व्यवह्रियते, तथा चेतयितापि ज्ञानगुणनिर्भरस्वभावः स्वयं पुद्गलादिपरद्रव्यस्वभावेनापरिणममानः पुद्गलादि- परद्रव्यं चात्मस्वभावेनापरिणमयन् पुद्गलादिपरद्रव्यनिमित्तकेनात्मनो ज्ञानगुणनिर्भरस्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानः पुद्गलादिपरद्रव्यं चेतयितृनिमित्तकेनात्मनः स्वभावस्य परिणामेनोत्पद्य- मानमात्मनः स्वभावेन जानातीति व्यवह्रियते

nathI. to pachhI apohak (arthAt tyAg karanAr) koIno nathI, apohak apohak ja chhe e nishchay chhe.

(A rIte ahIn em batAvyun ke ‘AtmA paradravyane apohe chhe arthAt tyAge chhe’ e vyavahArakathan chhe; ‘AtmA gnAnadarshanamay evA potAne grahe chhe’em kahevAmAn paN sva-svAmIansharUp vyavahAr chhe; ‘apohak apohak ja chhe’e nishchay chhe.)

have vyavahAranun vyAkhyAn karavAmAn Ave chhe

jevI rIte shvetaguNathI bharelA svabhAvavALI te ja khaDI, pote bhInt-Adi paradravyanA svabhAve nahi pariNamatI thakI ane bhInt-Adi paradravyane potAnA svabhAve nahi pariNamAvatI thakI, bhInt-Adi paradravya jene nimitta chhe evA potAnA shvetaguNathI bharelA svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatI thakI, khaDI jene nimitta chhe evA potAnA (bhInt AdinA) svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatA bhInt-Adi paradravyane, potAnA (khaDInA) svabhAvathI shvet kare chheem vyavahAr karavAmAn Ave chhe; tevI rIte gnAnaguNathI bharelA svabhAvavALo chetayitA paN, pote pudgalAdi paradravyanA svabhAve nahi pariNamato thako ane pudgalAdi paradravyane potAnA svabhAve nahi pariNamAvato thako, pudgalAdi paradravya jene nimitta chhe evA potAnA gnAnaguNathI bharelA svabhAvanA pariNAm vaDe Upajato thako, chetayitA jene nimitta chhe evA potAnA (pudgalAdinA) svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatA pudgalAdi paradravyane, potAnA (chetayitAnA) svabhAvathI jANe chheem vyavahAr karavAmAn Ave chhe.


Page 513 of 642
PDF/HTML Page 544 of 673
single page version

किञ्चयथा च सैव सेटिका श्वेतगुणनिर्भरस्वभावा स्वयं कुडयादिपरद्रव्यस्वभावेना- परिणममाना कुडयादिपरद्रव्यं चात्मस्वभावेनापरिणमयन्ती कुडयादिपरद्रव्यनिमित्तकेनात्मनः श्वेतगुणनिर्भरस्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमाना कुडयादिपरद्रव्यं सेटिकानिमित्तकेनात्मनः स्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानमात्मनः स्वभावेन श्वेतयतीति व्यवह्रियते, तथा चेतयितापि दर्शनगुण- निर्भरस्वभावः स्वयं पुद्गलादिपरद्रव्यस्वभावेनापरिणममानः पुद्गलादिपरद्रव्यं चात्मस्वभावेना- परिणमयन् पुद्गलादिपरद्रव्यनिमित्तकेनात्मनो दर्शनगुणनिर्भरस्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानः पुद्गलादिपरद्रव्यं चेतयितृनिमित्तकेनात्मनः स्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानमात्मनः स्वभावेन पश्यतीति व्यवह्रियते

अपि चयथा च सैव सेटिका श्वेतगुणनिर्भरस्वभावा स्वयं कुडयादिपरद्रव्य- स्वभावेनापरिणममाना कुडयादिपरद्रव्यं चात्मस्वभावेनापरिणमयन्ती कुडयादिपरद्रव्यनिमित्त- केनात्मनः श्वेतगुणनिर्भरस्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमाना कुडयादिपरद्रव्यं सेटिकानिमित्तकेनात्मनः

vaLI (jevI rIte gnAnaguNano vyavahAr kahyo) evI ja rIte darshanaguNano vyavahAr kahevAmAn Ave chhejevI rIte shvetaguNathI bharelA svabhAvavALI te ja khaDI, pote bhInt-Adi paradravyanA svabhAve nahi pariNamatI thakI ane bhInt-Adi paradravyane potAnA svabhAve nahi pariNamAvatI thakI, bhInt-Adi paradravya jene nimitta chhe evA potAnA shvetaguNathI bharelA svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatI thakI, khaDI jene nimitta chhe evA potAnA (bhInt AdinA) svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatA bhInt-Adi paradravyane potAnA (khaDInA) svabhAvathI shvet kare chheem vyavahAr karavAmAn Ave chhe; tevI rIte darshanaguNathI bharelA svabhAvavALo chetayitA paN, pote pudgalAdi paradravyanA svabhAve nahi pariNamato thako ane pudgalAdi paradravyane potAnA svabhAve nahi pariNamAvato thako, pudgalAdi paradravya jene nimitta chhe evA potAnA darshanaguNathI bharelA svabhAvanA pariNAm vaDe Upajato thako, chetayitA jene nimitta chhe evA potAnA (pudgalAdinA) svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatA pudgalAdi paradravyane potAnA (chetayitAnA) svabhAvathI dekhe chhe athavA shraddhe chheem vyavahAr karavAmAn Ave chhe.

vaLI (jevI rIte gnAn-darshan guNono vyavahAr kahyo) evI ja rIte chAritraguNano vyavahAr kahevAmAn Ave chhejevI rIte shvetaguNathI bharelA svabhAvavALI te ja khaDI, pote bhInt-Adi paradravyanA svabhAve nahi pariNamatI thakI ane bhInt-Adi paradravyane potAnA svabhAve nahi pariNamAvatI thakI, bhInt-Adi paradravya jene nimitta chhe evA potAnA shvetaguNathI bharelA

65

Page 514 of 642
PDF/HTML Page 545 of 673
single page version

स्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानमात्मनः स्वभावेन श्वेतयतीति व्यवह्रियते, तथा चेतयितापि ज्ञानदर्शनगुणनिर्भरपरापोहनात्मकस्वभावः स्वयं पुद्गलादिपरद्रव्यस्वभावेनापरिणममानः पुद्गलादि- परद्रव्यं चात्मस्वभावेनापरिणमयन् पुद्गलादिपरद्रव्यनिमित्तकेनात्मनो ज्ञानदर्शनगुणनिर्भर- परापोहनात्मकस्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानः पुद्गलादिपरद्रव्यं चेतयितृनिमित्तकेनात्मनः स्वभावस्य परिणामेनोत्पद्यमानमात्मनः स्वभावेनापोहतीति व्यवह्रियते

एवमयमात्मनो ज्ञानदर्शनचारित्रपर्यायाणां निश्चयव्यवहारप्रकारः एवमेवान्येषां सर्वेषामपि पर्यायाणां द्रष्टव्यः


svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatI thakI, khaDI jene nimitta chhe evA potAnA (bhInt AdinA) svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatA bhInt-Adi paradravyane, potAnA (khaDInA) svabhAvathI shvet kare chheem vyavahAr karavAmAn Ave chhe; tevI rIte jeno gnAnadarshanaguNathI bharelo, paranA apohanasvarUp svabhAv chhe evo chetayitA paN, pote pudgalAdi paradravyanA svabhAve nahi pariNamato thako ane pudgalAdi paradravyane potAnA svabhAve nahi pariNamAvato thako, pudgalAdi paradravya jene nimitta chhe evA potAnA gnAnadarshanaguNathI bharelA par-apohanAtmak (paranA tyAgasvarUp) svabhAvanA pariNAm vaDe Upajato thako, chetayitA jene nimitta chhe evA potAnA (pudgalAdinA) svabhAvanA pariNAm vaDe UpajatA pudgalAdi paradravyane, potAnA (chetayitAnA) svabhAvathI apohe chhe arthAt tyAge chheem vyavahAr karavAmAn Ave chhe.

e rIte A, AtmAnA gnAn-darshan-chAritra paryAyono nishchay-vyavahAr prakAr chhe. e ja pramANe bIjA paN samasta paryAyono nishchay-vyavahAr prakAr samajavo.

bhAvArthashuddhanayathI AtmAno ek chetanAmAtra svabhAv chhe. tenA pariNAm jANavun, dekhavun, shraddhavun, nivRutta thavun ityAdi chhe. tyAn nishchayanayathI vichAravAmAn Ave to AtmAne paradravyano gnAyak nathI kahI shakAto, darshak nathI kahI shakAto, shraddhAn karanAro nathI kahI shakAto, tyAg karanAro nathI kahI shakAto; kAraN ke paradravyane ane AtmAne nishchayathI kAI paN sambandh nathI. je gnAn, darshan, shraddhAn, tyAg ityAdi bhAvo chhe, te pote ja chhe; bhAv- bhAvakano bhed kahevo te paN vyavahAr chhe. nishchayathI bhAv ane bhAv karanArano bhed nathI.

have vyavahAranay viShe. vyavahAranayathI AtmAne paradravyano gnAtA, draShTA, shraddhA karanAr, tyAg karanAr kahevAmAn Ave chhe; kAraN ke paradravyane ane AtmAne nimittanaimittikabhAv chhe. gnAnAdi bhAvone paradravya nimitta thatun hovAthI vyavahArI jano kahe chhe keAtmA paradravyane


Page 515 of 642
PDF/HTML Page 546 of 673
single page version

(शार्दूलविक्रीडित)
शुद्धद्रव्यनिरूपणार्पितमतेस्तत्त्वं समुत्पश्यतो
नैकद्रव्यगतं चकास्ति किमपि द्रव्यान्तरं जातुचित्
ज्ञानं ज्ञेयमवैति यत्तु तदयं शुद्धस्वभावोदयः
किं द्रव्यान्तरचुम्बनाकुलधियस्तत्त्वाच्च्यवन्ते जनाः
।।२१५।।
(मन्दाक्रान्ता)
शुद्धद्रव्यस्वरसभवनात्किं स्वभावस्य शेष-
मन्यद्द्रव्यं भवति यदि वा तस्य किं स्यात्स्वभावः
ज्योत्स्नारूपं स्नपयति भुवं नैव तस्यास्ति भूमि-
र्ज्ञानं ज्ञेयं कलयति सदा ज्ञेयमस्यास्ति नैव
।।२१६।।

jANe chhe, paradravyane dekhe chhe, paradravyanun shraddhAn kare chhe, paradravyane tyAge chhe.

e pramANe nishchay-vyavahAranA prakArane jANI yathAvat (jem kahyun chhe tem) shraddhAn karavun.
have A arthanun kaLasharUp kAvya kahe chhe

shlokArtha[शुद्ध-द्रव्य-निरूपण-अर्पित-मतेः तत्त्वं समुत्पश्यतः] jeNe shuddha dravyanA nirUpaNamAn buddhine sthApIlagADI chhe ane je tattvane anubhave chhe, te puruShane [एक-द्रव्य-गतं किम्-अपि द्रव्य-अन्तरं जातुचित् न चकास्ति] ek dravyanI andar koI paN anya dravya rahelun bilakul (kadApi) bhAsatun nathI. [यत् तु ज्ञानं ज्ञेयम् अवैति तत् अयं शुद्ध-स्वभाव-उदयः] gnAn gneyane jANe chhe te to A gnAnanA shuddha svabhAvano uday chhe. [जनाः] Am chhe to pachhI loko [द्रव्य-अन्तर-चुम्बन-आकुल-धियः] gnAnane anya dravya sAthe sparsha hovAnI mAnyatAthI AkuL buddhivALA thayA thakA [तत्त्वात्] tattvathI (shuddha svarUpathI) [किं च्यवन्ते] shA mATe chyut thAy chhe?

bhAvArthashuddhanayanI draShTithI tattvanun svarUp vichAratAn anya dravyano anya dravyamAn pravesh dekhAto nathI. gnAnamAn anya dravyo pratibhAse chhe te to A gnAnanI svachchhatAno svabhAv chhe; kAI gnAn temane sparshatun nathI ke teo gnAnane sparshatAn nathI. Am hovA chhatAn, gnAnamAn anya dravyono pratibhAs dekhIne A loko ‘gnAnane paragneyo sAthe paramArtha sambandh chhe’ evun mAnatA thakA gnAnasvarUpathI chyut thAy chhe, te temanun agnAn chhe. temanA par karuNA karIne AchAryadev kahe chhe keA loko tattvathI kAn chyut thAy chhe? 215.


Page 516 of 642
PDF/HTML Page 547 of 673
single page version

(मन्दाक्रान्ता)
रागद्वेषद्वयमुदयते तावदेतन्न यावत्
ज्ञानं ज्ञानं भवति न पुनर्बोध्यतां याति बोध्यम्
ज्ञानं ज्ञानं भवतु तदिदं न्यक्कृताज्ञानभावं
भावाभावौ भवति तिरयन् येन पूर्णस्वभावः
।।२१७।।

pharI A ja arthane draDh kare chhe

shlokArtha[शुद्ध-द्रव्य-स्वरस-भवनात्] shuddha dravyanun (AtmA Adi dravyanun) nijarasarUpe (arthAt gnAn Adi svabhAve) pariNaman thatun hovAthI, [शेषम् अन्यत्-द्रव्यं किं स्वभावस्य भवति] bAkInun koI anyadravya shun te (gnAnAdi) svabhAvanun thaI shake? (na ja thaI shake.) [यदि वा स्वभावः किं तस्य स्यात्] athavA shun te (gnAnAdi) svabhAv koI anyadravyano thaI shake? (na ja thaI shake. paramArthe ek dravyane anya dravya sAthe sambandh nathI.) [ज्योत्स्नारूपं भुवं स्नपयति] chAndanInun rUp pRithvIne ujjvaL kare chhe [भूमिः तस्य न एव अस्ति] topaN pRithvI chAndanInI thatI ja nathI; [ज्ञानं ज्ञेयं सदा कलयति] tevI rIte gnAn gneyane sadA jANe chhe [ज्ञेयम् अस्य अस्ति न एव] topaN gney gnAnanun thatun ja nathI.

bhAvArthashuddhanayanI draShTithI jovAmAn Ave to koI dravyano svabhAv koI anya dravyarUpe thato nathI. jem chAndanI pRithvIne ujjvaL kare chhe parantu pRithvI chAndanInI jarA paN thatI nathI, tem gnAn gneyane jANe chhe parantu gney gnAnanun jarA paN thatun nathI. AtmAno gnAnasvabhAv hovAthI tenI svachchhatAmAn gney svayamev jhaLake chhe, parantu gnAnamAn te gneyono pravesh nathI. 216.

have AgaLanI gAthAonI sUchanArUp kAvya kahe chhe

shlokArtha[तावत् राग-द्वेष-द्वयम् उदयते] tyAn sudhI rAg-dveShanun dvandva uday pAme chhe (utpanna thAy chhe) [यावत् एतत् ज्ञानं ज्ञानं न भवति] ke jyAn sudhI A gnAn gnAnarUp na thAy [पुनः बोध्यम् बोध्यतां न याति] ane gney gneyapaNAne na pAme. [तत् इदं ज्ञानं न्यक्कृत-अज्ञानभावं ज्ञानं भवतु] mATe A gnAn, agnAnabhAvane dUr karIne, gnAnarUp thAo[येन भाव-अभावौ तिरयन् पूर्णस्वभावः भवति] ke jethI bhAv-abhAvane (rAg-dveShane) aTakAvI deto pUrNasvabhAv (pragaT) thAy.

bhAvArthajyAn sudhI gnAn gnAnarUp na thAy, gney gneyarUp na thAy, tyAn sudhI rAgadveSh Upaje chhe; mATe A gnAn, agnAnabhAvane dUr karIne, gnAnarUp thAo, ke jethI gnAnamAn je bhAv ane abhAvarUp be avasthAo thAy chhe te maTI jAy ane gnAn pUrNasvabhAvane pAmI jAy. e prArthanA chhe. 217.


Page 517 of 642
PDF/HTML Page 548 of 673
single page version

दंसणणाणचरित्तं किंचि वि णत्थि दु अचेदणे विसए
तम्हा किं घादयदे चेदयिदा तेसु विसएसु ।।३६६।।
दंसणणाणचरित्तं किंचि वि णत्थि दु अचेदणे कम्मे
तम्हा किं घादयदे चेदयिदा तम्हि कम्मम्हि ।।३६७।।
दंसणणाणचरित्तं किंचि वि णत्थि दु अचेदणे काए
तम्हा किं घादयदे चेदयिदा तेसु काएसु ।।३६८।।
णाणस्स दंसणस्स य भणिदो घादो तहा चरित्तस्स
ण वि तहिं पोग्गलदव्वस्स को वि घादो दु णिद्दिट्ठो ।।३६९।।
जीवस्स जे गुणा केइ णत्थि खलु ते परेसु दव्वेसु
तम्हा सम्मादिट्ठिस्स णत्थि रागो दु विसएसु ।।३७०।।

‘gnAn ane gney taddan bhinna chhe, AtmAnA darshanagnAnachAritrAdi koI guNo paradravyomAn nathI’ em jANato hovAthI samyagdraShTine viShayo pratye rAg thato nathI; vaLI rAgadveShAdi jaD viShayomAn paN nathI; teo mAtra agnAnadashAmAn vartatA jIvanA pariNAm chhe.AvA arthanI gAthAo have kahe chhe

chAritra-darshan-gnAn jarIye nahi achetan viShayamAn,
te kAraNe A AtamA shun haNI shake te viShayamAn? 366.
chAritra-darshan-gnAn jarIye nahi achetan karmamAn,
te kAraNe A AtamA shun haNI shake te karmamAn? 367.
chAritra-darshan-gnAn jarIye nahi achetan kAyamAn,
te kAraNe A AtamA shun haNI shake te kAyamAn? 368.
chhe gnAnano, darshan taNo, upaghAt bhAkhyo charitano,
tyAn kAI paN bhAkhyo nathI upaghAt pudgaladravyano. 369.
je guN jIv taNA, khare te koI nahi paradravyamAn,
te kAraNe viShayo prati sudraShTi jIvane rAg nA. 370.

Page 518 of 642
PDF/HTML Page 549 of 673
single page version

रागो दोसो मोहो जीवस्सेव य अणण्णपरिणामा
एदेण कारणेण दु सद्दादिसु णत्थि रागादी ।।३७१।।
दर्शनज्ञानचारित्रं किञ्चिदपि नास्ति त्वचेतने विषये
तस्मात्किं हन्ति चेतयिता तेषु विषयेषु ।।३६६।।
दर्शनज्ञानचारित्रं किञ्चिदपि नास्ति त्वचेतने कर्मणि
तस्मात्किं हन्ति चेतयिता तत्र कर्मणि ।।३६७।।
दर्शनज्ञानचारित्रं किञ्चिदपि नास्ति त्वचेतने काये
तस्मात्किं हन्ति चेतयिता तेषु कायेषु ।।३६८।।
ज्ञानस्य दर्शनस्य च भणितो घातस्तथा चारित्रस्य
नापि तत्र पुद्गलद्रव्यस्य कोऽपि घातस्तु निर्दिष्टः ।।३६९।।
vaLI rAg, dveSh, vimoh to jIvanA ananya pariNAm chhe,
te kAraNe shabdAdi viShayomAn nahIn rAgAdi chhe. 371.

gAthArtha[दर्शनज्ञानचारित्रम्] darshan-gnAn-chAritra [अचेतने विषये तु] achetan viShayamAn [किञ्चित् अपि] jarA paN [न अस्ति] nathI, [तस्मात्] tethI [चेतयिता] AtmA [तेषु विषयेषु] te viShayomAn [किं हन्ति] shun haNe (arthAt shAno ghAt karI shake)?

[दर्शनज्ञानचारित्रम्] darshan-gnAn-chAritra [अचेतने कर्मणि तु] achetan karmamAn [किञ्चित् अपि] jarA paN [न अस्ति] nathI, [तस्मात्] tethI [चेतयिता] AtmA [तत्र कर्मणि] te karmamAn [किं हन्ति] shun haNe? (kAI haNI shakato nathI.)

[दर्शनज्ञानचारित्रम्] darshan-gnAn-chAritra [अचेतने काये तु] achetan kAyAmAn [किञ्चित् अपि] jarA paN [न अस्ति] nathI, [तस्मात्] tethI [चेतयिता] AtmA [तेषु कायेषु] te kAyAomAn [किं हन्ति] shun haNe? (kAI haNI shakato nathI.)

[ज्ञानस्य] gnAnano, [दर्शनस्य च] darshanano [तथा चारित्रस्य] tathA chAritrano [घातः भणितः] ghAt kahyo chhe, [तत्र] tyAn [पुद्गलद्रव्यस्य] pudgaladravyano [घातः तु] ghAt [कः अपि] jarA paN [न अपि निर्दिष्टः] kahyo nathI. (darshan-gnAn-chAritra haNAtAn pudgaladravya haNAtun nathI.)


Page 519 of 642
PDF/HTML Page 550 of 673
single page version

जीवस्य ये गुणाः केचिन्न सन्ति खलु ते परेषु द्रव्येषु
तस्मात्सम्यग्द्रष्टेर्नास्ति रागस्तु विषयेषु ।।३७०।।
रागो द्वेषो मोहो जीवस्यैव चानन्यपरिणामाः
एतेन कारणेन तु शब्दादिषु न सन्ति रागादयः ।।३७१।।

यद्धि यत्र भवति तत्तद्घाते हन्यत एव, यथा प्रदीपघाते प्रकाशो हन्यते; यत्र च यद्भवति तत्तद्घाते हन्यत एव, यथा प्रकाशघाते प्रदीपो हन्यते यत्तु यत्र न भवति तत्तद्घाते न हन्यते, यथा घटघाते घटप्रदीपो न हन्यते; यत्र च यन्न भवति तत्तद्घाते न हन्यते, यथा घटप्रदीपघाते घटो न हन्यते अथात्मनो धर्मा दर्शनज्ञानचारित्राणि पुद्गलद्रव्यघातेऽपि न हन्यन्ते, न च दर्शनज्ञानचारित्राणां घातेऽपि पुद्गलद्रव्यं हन्यते; एवं दर्शनज्ञानचारित्राणि पुद्गलद्रव्ये न भवन्तीत्यायाति; अन्यथा तद्घाते पुद्गलद्रव्य-

(A rIte) [ये केचित्] je koI [जीवस्य गुणाः] jIvanA guNo chhe, [ते खलु] te kharekhar [परेषु द्रव्येषु] par dravyomAn [न सन्ति] nathI; [तस्मात्] tethI [सम्यग्द्रष्टेः] samyagdraShTine [विषयेषु] viShayo pratye [रागः तु] rAg [न अस्ति] nathI.

[च] vaLI [रागः द्वेषः मोहः] rAg, dveSh ane moh [जीवस्य एव] jIvanA ja [अनन्यपरिणामाः] ananya (ekarUp) pariNAm chhe, [एतेन कारणेन तु] te kAraNe [रागादयः] rAgAdik [शब्दादिषु] shabdAdi viShayomAn (paN) [न सन्ति] nathI.

(rAgadveShAdi samyagdraShTi AtmAmAn nathI tem ja jaD viShayomAn nathI, mAtra agnAn- dashAmAn rahelA jIvanA pariNAm chhe.)

TIkAkharekhar je jemAn hoy te teno ghAt thatAn haNAy ja chhe (arthAt AdhArano ghAt thatAn Adheyano ghAt thAy ja chhe), jem dIvAno ghAt thatAn (dIvAmAn rahelo) prakAsh haNAy chhe; tathA jemAn je hoy te teno ghAt thatAn haNAy ja chhe (arthAt Adheyano ghAt thatAn AdhArano ghAt thAy ja chhe), jem prakAshano ghAt thatAn dIvo haNAy chhe. vaLI je jemAn na hoy te teno ghAt thatAn haNAtun nathI, jem ghaTano ghAt thatAn *ghaT-pradIp haNAto nathI; tathA jemAn je na hoy te teno ghAt thatAn haNAtun nathI, jem ghaT-pradIpano ghAt thatAn ghaT haNAto nathI. (e pramANe nyAy kahyo.) have, AtmAnA dharmodarshan, gnAn ane chAritrapudgaladravyano ghAt thavA chhatAn haNAtA nathI ane darshan-gnAn-chAritrano ghAt thavA chhatAn pudgaladravya haNAtun nathI * ghaT-pradIp = ghaDAmAn mUkelo dIvo. (paramArthe dIvo ghaDAmAn nathI, ghaDAmAn to ghaDAnA ja guNo chhe.)


Page 520 of 642
PDF/HTML Page 551 of 673
single page version

घातस्य, पुद्गलद्रव्यघाते तद्घातस्य दुर्निवारत्वात् यत एवं ततो ये यावन्तः केचनापि जीवगुणास्ते सर्वेऽपि परद्रव्येषु न सन्तीति सम्यक् पश्यामः, अन्यथा अत्रापि जीवगुणघाते पुद्गलद्रव्यघातस्य, पुद्गलद्रव्यघाते जीवगुणघातस्य च दुर्निवारत्वात् यद्येवं तर्हि कुतः सम्यग्द्रष्टेर्भवति रागो विषयेषु ? न कुतोऽपि तर्हि रागस्य कतरा खानिः ? रागद्वेषमोहा हि जीवस्यैवाज्ञानमयाः परिणामाः, ततः परद्रव्यत्वाद्विषयेषु न सन्ति, अज्ञानाभावात्सम्यग्द्रष्टौ तु न भवन्ति एवं ते विषयेष्वसन्तः सम्यग्द्रष्टेर्न भवन्तो, न भवन्त्येव (e to spaShTa chhe); mATe e rIte ‘darshan-gnAn-chAritra pudgaladravyamAn nathI’ em phalit (siddha) thAy chhe; kAraN ke, jo em na hoy to darshan-gnAn-chAritrano ghAt thatAn pudgaladravyano ghAt, ane pudgaladravyano ghAt thatAn darshan-gnAn-chAritrano ghAt anivArya thAy (arthAt avashya thavo


joIe). Am chhe tethI je koI jeTalA jIvanA guNo chhe te badhAy paradravyomAn nathI em ame samyak prakAre dekhIe chhIe (mAnIe chhIe); kAraN ke, jo em na hoy to, ahIn paN jIvanA guNono ghAt thatAn pudgaladravyano ghAt, ane pudgaladravyano ghAt thatAn jIvanA guNono ghAt anivArya thAy. (A rIte siddha thayun ke jIvanA koI guNo pudgaladravyamAn nathI.)

(prashna-) jo Am chhe to samyagdraShTine viShayomAn rAg kayA kAraNe thAy chhe? (uttara-) koI paN kAraNe thato nathI. (prashna) to pachhI rAganI kaI khAN chhe? (uttara-) rAg-dveSh-moh, jIvanA ja agnAnamay pariNAm chhe (arthAt jIvanun agnAn ja rAgAdik UpajavAnI khAN chhe); mATe te rAgadveShamoh, viShayomAn nathI kAraN ke viShayo paradravya chhe, ane samyagdraShTimAn (paN) nathI kAraN ke tene agnAnano abhAv chhe; A rIte rAgadveShamoh, viShayomAn nahi hovAthI ane samyagdraShTine (paN) nahi hovAthI, (teo) chhe ja nahi.

bhAvArthaAtmAne agnAnamay pariNAmarUp rAgadveShamoh utpanna thatAn AtmAnA darshan-gnAn-chAritrAdi guNo haNAy chhe, parantu te guNo haNAtAn chhatAn achetan pudgaladravya haNAtun nathI; vaLI pudgaladravya haNAtAn darshan-gnAn-chAritrAdi haNAtAn nathI; mATe jIvanA koI guNo pudgaladravyamAn nathI. Avun jANatA samyagdraShTine achetan viShayomAn rAgAdi thatA nathI. rAg- dveShamoh pudgaladravyamAn nathI, jIvanA ja astitvamAn agnAnathI Upaje chhe; jyAre agnAnano abhAv thAy arthAt

samyagdraShTi thAy tyAre teo UpajatA nathI. A rIte rAgadveShamoh

pudgalamAn nathI tem ja samyagdraShTimAn paN nathI, tethI shuddhadravyadraShTithI jotAn teo chhe ja nahi. paryAyadraShTithI jotAn jIvane agnAn-avasthAmAn teo chhe. e pramANe jANavun.


Page 521 of 642
PDF/HTML Page 552 of 673
single page version

(मन्दाक्रान्ता)
रागद्वेषाविह हि भवति ज्ञानमज्ञानभावात्
तौ वस्तुत्वप्रणिहित
द्रशा द्रश्यमानौ न किञ्चित्
सम्यग्द्रष्टिः क्षपयतु ततस्तत्त्वद्रष्टया स्फु टं तौ
ज्ञानज्योतिर्ज्वलति सहजं येन पूर्णाचलार्चिः ।।२१८।।
(शालिनी)
रागद्वेषोत्पादकं तत्त्वद्रष्टया
नान्यद्द्रव्यं वीक्ष्यते किञ्चनापि
सर्वद्रव्योत्पत्तिरन्तश्चकास्ति
व्यक्तात्यन्तं स्वस्वभावेन यस्मात्
।।२१९।।

have A arthanun kaLasharUp kAvya kahe chhe

shlokArtha[इह ज्ञानम् हि अज्ञानभावात् राग-द्वेषौ भवति] A jagatamAn gnAn ja agnAnabhAvathI rAgadveSharUpe pariName chhe; [वस्तुत्व-प्रणिहित-द्रशा द्रश्यमानौ तौ किञ्चित् न] vastutvamAn mUkelI (sthApelI, ekAgra karelI) draShTi vaDe jotAn (arthAt dravyadraShTithI jotAn), te rAgadveSh kAI ja nathI (dravyarUp judI vastu nathI). [ततः सम्यग्द्रष्टिः तत्त्वद्रष्टया तौ स्फु टं क्षपयतु] mATe (AchAryadev preraNA kare chhe ke) samyagdraShTi puruSh tattvadraShTi vaDe temane (rAgadveShane) pragaT rIte kShay karo, [येन पूर्ण-अचल-अर्चिः सहजं ज्ञानज्योतिः ज्वलति] ke jethI, pUrNa ane achaL jeno prakAsh chhe evI (dedIpyamAn) sahaj gnAnajyoti prakAshe.

bhAvArtharAgadveSh koI judun dravya nathI, jIvane agnAnabhAvathI (rAgadveSharUp pariNAm) thAy chhe; mATe samyagdraShTi thaIne tattvadraShTithI jovAmAn Ave to teo (rAgadveSh) kAI paN vastu nathI em dekhAy chhe, ane ghAtikarmano nAsh thai kevaLagnAn Upaje chhe. 218.

‘anya dravya anya dravyane guN upajAvI shakatun nathI’ em havenI gAthAmAn kaheshe; tenI sUchanArUp kAvya pratham kahe chhe

shlokArtha[तत्त्वद्रष्टया] tattvadraShTithI jotAn, [राग-द्वेष-उत्पादकं अन्यत् द्रव्यं किञ्चन अपि न वीक्ष्यते] rAgadveShane upajAvanArun anya dravya jarAy dekhAtun nathI, [यस्मात् सर्व-द्रव्य-उत्पत्तिः स्वस्वभावेन अन्तः अत्यन्तं व्यक्ता चकास्ति] kAraN ke sarva dravyonI utpatti potAnA svabhAvathI ja thatI antarangamAn atyant pragaT prakAshe chhe.

66

Page 522 of 642
PDF/HTML Page 553 of 673
single page version

अण्णदविएण अण्णदवियस्स णो कीरए गुणुप्पाओ
तम्हा दु सव्वदव्वा उप्पज्जंते सहावेण ।।३७२।।
अन्यद्रव्येणान्यद्रव्यस्य न क्रियते गुणोत्पादः
तस्मात्तु सर्वद्रव्याण्युत्पद्यन्ते स्वभावेन ।।३७२।।

न च जीवस्य परद्रव्यं रागादीनुत्पादयतीति शङ्कयम्; अन्यद्रव्येणान्यद्रव्यगुणोत्पाद- करणस्यायोगात्; सर्वद्रव्याणां स्वभावेनैवोत्पादात् तथाहिमृत्तिका कुम्भभावेनोत्पद्यमाना किं कुम्भकारस्वभावेनोत्पद्यते, किं मृत्तिकास्वभावेन ? यदि कुम्भकारस्वभावेनोत्पद्यते तदा कुम्भकरणाहङ्कारनिर्भरपुरुषाधिष्ठितव्यापृतकरपुरुषशरीराकारः कुम्भः स्यात् न च तथास्ति, --

bhAvArtharAgadveSh chetananA ja pariNAm chhe. anya dravya AtmAne rAgadveSh upajAvI shakatun nathI; kAraN ke sarva dravyonI utpatti potapotAnA svabhAvathI ja thAy chhe, anya dravyamAn anya dravyanA guNaparyAyonI utpatti thatI nathI. 219.

have A arthane gAthAmAn kahe chhe

ko dravya bIjA dravyane utpAd nahi guNano kare,
tethI badhaye dravya nij svabhAvathI Upaje khare. 372.

gAthArtha[अन्यद्रव्येण] anya dravyathI [अन्यद्रव्यस्य] anya dravyane [गुणोत्पादः] guNanI utpatti [न क्रियते] karI shakAtI nathI; [तस्मात् तु] tethI (e siddhAnt chhe ke) [सर्वद्रव्याणि] sarva dravyo [स्वभावेन] potapotAnA svabhAvathI [उत्पद्यन्ते] Upaje chhe.

TIkAvaLI jIvane paradravya rAgAdik upajAve chhe em shankA na karavI; kAraN ke anya dravya vaDe anya dravyanA guNano utpAd karAvAnI ayogyatA chhe; kem ke sarva dravyono svabhAvathI ja utpAd thAy chhe. A vAt draShTAntathI samajAvavAmAn Ave chhe

mATI kumbhabhAve (ghaDA-bhAve) UpajatI thakI shun kumbhAranA svabhAvathI Upaje chhe ke mATInA svabhAvathI Upaje chhe? jo kumbhAranA svabhAvathI UpajatI hoy to jemAn ghaDo karavAnA ahankArathI bharelo puruSh rahelo chhe ane jeno hAth (ghaDo karavAno) vyApAr kare chhe evun je puruShanun sharIr tenA AkAre ghaDo thavo joIe. parantu em to thatun nathI, kAraN ke anyadravyanA svabhAve koI dravyanA pariNAmano utpAd jovAmAn Avato nathI. jo Am chhe


Page 523 of 642
PDF/HTML Page 554 of 673
single page version

द्रव्यान्तरस्वभावेन द्रव्यपरिणामोत्पादस्यादर्शनात् यद्येवं तर्हि मृत्तिका कुम्भकारस्वभावेन नोत्पद्यते, किन्तु मृत्तिकास्वभावेनैव, स्वस्वभावेन द्रव्यपरिणामोत्पादस्य दर्शनात् एवं च सति मृत्तिकायाः स्वस्वभावानतिक्रमान्न कुम्भकारः कुम्भस्योत्पादक एव; मृत्तिकैव कुम्भकारस्वभावमस्पृशन्ती स्वस्वभावेन कुम्भभावेनोत्पद्यते एवं सर्वाण्यपि द्रव्याणि स्वपरिणामपर्यायेणोत्पद्यमानानि किं निमित्तभूतद्रव्यान्तरस्वभावेनोत्पद्यन्ते, किं स्वस्वभावेन ? यदि निमित्तभूतद्रव्यान्तरस्वभावेनोत्पद्यन्ते तदा निमित्तभूतपरद्रव्याकारस्तत्परिणामः स्यात् च तथास्ति, द्रव्यान्तरस्वभावेन द्रव्यपरिणमोत्पादस्यादर्शनात् यद्येवं तर्हि न सर्वद्रव्याणि निमित्तभूतपरद्रव्यस्वभावेनोत्पद्यन्ते, किन्तु स्वस्वभावेनैव, स्वस्वभावेन द्रव्यपरिणामोत्पादस्य दर्शनात् एवं च सति सर्वद्रव्याणां स्वस्वभावानतिक्रमान्न निमित्तभूतद्रव्यान्तराणि स्वपरिणामस्योत्पादकान्येव; सर्वद्रव्याण्येव निमित्तभूतद्रव्यान्तरस्वभावमस्पृशन्ति स्वस्वभावेन स्वपरिणामभावेनोत्पद्यन्ते अतो न परद्रव्यं जीवस्य रागादीनामुत्पादकमुत्पश्यामो यस्मै कुप्यामः


to pachhI mATI kumbhAranA svabhAvathI UpajatI nathI, parantu mATInA svabhAvathI ja Upaje chhe kAraN ke (dravyanA) potAnA svabhAve dravyanA pariNAmano utpAd jovAmAn Ave chhe. Am hovAthI, mATI potAnA svabhAvane nahi ullanghatI hovAne lIdhe, kumbhAr ghaDAno utpAdak chhe ja nahi; mATI ja, kumbhAranA svabhAvane nahi sparshatI thakI, potAnA svabhAvathI kumbhabhAve Upaje chhe.

evI rItebadhay dravyo svapariNAmaparyAye (arthAt potAnA pariNAmabhAvarUpe) UpajatAn thakAn, nimittabhUt anyadravyonA svabhAvathI Upaje chhe ke potAnA svabhAvathI Upaje chhe? jo nimittabhUt anyadravyonA svabhAvathI UpajatAn hoy to nimittabhUt anyadravyonA AkAre temanA pariNAm thavA joIe. parantu em to thatun nathI, kAraN ke anyadravyanA svabhAve koI dravyanA pariNAmano utpAd jovAmAn Avato nathI. jo Am chhe to sarva dravyo nimittabhUt anyadravyonA svabhAvathI UpajatAn nathI, parantu potAnA svabhAvathI ja Upaje chhe kAraN ke (dravyanA) potAnA svabhAve dravyanA pariNAmano utpAd jovAmAn Ave chhe. Am hovAthI, sarva dravyo potAnA svabhAvane nahi ullanghatAn hovAne lIdhe, nimittabhUt anyadravyo potAnA (arthAt

sarva dravyonA) pariNAmanA utpAdak chhe ja nahi; sarva dravyo ja, nimittabhUt

anyadravyonA svabhAvane nahi sparshatAn thakAn, potAnA svabhAvathI potAnA pariNAmabhAve Upaje chhe.


Page 524 of 642
PDF/HTML Page 555 of 673
single page version

(मालिनी)
यदिह भवति रागद्वेषदोषप्रसूतिः
कतरदपि परेषां दूषणं नास्ति तत्र
स्वयमयमपराधी तत्र सर्पत्यबोधो
भवतु विदितमस्तं यात्वबोधोऽस्मि बोधः
।।२२०।।

mATe (AchAryadev kahe chhe ke) jIvane rAgAdinun utpAdak ame paradravyane dekhatA (mAnatA, samajatA) nathI ke jenA par kop karIe.

bhAvArthaAtmAne rAgAdik Upaje chhe te potAnA ja ashuddha pariNAm chhe. nishchayanayathI vichAravAmAn Ave to anyadravya rAgAdikanun upajAvanAr nathI, anyadravya temanun nimittamAtra chhe; kAraN ke anyadravyane anyadravya guNaparyAy upajAvatun nathI e niyam chhe. jeo em mAne chheevo ekAnt kare chheke ‘paradravya ja mane rAgAdik upajAve chhe’, teo nayavibhAgane samajyA nathI, mithyAdraShTi chhe. e rAgAdik jIvanA sattvamAn Upaje chhe, paradravya to nimittamAtra chheem mAnavun te samyaggnAn chhe. mATe AchAryamahArAj kahe chhe keame rAgadveShanI utpattimAn anya dravya par shA mATe kop karIe? rAgadveShanun Upajavun te potAno ja aparAdh chhe.

have A arthanun kaLasharUp kAvya kahe chhe

shlokArtha[इह] A AtmAmAn [यत् राग-द्वेष-दोष-प्रसूतिः भवति] je rAgadveSharUp doShonI utpatti thAy chhe [तत्र परेषां कतरत् अपि दूषणं नास्ति] tyAn paradravyano kAI paN doSh nathI, [तत्र स्वयम् अपराधी अयम् अबोधः सर्पति] tyAn to svayam aparAdhI evun A agnAn ja phelAy chhe;[विदितम् भवतु] e pramANe vidit thAo ane [अबोधः अस्तं यातु] agnAn asta thaI jAo; [बोधः अस्मि] hun to gnAn chhun.

bhAvArthaagnAnI jIv rAgadveShanI utpatti paradravyathI thatI mAnIne paradravya upar kop kare chhe ke ‘A paradravya mane rAgadveSh upajAve chhe, tene dUr karun’. evA agnAnI jIvane samajAvavAne AchAryadev upadesh kare chhe kerAgadveShanI utpatti agnAnathI AtmAmAn ja thAy chhe ane te AtmAnA ja ashuddha pariNAm chhe. mATe e agnAnane nAsh karo, samyaggnAn pragaT karo, AtmA gnAnasvarUp chhe em anubhav karo; paradravyane rAgadveShanun upajAvanArun mAnIne tenA par kop na karo. 220.


Page 525 of 642
PDF/HTML Page 556 of 673
single page version

(रथोद्धता)
रागजन्मनि निमित्ततां पर-
द्रव्यमेव कलयन्ति ये तु ते
उत्तरन्ति न हि मोहवाहिनीं
शुद्धबोधविधुरान्धबुद्धयः
।।२२१।।

have A ja artha draDh karavAne ane AgaLanA kathananI sUchanA karavAne kAvya kahe chhe

shlokArtha[ये तु राग-जन्मनि परद्रव्यम् एव निमित्ततां कलयन्ति] jeo rAganI utpattimAn paradravyanun ja nimittapaNun (kAraNapaNun) mAne chhe, (potAnun kAI kAraNapaNun mAnatA nathI,) [ते शुद्ध-बोध-विधुर-अन्ध-बुद्धयः] teojemanI buddhi shuddhagnAnarahit andh chhe evA (arthAt jemanI buddhi shuddhanayanA viShayabhUt shuddha AtmasvarUpanA gnAnathI rahit andh chhe evA)[मोह-वाहिनीं न हि उत्तरन्ति] mohanadIne UtarI shakatA nathI.

bhAvArthashuddhanayano viShay AtmA anant shaktivALo, chaitanyachamatkAramAtra, nitya, abhed, ek chhe. te potAnA ja aparAdhathI rAgadveSharUpe pariName chhe. evun nathI ke jem nimittabhUt paradravya pariNamAve tem AtmA pariName chhe ane temAn AtmAno kAI puruShArtha ja nathI. Avun AtmAnA svarUpanun gnAn jemane nathI teo em mAne chhe ke paradravya AtmAne jem pariNamAve tem AtmA pariName chhe. Avun mAnanArA moharUpI nadIne UtarI shakatA nathI (athavA mohanI senAne harAvI shakatA nathI), temane rAgadveSh maTatA nathI; kAraN ke rAgadveSh karavAmAn jo potAno puruShArtha hoy to ja temane maTADavAmAn paN hoy, parantu jo paranA karAvyA ja rAgadveSh thatA hoy to par to rAgadveSh karAvyA ja kare, tyAn AtmA temane kyAthi maTADI shake? mATe, rAgadveSh potAnA karyA thAy chhe ane potAnA maTADyA maTe chheem kathanchit

mAnavun te samyaggnAn chhe. 221.

sparsha, ras, gandh, varNa ane shabdAdirUpe pariNamatAn pudgalo AtmAne kAI kahetAn nathI ke ‘tu amane jAN’, ane AtmA paN potAnA sthAnathI chhUTIne temane jANavA jato nathI. banne taddan svatantrapaNe potapotAnA svabhAvathI ja pariName chhe. Am AtmA par pratye udAsIn (sambandh vinAno, taTastha) chhe, topaN agnAnI jIv sparshAdikane sArAn-narasAn mAnIne rAgIdveShI thAy chhe te tenun agnAn chhe.AvA arthanI gAthAo have kahe chhe


Page 526 of 642
PDF/HTML Page 557 of 673
single page version

णिंदिदसंथुदवयणाणि पोग्गला परिणमंति बहुगाणि
ताणि सुणिदूण रूसदि तूसदि य पुणो अहं भणिदो ।।३७३।।
पोग्गलदव्वं सद्दत्तपरिणदं तस्स जदि गुणो अण्णो
तम्हा ण तुमं भणिदो किंचि वि किं रूससि अबुद्धो ।।३७४।।
असुहो सुहो व सद्दो ण तं भणदि सुणसु मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं सोदविसयमागदं सद्दं ।।३७५।।
असुहं सुहं व रूवं ण तं भणदि पेच्छ मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं चक्खुविसयमागदं रूवं ।।३७६।।
असुहो सुहो व गंधो ण तं भणदि जिग्घ मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं घाणविसयमागदं गंधं ।।३७७।।
असुहो सुहो व रसो ण तं भणदि रसय मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं रसणविसयमागदं तु रसं ।।३७८।।
re! pudgalo bahuvidh nindA-stutivachanarUp pariName,
tene suNI, ‘mujane kahyun’ gaNI, roSh toSh jIvo kare. 373.
pudgaladarav shabdatvapariNat, tehano guN anya chhe,
to nav kahyun kaI paN tane, he abudh! roSh tun kyam kare? 374.
shubh ke ashubh je shabda te ‘tun suN mane’ na tane kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye karNagochar shabdane; 375.
shubh ke ashubh je rUp te ‘tun jo mane’ na tane kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye chakShugochar rUpane; 376.
shubh ke ashubh je gandh te ‘tun sUngh mujane’ nav kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye ghrANagochar gandhane; 377.
shubh ke ashubh ras jeh te ‘tun chAkh mujane’ nav kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye rasanagochar ras are! 378.

Page 527 of 642
PDF/HTML Page 558 of 673
single page version

असुहो सुहो व फासो ण तं भणदि फु ससु मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं कायविसयमागदं फासं ।।३७९।।
असुहो सुहो व गुणो ण तं भणदि बुज्झ मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं बुद्धिविसयमागदं तु गुणं ।।३८०।।
असुहं सुहं व दव्वं ण तं भणदि बुज्झ मं ति सो चेव
ण य एदि विणिग्गहिदुं बुद्धिविसयमागदं दव्वं ।।३८१।।
एयं तु जाणिऊणं उवसमं णेव गच्छदे मूढो
णिग्गहमणा परस्स य सयं च बुद्धिं सिवमपत्तो ।।३८२।।
निन्दितसंस्तुतवचनानि पुद्गलाः परिणमन्ति बहुकानि
तानि श्रुत्वा रुष्यति तुष्यति च पुनरहं भणितः ।।३७३।।
पुद्गलद्रव्यं शब्दत्वपरिणतं तस्य यदि गुणोऽन्यः
तस्मान्न त्वं भणितः किञ्चिदपि किं रुष्यस्यबुद्धः ।।३७४।।
shubh ke ashubh je sparsha te ‘tun sparsha mujane’ nav kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye kAyagochar sparshane; 379.
shubh ke ashubh je guN te ‘tun jAN mujane’ nav kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye buddhigochar guNane; 380.
shubh ke ashubh je dravya te ‘tun jAN mujane’ nav kahe,
ne jIv paN grahavA na jAye buddhigochar dravyane. 381.
A jANIne paN mUDh jIv pAme nahIn upasham are!
shiv buddhine pAmel nahi e par grahaN karavA chahe. 382.

gAthArtha[बहुकानि] bahu prakAranAn [निन्दितसंस्तुतवचनानि] nindAnAn ane stutinAn vachanorUpe [पुद्गलाः] pudgalo [परिणमन्ति] pariName chhe; [तानि श्रुत्वा पुनः] temane sAmbhaLIne agnAnI jIv [अहं भणितः] ‘mane kahyun’ em mAnIne [रुष्यति तुष्यति च] roSh tathA toSh kare chhe (arthAt gusse thAy chhe tathA khushI thAy chhe).


Page 528 of 642
PDF/HTML Page 559 of 673
single page version

अशुभः शुभो वा शब्दो न त्वां भणति शृणु मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं श्रोत्रविषयमागतं शब्दम् ।।३७५।।
अशुभं शुभं वा रूपं न त्वां भणति पश्य मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं चक्षुर्विषयमागतं रूपम् ।।३७६।।
अशुभः शुभो वा गन्धो न त्वां भणति जिघ्र मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं घ्राणविषयमागतं गन्धम् ।।३७७।।
अशुभः शुभो वा रसो न त्वां भणति रसय मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं रसनविषयमागतं तु रसम् ।।३७८।।

[पुद्गलद्रव्यं] pudgaladravya [शब्दत्वपरिणतं] shabdapaNe pariNamyun chhe; [तस्य गुणः] teno guN [यदि अन्यः] jo (tArAthI) anya chhe, [तस्मात्] to he agnAnI jIv! [त्वं न किञ्चित् अपि भणितः] tane kAI paN kahyun nathI; [अबुद्धः] tun agnAnI thayo thako [किं रुष्यसि] roSh shA mATe kare chhe?

[अशुभः वा शुभः शब्दः] ashubh athavA shubh shabda [त्वां न भणति] tane em nathI kaheto ke [माम् शृणु इति] ‘tun mane sAmbhaL’; [सः एव च] ane AtmA paN (potAnA sthAnathI chhUTIne), [श्रोत्रविषयम् आगतं शब्दम्] shrotrendriyanA viShayamAn AvelA shabdane [विनिर्ग्रहीतुं न एति] grahavA (jANavA) jato nathI.

[अशुभं वा शुभं रूपं] ashubh athavA shubh rUp [त्वां न भणति] tane em nathI kahetun ke [माम् पश्य इति] ‘tun mane jo’; [सः एव च] ane AtmA paN (potAnA sthAnathI chhUTIne), [चक्षुर्विषयम् आगतं] chakShu-indriyanA viShayamAn AvelA (arthAt chakShugochar thayelA) [रूपम्] rUpanee [विनिर्ग्रहीतुं न एति] grahavA jato nathI.

[अशुभः वा शुभः गन्धः] ashubh athavA shubh gandh [त्वां न भणति] tane em nathI kahetI ke [माम् जिघ्र इति] ‘tun mane sUngh’; [सः एव च] ane AtmA paN [घ्राणविषयम् आगतं गन्धम्] ghrANeendriyanA viShayamAn AvelI gandhane [विनिर्ग्रहीतुं न एति] (potAnA sthAnathI chyut thaIne) grahavA jato nathI.

[अशुभः वा शुभः रसः] ashubh athavA shubh ras [त्वां न भणति] tane em nathI kaheto ke [माम् रसय इति] ‘tun mane chAkh’; [सः एव च] ane AtmA paN [रसनविषयम् आगतं तु रसम्] rasanA-indriyanA viShayamAn AvelA rasane [विनिर्ग्रहीतुं न एति] (potAnA sthAnathI chhUTIne) grahavA jato nathI.


Page 529 of 642
PDF/HTML Page 560 of 673
single page version

अशुभः शुभो वा स्पर्शो न त्वां भणति स्पृश मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं कायविषयमागतं स्पर्शम् ।।३७९।।
अशुभः शुभो वा गुणो न त्वां भणति बुध्यस्व मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं बुद्धिविषयमागतं तु गुणम् ।।३८०।।
अशुभं शुभं वा द्रव्यं न त्वां भणति बुध्यस्व मामिति स एव
न चैति विनिर्ग्रहीतुं बुद्धिविषयमागतं द्रव्यम् ।।३८१।।
एतत्तु ज्ञात्वा उपशमं नैव गच्छति मूढः
विनिर्ग्रहमनाः परस्य च स्वयं च बुद्धिं शिवामप्राप्तः ।।३८२।।

यथेह बहिरर्थो घटपटादिः, देवदत्तो यज्ञदत्तमिव हस्ते गृहीत्वा, ‘मां प्रकाशय’ इति स्वप्रकाशने न प्रदीपं प्रयोजयति, न च प्रदीपोऽप्ययःकान्तोपलकृष्टायःसूचीवत् स्वस्थानात्प्रच्युत्य

[अशुभः वा शुभः स्पर्शः] ashubh athavA shubh sparsha [त्वां न भणति] tane em nathI kaheto ke [माम् स्पृश इति] ‘tun mane sparsha’; [सः एव च] ane AtmA paN (potAnA sthAnathI chhUTIne), [कायविषयम् आगतं स्पर्शम्] kAyAnA (sparshendriyanA) viShayamAn AvelA sparshane [विनिर्ग्रहीतुं न एति] grahavA jato nathI.

[अशुभः वा शुभः गुणः] ashubh athavA shubh guN [त्वां न भणति] tane em nathI kaheto ke [माम् बुध्यस्व इति] ‘tun mane jAN’; [सः एव च] ane AtmA paN (potAnA sthAnathI chhUTIne), [बुद्धिविषयम् आगतं तु गुणम्] buddhinA viShayamAn AvelA guNane [विनिर्ग्रहीतुं न एति] grahavA jato nathI.

[अशुभं वा शुभं द्रव्यं] ashubh athavA shubh dravya [त्वां न भणति] tane em nathI kahetun ke [माम् बुध्यस्व इति] ‘tun mane jAN’; [सः एव च] ane AtmA paN (potAnA sthAnathI chhUTIne), [बुद्धिविषयम् आगतं द्रव्यम्] buddhinA viShayamAn AvelA dravyane [विनिर्ग्रहीतुं न एति] grahavA jato nathI.

[एतत् तु ज्ञात्वा] Avun jANIne paN [मूढः] mUDh jIv [उपशमं न एव गच्छति] upashamane pAmato nathI; [च] ane [शिवाम् बुद्धिम् अप्राप्तः च स्वयं] shiv buddhine (kalyANakArI buddhine, samyaggnAnane) nahi pAmelo pote [परस्य विनिर्ग्रहमनाः] parane grahavAnun man kare chhe.

TIkApratham draShTAnt kahe chhe A jagatamAn bAhyapadArthaghaTapaTAdi, jem devadatta nAmano puruSh yagnadatta nAmanA puruShane hAth pakaDIne koI kAryamAn joDe tem, dIvAne svaprakAshanamAn

67