Samaysar-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Gatha: 184-197 ; Kalash: 127-136 ; Nirjara Adhikar.

< Previous Page   Next Page >


Combined PDF/HTML Page 17 of 34

 

Page 290 of 642
PDF/HTML Page 321 of 673
single page version

एवमिदं भेदविज्ञानं यदा ज्ञानस्य वैपरीत्यकणिकामप्यनासादयदविचलितमवतिष्ठते, तदा शुद्धोपयोगमयात्मत्वेन ज्ञानं ज्ञानमेव केवलं सन्न किञ्चनापि रागद्वेषमोहरूपं भावमारचयति ततो भेदविज्ञानाच्छुद्धात्मोपलम्भः प्रभवति शुद्धात्मोपलम्भात् रागद्वेषमोहाभावलक्षणः संवरः प्रभवति

कथं भेदविज्ञानादेव शुद्धात्मोपलम्भ इति चेत्

जह कणयमग्गितवियं पि कणयभावं ण तं परिच्चयदि
तह कम्मोदयतविदो ण जहदि णाणी दु णाणित्तं ।।१८४।।
एवं जाणदि णाणी अण्णाणी मुणदि रागमेवादं
अण्णाणतमोच्छण्णो आदसहावं अयाणंतो ।।१८५।।
यथा कनकमग्नितप्तमपि कनकभावं न तं परित्यजति
तथा कर्मोदयतप्तो न जहाति ज्ञानी तु ज्ञानित्वम् ।।१८४।।

svād āve chhe arthāt anubhav thāy chhe. jyāre āvun bhedagnān thāy tyāre ātmā ānandit thāy chhe kāraṇ ke tene jaṇāy chhe ke ‘‘pote sadā gnānasvarūp ja rahyo chhe, rāgādirūp kadī thayo nathī’’. māṭe āchāryamahārāje kahyun chhe ke ‘‘he satpuruṣho! have tame mudit thāo’’. 126.

ṭīkāḥā rīte ā bhedavignān jyāre gnānane aṇumātra paṇ (rāgādivikārarūp) viparītatā nahi pamāḍatun thakun avichaḷapaṇe rahe chhe, tyāre shuddha-upayogamayātmakapaṇā vaḍe gnān kevaḷ gnānarūp ja rahetun thakun jarā paṇ rāgadveṣhamoharūp bhāvane karatun nathī; tethī (em siddha thayun ke) bhedavignānathī shuddha ātmānī upalabdhi (anubhav) thāy chhe ane shuddha ātmānī upalabdhithī rāgadveṣhamohano (arthāt āsravabhāvano) abhāv jenun lakṣhaṇ chhe evo samvar thāy chhe.

have pūchhe chhe ke bhedavignānathī ja shuddha ātmānī upalabdhi (anubhav) kaī rīte thāy chhe? tenā uttararūp gāthā kahe chheḥ

jyam agnitapta suvarṇa paṇ nij svarṇabhāv nahīn taje,
tyam karmaudaye tapta paṇ gnānī na gnānīpaṇun taje. 184.
jīv gnānī jāṇe ām, paṇ agnānī rāg ja jīv gaṇe,
ātmasvabhāv-ajāṇ je agnānatam-āchchhādane. 185.

gāthārthaḥ[ यथा ] jem [ कनकम् ] suvarṇa [ अग्नितप्तम् अपि ] agnithī tapta thayun thakun


Page 291 of 642
PDF/HTML Page 322 of 673
single page version

एवं जानाति ज्ञानी अज्ञानी मनुते रागमेवात्मानम्
अज्ञानतमोऽवच्छन्नः आत्मस्वभावमजानन् ।।१८५।।

यतो यस्यैव यथोदितं भेदविज्ञानमस्ति स एव तत्सद्भावात् ज्ञानी सन्नेवं जानाति यथा प्रचण्डपावकप्रतप्तमपि सुवर्णं न सुवर्णत्वमपोहति तथा प्रचण्डकर्मविपाकोपष्टब्धमपि ज्ञानं न ज्ञानत्वमपोहति, कारणसहस्रेणापि स्वभावस्यापोढुमशक्यत्वात्; तदपोहे तन्मात्रस्य वस्तुन एवोच्छेदात्; न चास्ति वस्तूच्छेदः, सतो नाशासम्भवात् एवं जानंश्च कर्माक्रान्तोऽपि न रज्यते, न द्वेष्टि, न मुह्यति, किन्तु शुद्धमात्मानमेवोपलभते यस्य तु यथोदितं भेदविज्ञानं नास्ति स तदभावादज्ञानी सन्नज्ञानतमसाच्छन्नतया चैतन्यचमत्कारमात्रमात्मस्वभावमजानन् रागमेवात्मानं मन्यमानो रज्यते द्वेष्टि मुह्यति च, न जातु शुद्धमात्मानमुपलभते ततो भेदविज्ञानादेव शुद्धात्मोपलम्भः paṇ [ तं ] tenā [ कनकभावं ] suvarṇapaṇāne [ न परित्यजति ] chhoḍatun nathī [ तथा ] tem [ ज्ञानी ] gnānī [ कर्मोदयतप्तः तु ] karmanā udayathī tapta thayo thako paṇ [ ज्ञानित्वम् ] gnānīpaṇāne [ न जहाति ] chhoḍato nathī.[ एवं ] āvun [ ज्ञानी ] gnānī [ जानाति ] jāṇe chhe, ane [ अज्ञानी ] agnānī [ अज्ञानतमोऽवच्छन्नः ] agnān-andhakārathī āchchhādit hovāthī [ आत्मस्वभावम् ] ātmānā svabhāvane [ अजानन् ] nahi jāṇato thako [ रागम् एव ] rāgane ja [ आत्मानम् ] ātmā [ मनुते ] māne chhe.

ṭīkāḥjene upar kahyun tevun bhedavignān chhe te ja tenā (bhedavignānanā) sadbhāvathī gnānī thayo thako ā pramāṇe jāṇe chheḥjem prachaṇḍ agni vaḍe tapta thayun thakun paṇ suvarṇa suvarṇatva chhoḍatun nathī tem prachaṇḍ karmoday vaḍe gherāyun thakun paṇ (arthāt vidhna karavāmān āvatān chhatān paṇ) gnān gnānatva chhoḍatun nathī, kem ke hajār kāraṇo bhegān thavā chhatān svabhāvane chhoḍavo ashakya chhe; kāraṇ ke tene chhoḍatān svabhāvamātra vastuno ja uchchhed thāy, ane vastuno uchchhed to thato nathī kāraṇ ke satnā nāshano asambhav chhe. āvun jāṇato thako gnānī karmathī ākrānt (gherāyelo, ākramaṇ pāmelo) hovā chhatān paṇ rāgī thato nathī, dveṣhī thato nathī, mohī thato nathī, parantu shuddha ātmāne ja anubhave chhe. ane jene upar kahyun tevun bhedavignān nathī te tenā abhāvathī agnānī thayo thako, agnān-andhakār vaḍe āchchhādit hovāthī chaitanyachamatkāramātra ātmasvabhāvane nahi jāṇato thako, rāgane ja ātmā mānato thako, rāgī thāy chhe, dveṣhī thāy chhe, mohī thāy chhe, parantu shuddha ātmāne bilakul anubhavato nathī. māṭe em siddha thayun ke bhedavignānathī ja shuddha ātmānī upalabdhi (anubhav) thāy chhe.


Page 292 of 642
PDF/HTML Page 323 of 673
single page version

कथं शुद्धात्मोपलम्भादेव संवर इति चेत्

सुद्धं तु वियाणंतो सुद्धं चेवप्पयं लहदि जीवो
जाणंतो दु असुद्धं असुद्धमेवप्पयं लहदि ।।१८६।।
शुद्धं तु विजानन् शुद्धं चैवात्मानं लभते जीवः
जानंस्त्वशुद्धमशुद्धमेवात्मानं लभते ।।१८६।।

यो हि नित्यमेवाच्छिन्नधारावाहिना ज्ञानेन शुद्धमात्मानमुपलभमानोऽवतिष्ठते स ज्ञानमयात् भावात् ज्ञानमय एव भावो भवतीति कृत्वा प्रत्यग्रकर्मास्रवणनिमित्तस्य रागद्वेषमोहसन्तानस्य निरोधाच्छुद्धमेवात्मानं प्राप्नोति; यस्तु नित्यमेवाज्ञानेनाशुद्धमात्मानमुपलभमानोऽवतिष्ठते

bhāvārthaḥjene bhedavignān thayun chhe te ātmā jāṇe chhe ke ‘ātmā kadī gnānasvabhāvathī chhūṭato nathī’. āvun jāṇato hovāthī te, karmanā uday vaḍe tapta thayo thako paṇ, rāgī, dveṣhī, mohī thato nathī parantu nirantar shuddha ātmāne anubhave chhe. jene bhedavignān nathī te ātmā, ātmānā gnānasvabhāvane nahi jāṇato thako, rāgane ja ātmā māne chhe tethī te rāgī, dveṣhī, mohī thāy chhe parantu kadī shuddha ātmāne anubhavato nathī. māṭe e nakkī thayun ke bhedavignānathī ja shuddha ātmānī upalabdhi thāy chhe.

have pūchhe chhe ke shuddha ātmānī upalabdhithī ja samvar kaī rīte thāy chhe? teno uttar kahe chheḥ

je shuddha jāṇe ātmane te shuddha ātma ja meḷave;
aṇashuddha jāṇe ātmane aṇashuddha ātma ja te lahe. 186.

gāthārthaḥ[ शुद्धं तु ] shuddha ātmāne [ विजानन् ] jāṇatoanubhavato [ जीवः ] jīv [ शुद्धं च एव आत्मानं ] shuddha ātmāne ja [ लभते ] pāme chhe [ तु ] ane [ अशुद्धम् ] ashuddha [ आत्मानं ] ātmāne [ जानन् ] jāṇatoanubhavato jīv [ अशुद्धम् एव ] ashuddha ātmāne ja [ लभते ] pāme chhe.

ṭīkāḥje sadāy achchhinnadhārāvāhī gnānathī shuddha ātmāne anubhavyā kare chhe te, ‘gnānamay bhāvamānthī gnānamay bhāv ja thāy chhe’ e nyāye navān karmanā āsravaṇanun nimitta je rāgadveṣhamohanī santati (paramparā) teno nirodh thavāthī, shuddha ātmāne ja pāme chhe; ane je sadāy agnānathī ashuddha ātmāne anubhavyā kare chhe te, ‘agnānamay bhāvamānthī agnānamay


Page 293 of 642
PDF/HTML Page 324 of 673
single page version

सोऽज्ञानमयाद्भावादज्ञानमय एव भावो भवतीति कृत्वा प्रत्यग्रकर्मास्रवणनिमित्तस्य रागद्वेष- मोहसन्तानस्यानिरोधादशुद्धमेवात्मानं प्राप्नोति अतः शुद्धात्मोपलम्भादेव संवरः

(मालिनी)
यदि कथमपि धारावाहिना बोधनेन
ध्रुवमुपलभमानः शुद्धमात्मानमास्ते
तदयमुदयदात्माराममात्मानमात्मा
परपरिणतिरोधाच्छुद्धमेवाभ्युपैति
।।१२७।।

bhāv ja thāy chhe’ e nyāye navān karmanā āsravaṇanun nimitta je rāgadveṣhamohanī santati teno nirodh nahi thavāthī, ashuddha ātmāne ja pāme chhe. māṭe shuddha ātmānī upalabdhithī (anubhavathī) ja samvar thāy chhe.

bhāvārthaḥje jīv akhaṇḍadhārāvāhī gnānathī ātmāne nirantar shuddha anubhavyā kare chhe tene rāgadveṣhamoharūpī bhāvāsravo rokāy chhe tethī te shuddha ātmāne pāme chhe; ane je jīv agnānathī ātmāne ashuddha anubhave chhe tene rāgadveṣhamoharūpī bhāvāsravo rokātā nathī tethī te ashuddha ātmāne ja pāme chhe. ā rīte siddha thayun ke shuddha ātmānī upalabdhithī (anubhavathī) ja samvar thāy chhe.

have ā arthanun kaḷasharūp kāvya kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ यदि ] jo [ कथम् अपि ] koī paṇ rīte (tīvra puruṣhārtha karīne) [ धारावाहिना बोधनेन ] dhārāvāhī gnānathī [ शुद्धम् आत्मानम् ] shuddha ātmāne [ ध्रुवम् उपलभमानः आस्ते ] nishchaḷapaṇe anubhavyā kare [ तत् ] to [ अयम् आत्मा ] ā ātmā, [ उदयत्-आत्म- आरामम् आत्मानम् ] jeno ātmānand pragaṭ thato jāy chhe (arthāt jenī ātmasthiratā vadhatī jāy chhe) evā ātmāne [ पर-परिणति-रोधात् ] parapariṇatinā nirodhathī [ शुद्धम् एव अभ्युपैति ] shuddha ja prāpta kare chhe.

bhāvārthaḥdhārāvāhī gnān vaḍe shuddha ātmāne anubhavavāthī rāgadveṣhamoharūp par- pariṇatino (bhāvāsravono) nirodh thāy chhe ane tethī shuddha ātmānī prāpti thāy chhe.

dhārāvāhī gnān eṭale pravāharūp gnānatūṭak gnān. te be rīte kahevāy chheḥek to, jemān vachche mithyāgnān na āve evun samyaggnān dhārāvāhī gnān chhe. bījun, ek ja gneyamān upayoganā upayukta rahevānī apekṣhāe gnānanun dhārāvāhīpaṇun kahevāmān āve chhe, arthāt jyān


Page 294 of 642
PDF/HTML Page 325 of 673
single page version

केन प्रकारेण संवरो भवतीति चेत्
अप्पाणमप्पणा रुंधिऊण दोपुण्णपावजोगेसु
दंसणणाणम्हि ठिदो इच्छाविरदो य अण्णम्हि ।।१८७।।
जो सव्वसंगमुक्को झायदि अप्पाणमप्पणो अप्पा
ण वि कम्मं णोकम्मं चेदा चिंतेदि एयत्तं ।।१८८।।
अप्पाणं झायंतो दंसणणाणमओ अणण्णमओ
लहदि अचिरेण अप्पाणमेव सो कम्मपविमुक्कं ।।१८९।।
आत्मानमात्मना रुन्ध्वा द्विपुण्यपापयोगयोः
दर्शनज्ञाने स्थितः इच्छाविरतश्चान्यस्मिन् ।।१८७।।

sudhī upayog ek gneyamān upayukta rahe chhe tyān sudhī dhārāvāhī gnān kahevāy chhe; ānī sthiti (chhadmasthane) antarmuhūrta ja chhe, pachhī te khaṇḍit thāy chhe. ā be arthamānthī jyān jevī vivakṣhā hoy tevo artha samajavo. aviratasamyagdraṣhṭi vagere nīchenān guṇasthānavāḷā jīvone mukhyatve pahelī apekṣhā lāgu paḍe. shreṇī chaḍanār jīvane mukhyatve bījī apekṣhā lāgu paḍe kāraṇ ke teno upayog shuddha ātmāmān ja upayukta chhe. 127.

have pūchhe chhe ke samvar kayā prakāre thāy chhe? teno uttar kahe chheḥ

puṇyapāpayogathī rokīne nij ātmane ātmā thakī,
darshan ane gnāne ṭharī, paradravyaichchhā pariharī, 187.
je sarvasaṅgavimukta, dhyāve ātmane ātmā vaḍe,
nahi karma ke nokarma, chetak chetato ekatvane, 188.
te ātma dhyāto, gnānadarshanamay, ananyamayī khare,
bas alpa kāḷe karmathī pravimukta ātmāne vare. 189.

gāthārthaḥ[ आत्मानम् ] ātmāne [ आत्मना ] ātmā vaḍe [ द्विपुण्यपापयोगयोः ] be puṇya- pāparūp shubhāshubhayogothī [ रुन्ध्वा ] rokīne [ दर्शनज्ञाने ] darshanagnānamān [ स्थितः ] sthit thayo thako [ च ] ane [ अन्यस्मिन् ] anya (vastu)nī [ इच्छाविरतः ] ichchhāthī viramyo thako, [ यः आत्मा ] je


Page 295 of 642
PDF/HTML Page 326 of 673
single page version

यः सर्वसङ्गमुक्तो ध्यायत्यात्मानमात्मनात्मा
नापि कर्म नोकर्म चेतयिता चिन्तयत्येकत्वम् ।।१८८।।
आत्मानं ध्यायन् दर्शनज्ञानमयोऽनन्यमयः
लभतेऽचिरेणात्मानमेव स कर्मप्रविमुक्तम् ।।१८९।।

यो हि नाम रागद्वेषमोहमूले शुभाशुभयोगे वर्तमानं दृढतरभेदविज्ञानावष्टम्भेन आत्मानं आत्मनैवात्यन्तं रुन्ध्वा शुद्धदर्शनज्ञानात्मन्यात्मद्रव्ये सुष्ठु प्रतिष्ठितं कृत्वा समस्तपरद्रव्येच्छापरिहारेण समस्तसङ्गविमुक्तो भूत्वा नित्यमेवातिनिष्प्रकम्पः सन् मनागपि कर्मनोकर्मणोरसंस्पर्शेन आत्मीयमात्मानमेवात्मना ध्यायन् स्वयं सहजचेतयितृत्वादेकत्वमेव चेतयते, स खल्वेकत्व- चेतनेनात्यन्तविविक्तं चैतन्यचमत्कारमात्रमात्मानं ध्यायन्, शुद्धदर्शनज्ञानमयमात्मद्रव्यमवाप्तः, शुद्धात्मोपलम्भे सति समस्तपरद्रव्यमयत्वमतिक्रान्तः सन्, अचिरेणैव सकलकर्म-


ātmā, [ सर्वसङ्गमुक्तः ] (ichchhārahit thavāthī) sarva saṅgathī rahit thayo thako, [ आत्मानम् ] (potānā) ātmāne [ आत्मना ] ātmā vaḍe [ ध्यायति ] dhyāve chhe[ कर्म नोकर्म ] karma ane nokarmane [ न अपि ] dhyāto nathī, [ चेतयिता ] (pote) 1chetayitā (hovāthī) [ एकत्वम् ] ekatvane ja [ चिन्तयति ] chintave chhechete chheanubhave chhe, [ सः ] te (ātmā), [ आत्मानं ध्यायन् ] ātmāne dhyāto, [ दर्शनज्ञानमयः ] darshanagnānamay ane [ अनन्यमयः ] 2ananyamay thayo thako [ अचिरेण एव ] alpa kāḷamān ja [ कर्मप्रविमुक्तम् ] karmathī rahit [ आत्मानम् ] ātmāne [ लभते ] pāme chhe.

ṭīkāḥje jīv rāgadveṣhamoh jenun mūḷ chhe evā shubhāshubh yogamān vartatā ātmāne draḍhatar (ati draḍh) bhedavignānanā avalambanathī ātmā vaḍe ja atyant rokīne, shuddhadarshanagnānarūp ātmadravyamān sārī rīte pratiṣhṭhit (sthir) karīne, samasta paradravyanī ichchhānā tyāg vaḍe sarva saṅgathī rahit thaīne, nirantar ati niṣhkamp vartato thako, karma-nokarmano jarā paṇ sparsha karyā vinā potānā ātmāne ja ātmā vaḍe dhyāto thako, potāne sahaj chetayitāpaṇun hovāthī ekatvane ja 3chete chhe (gnānachetanārūp rahe chhe), te jīv kharekhar, ekatva-chetan vaḍe arthāt ekatvanā anubhavan vaḍe (paradravyathī) atyant bhinna chaitanyachamatkāramātra ātmāne dhyāto, shuddhadarshanagnānamay ātmadravyane prāpta thayo thako, shuddha ātmānī upalabdhi (prāpti) thatān samasta

1. chetayitā = chetanār; dekhanār-jāṇanār.
2. ananyamay = anyamay nahi evo
3. chetavun = anubhavavun; dekhavun-jāṇavun.


Page 296 of 642
PDF/HTML Page 327 of 673
single page version

विमुक्तमात्मानमवाप्नोति एष संवरप्रकारः

(मालिनी)
निजमहिमरतानां भेदविज्ञानशक्त्या
भवति नियतमेषां शुद्धतत्त्वोपलम्भः
अचलितमखिलान्यद्रव्यदूरेस्थितानां
भवति सति च तस्मिन्नक्षयः कर्ममोक्षः
।।१२८।।

केन क्रमेण संवरो भवतीति चेत्

तेसिं हेदू भणिदा अज्झवसाणाणि सव्वदरिसीहिं
मिच्छत्तं अण्णाणं अविरयभावो य जोगो य ।।१९०।।

paradravyamayapaṇāthī atikrānt thayo thako, alpa kāḷamān ja sarva karmathī rahit ātmāne pāme chhe. ā samvarano prakār (rīt) chhe.

bhāvārthaḥje jīv pratham to rāgadveṣhamoh sāthe maḷelā manavachanakāyānā shubhāshubh yogothī potānā ātmāne bhedagnānanā baḷ vaḍe chaḷavā na de, pachhī tene shuddhadarshanagnānamay ātmasvarūpamān nishchaḷ kare ane samasta bāhya-abhyantar parigrahathī rahit thaīne karma-nokarmathī bhinna potānā svarūpamān ekāgra thaī tene ja anubhavyā kare arthāt tenā ja dhyānamān rahe, te jīv ātmāne dhyāvāthī darshanagnānamay thayo thako ane paradravyamayapaṇāne oḷaṅgī gayo thako alpa kāḷamān samasta karmathī mukta thāy chhe. ā samvar thavānī rīt chhe.

have ā arthanun kaḷasharūp kāvya kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ भेदविज्ञानशक्त्या निजमहिमरतानां एषां ] jeo bhedavignānanī shakti vaḍe nij (svarūpanā) mahimāmān līn rahe chhe temane [ नियतम् ] niyamathī (chokkas) [ शुद्धतत्त्वोपलम्भः ] shuddha tattvanī upalabdhi [ भवति ] thāy chhe; [ तस्मिन् सति च ] shuddha tattvanī upalabdhi thatān, [ अचलितम् अखिल-अन्यद्रव्य-दूरे-स्थितानां ] achalitapaṇe samasta anyadravyothī dūr vartatā evā temane, [ अक्षयः कर्ममोक्षः भवति ] akṣhay karmamokṣha thāy chhe (arthāt pharīne kadī karmabandh na thāy evo karmathī chhuṭakāro thāy chhe). 128.

have pūchhe chhe ke samvar kayā krame thāy chhe? teno uttar kahe chheḥ

rāgādinā hetu kahe sarvagna adhyavasānane,
mithyātva ne agnān, aviratabhāv tem ja yogane. 190.

Page 297 of 642
PDF/HTML Page 328 of 673
single page version

हेदुअभावे णियमा जायदि णाणिस्स आसवणिरोहो
आसवभावेण विणा जायदि कम्मस्स वि णिरोहो ।।१९१।।
कम्मस्साभावेण य णोकम्माणं पि जायदि णिरोहो
णोकम्मणिरोहेण य संसारणिरोहणं होदि ।।१९२।।
तेषां हेतवो भणिता अध्यवसानानि सर्वदर्शिभिः
मिथ्यात्वमज्ञानमविरतभावश्च योगश्च ।।१९०।।
हेत्वभावे नियमाज्जायते ज्ञानिन आस्रवनिरोधः
आस्रवभावेन विना जायते कर्मणोऽपि निरोधः ।।१९१।।
कर्मणोऽभावेन च नोकर्मणामपि जायते निरोधः
नोकर्मनिरोधेन च संसारनिरोधनं भवति ।।१९२।।
hetuabhāve jarūr āsravarodh gnānīne bane,
āsravabhāv vinā vaḷī nirodh karma taṇo bane; 191.
karmo taṇā ya abhāvathī nokarmanun rodhan ane
nokarmanā rodhan thakī sansārasanrodhan bane. 192.

gāthārthaḥ[ तेषां ] temanā (pūrve kahelā rāgadveṣhamoharūp āsravonā) [ हेतवः ] hetuo [ सर्वदर्शिभिः ] sarvadarshīoe [ मिथ्यात्वम् ] mithyātva, [ अज्ञानम् ] agnān, [ अविरतभावः च ] aviratabhāv [ योगः च ] ane yog[ अध्यवसानानि ] e (chār) adhyavasān [ भणिताः ] kahyā chhe. [ ज्ञानिनः ] gnānīne [ हेत्वभावे ] hetuonā abhāve [ नियमात् ] niyamathī [ आस्रवनिरोधः ] āsravano nirodh [ जायते ] thāy chhe, [ आस्रवभावेन विना ] āsravabhāv vinā [ कर्मणः अपि ] karmano paṇ [ निरोधः ] nirodh [ जायते ] thāy chhe, [ च ] vaḷī [ कर्मणः अभावेन ] karmanā abhāvathī [ नोकर्मणाम् अपि ] nokarmono paṇ [ निरोधः ] nirodh [ जायते ] thāy chhe, [ च ] ane [ नोकर्मनिरोधेन ] nokarmanā nirodhathī [ संसारनिरोधनं ] sansārano nirodh [ भवति ] thāy chhe.

38

Page 298 of 642
PDF/HTML Page 329 of 673
single page version

सन्ति तावज्जीवस्य आत्मकर्मैकत्वाध्यासमूलानि मिथ्यात्वाज्ञानाविरतियोगलक्षणानि अध्यवसानानि तानि रागद्वेषमोहलक्षणस्यास्रवभावस्य हेतवः आस्रवभावः कर्महेतुः कर्म नोकर्महेतुः नोकर्म संसारहेतुः इति ततो नित्यमेवायमात्मा आत्मकर्मणोरेकत्वाध्यासेन मिथ्यात्वाज्ञानाविरतियोगमयमात्मानमध्यवस्यति ततो रागद्वेषमोहरूपमास्रवभावं भावयति ततः कर्म आस्रवति ततो नोकर्म भवति ततः संसारः प्रभवति यदा तु आत्मकर्मणोर्भेदविज्ञानेन शुद्धचैतन्यचमत्कारमात्रमात्मानं उपलभते तदा मिथ्यात्वाज्ञानाविरतियोगलक्षणानां अध्यवसानानां आस्रवभावहेतूनां भवत्यभावः तदभावे रागद्वेषमोहरूपास्रवभावस्य भवत्यभावः तदभावे भवति कर्माभावः तदभावेऽपि भवति नोकर्माभावः तदभावेऽपि भवति संसाराभावः इत्येष संवरक्रमः

ṭīkāḥpratham to jīvane, ātmā ane karmanā ekapaṇāno adhyās (abhiprāy) jemanun mūḷ chhe evān mithyātva-agnān-avirati-yogasvarūp adhyavasāno vidyamān chhe, teo rāgadveṣhamohasvarūp āsravabhāvanān kāraṇ chhe; āsravabhāv karmanun kāraṇ chhe; karma nokarmanun kāraṇ chhe; ane nokarma sansāranun kāraṇ chhe. māṭesadāy ā ātmā, ātmā ne karmanā ekapaṇānā adhyāsathī mithyātva-agnān-avirati-yogamay ātmāne māne chhe (arthāt mithyātvādi adhyavasān kare chhe); tethī rāgadveṣhamoharūp āsravabhāvane bhāve chhe, tethī karma āsrave chhe; tethī nokarma thāy chhe; ane tethī sansār utpanna thāy chhe. parantu jyāre (te ātmā), ātmā ne karmanā bhedavignān vaḍe shuddha chaitanyachamatkāramātra ātmāne upalabdha kare chheanubhave chhe tyāre mithyātva, agnān, avirati ane yogasvarūp adhyavasāno ke je āsravabhāvanān kāraṇo chhe temano abhāv thāy chhe; adhyavasānono abhāv thatān rāgadveṣhamoharūp āsravabhāvano abhāv thāy chhe; āsravabhāvano abhāv thatān karmano abhāv thāy chhe; karmano abhāv thatān nokarmano abhāv thāy chhe; ane nokarmano abhāv thatān sansārano abhāv thāy chhe. ā pramāṇe ā samvarano kram chhe.

bhāvārthaḥjīvane jyān sudhī ātmā ne karmanā ekapaṇāno āshay chhebhedavignān nathī tyān sudhī mithyātva, agnān, avirati ane yogasvarūp adhyavasāno varte chhe, adhyavasānathī rāgadveṣhamoharūp āsravabhāv thāy chhe, āsravabhāvathī karma bandhāy chhe, karmathī sharīrādi nokarma utpanna thāy chhe ane nokarmathī sansār chhe. parantu jyāre tene ātmā ne karmanun bhedavignān thāy chhe tyāre shuddha ātmānī upalabdhi thavāthī mithyātvādi adhyavasānono abhāv thāy chhe, adhyavasānanā abhāvathī rāgadveṣhamoharūp āsravano abhāv thāy chhe, āsravanā abhāvathī karma bandhātān nathī, karmanā abhāvathī sharīrādi nokarma utpanna thatān nathī ane nokarmanā abhāvathī sansārano abhāv thāy chhe.ā pramāṇe samvarano anukram jāṇavo.


Page 299 of 642
PDF/HTML Page 330 of 673
single page version

(उपजाति)
सम्पद्यते संवर एष साक्षा-
च्छुद्धात्मतत्त्वस्य किलोपलम्भात्
स भेदविज्ञानत एव तस्मात्
तद्भेदविज्ञानमतीव भाव्यम्
।।१२९।।
(अनुष्टुभ्)
भावयेद्भेदविज्ञानमिदमच्छिन्नधारया
तावद्यावत्पराच्च्युत्वा ज्ञानं ज्ञाने प्रतिष्ठते ।।१३०।।

samvar thavānā kramamān samvaranun pahelun ja kāraṇ bhedavignān kahyun chhe tenī bhāvanānā upadeshanun kāvya kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ एषः साक्षात् संवरः ] ā sākṣhāt (sarva prakāre) samvar [ किल ] kharekhar [ शुद्ध-आत्म-तत्त्वस्य उपलम्भात् ] shuddha ātmatattvanī upalabdhithī [ सम्पद्यते ] thāy chhe; ane [ सः ] te shuddha ātmatattvanī upalabdhi [ भेदविज्ञानतः एव ] bhedavignānathī ja thāy chhe. [ तस्मात् ] māṭe [ तत् भेदविज्ञानम् ] te bhedavignān [ अतीव ] atyant [ भाव्यम् ] bhāvavāyogya chhe.

bhāvārthaḥjīvane jyāre bhedavignān thāy chhe arthāt jīv jyāre ātmāne ane karmane yathārthapaṇe bhinna jāṇe chhe tyāre te shuddha ātmāne anubhave chhe, shuddha ātmānā anubhavathī āsravabhāv rokāy chhe ane anukrame sarva prakāre samvar thāy chhe. māṭe bhedavignānane atyant bhāvavāno upadesh karyo chhe. 129.

have, bhedavignān kyān sudhī bhāvavun te kāvya dvārā kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ इदम् भेदविज्ञानम् ] ā bhedavignān [ अच्छिन्न-धारया ] achchhinnadhārāthī (arthāt jemān vichchhed na paḍe evā akhaṇḍ pravāharūpe) [ तावत् ] tyān sudhī [ भावयेत् ] bhāvavun [ यावत् ] ke jyān sudhī [ परात् च्युत्वा ] parabhāvothī chhūṭī [ ज्ञानं ] gnān [ ज्ञाने ] gnānamān ja (potānā svarūpamān ja) [ प्रतिष्ठते ] ṭharī jāy.

bhāvārthaḥahīn gnānanun gnānamān ṭharavun be prakāre jāṇavun. ek to mithyātvano abhāv thaī samyaggnān thāy ane pharī mithyātva na āve tyāre gnān gnānamān ṭharyun kahevāy; bījun, jyāre gnān shuddhopayogarūpe sthir thaī jāy ane pharī anyavikārarūpe na pariṇame tyāre te gnānamān ṭharī gayun kahevāy. jyān sudhī banne prakāre gnān gnānamān na ṭharī jāy tyān sudhī bhedavignān bhāvyā karavun. 130.


Page 300 of 642
PDF/HTML Page 331 of 673
single page version

(अनुष्टुभ्)
भेदविज्ञानतः सिद्धाः सिद्धा ये किल केचन
अस्यैवाभावतो बद्धा बद्धा ये किल केचन ।।१३१।।
(मन्दाक्रान्ता)
भेदज्ञानोच्छलनकलनाच्छुद्धतत्त्वोपलम्भा
द्रागग्रामप्रलयकरणात्कर्मणां संवरेण
बिभ्रत्तोषं परमममलालोकमम्लानमेकं
ज्ञानं ज्ञाने नियतमुदितं शाश्वतोद्योतमेतत्
।।१३२।।

pharīne bhedavignānano mahimā kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ ये केचन किल सिद्धाः ] je koī siddha thayā chhe [ भेदविज्ञानतः सिद्धाः ] te bhedavignānathī siddha thayā chhe; [ ये केचन किल बद्धाः ] je koī bandhāyā chhe [ अस्य एव अभावतः बद्धाः ] te tenā ja (bhedavignānanā ja) abhāvathī bandhāyā chhe.

bhāvārthaḥanādi kāḷathī māṇḍīne jyān sudhī jīvane bhedavignān nathī tyān sudhī te karmathī bandhāyā ja kare chhesansāramān rajhaḷyā ja kare chhe; je jīvane bhedavignān thāy chhe te karmathī chhūṭe ja chhemokṣha pāme ja chhe. māṭe karmabandhanunsansāranunmūḷ bhedavignānano abhāv ja chhe ane mokṣhanun pratham kāraṇ bhedavignān ja chhe. bhedavignān vinā koī siddhi pāmī shakatun nathī.

ahīn ām paṇ jāṇavun kevignānādvaitavādī bauddho ane vedāntīo ke jeo vastune advait kahe chhe ane advaitanā anubhavathī ja siddhi kahe chhe temano, bhedavignānathī ja siddhi kahevāthī, niṣhedh thayo; kāraṇ ke sarvathā advait vastunun svarūp nahi hovā chhatān jeo sarvathā advait māne chhe temane bhedavignān koī rīte kahī shakātun ja nathī; jyān dvait jabe vastuo jamānatā nathī tyān bhedavignān shānun? jo jīv ane ajīvbe vastuo mānavāmān āve ane temano sanyog mānavāmān āve to ja bhedavignān banī shake ane siddhi thaī shake. māṭe syādvādīone ja badhuy nirbādhapaṇe siddha thāy chhe. 131.

have, samvar adhikār pūrṇa karatān, samvar thavāthī je gnān thayun te gnānanā mahimānun kāvya kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ भेदज्ञान-उच्छलन-कलनात् ] bhedagnān pragaṭ karavānā abhyāsathī [ शुद्धतत्त्व- उपलम्भात् ] shuddha tattvanī upalabdhi thaī, shuddha tattvanī upalabdhithī [ रागग्रामप्रलयकरणात् ] rāganā


Page 301 of 642
PDF/HTML Page 332 of 673
single page version

इति संवरो निष्क्रान्तः

इति श्रीमदमृतचन्द्रसूरिविरचितायां समयसारव्याख्यायामात्मख्यातौ संवरप्ररूपकः पञ्चमोऽङ्कः ।। samūhano vilay thayo, rāganā samūhano vilay karavāthī [ कर्मणां संवरेण ] karmano samvar thayo ane karmano samvar thavāthī, [ ज्ञाने नियतम् एतत् ज्ञानं उदितं ] gnānamān ja nishchaḷ thayelun evun ā gnān uday pāmyun[ बिभ्रत् परमम् तोषं ] ke je gnān param santoṣhane (arthāt param atīndriy ānandane) dhāraṇ kare chhe, [ अमल-आलोकम् ] jeno prakāsh nirmaḷ chhe (arthāt rāgādikane līdhe malinatā hatī te have nathī), [ अम्लानम् ] je amlān chhe (arthāt kṣhāyopashamik gnānanī māphak karamāyelunnirbaḷ nathī, sarva lokālokane jāṇanārun chhe), [ एकं ] je ek chhe (arthāt kṣhayopashamathī bhed hatā te have nathī) ane [ शाश्वत-उद्योतम् ] jeno udyot shāshvat chhe (arthāt jeno prakāsh avinashvar chhe). 132.

ṭīkāḥā rīte samvar (raṅgabhūmimānthī) bahār nīkaḷī gayo.

bhāvārthaḥraṅgabhūmimān samvarano svāṅg āvyo hato tene gnāne jāṇī līdho tethī te nr̥itya karī bahār nīkaḷī gayo.

bhedavignānakalā pragaṭai tab shuddhasvabhāv lahai apanāhī,
rāg-dveṣh-vimoh sabahī gali jāy imai duṭh karma rukāhī;
ujjval gnān prakāsh karai bahu toṣh dharai paramātamamāhī,
yon munirāj bhalī vidhi dhārat keval pāy sukhī shiv jāhīn.

ām shrī samayasāranī (shrīmadbhagavatkundakundāchāryadevapraṇīt shrī samayasār paramāgamanī) shrīmad amr̥utachandrāchāryadevavirachit ātmakhyāti nāmanī ṭīkāmān samvarno prarūpak pāñchamo aṅk samāpta thayo.


Page 302 of 642
PDF/HTML Page 333 of 673
single page version

-6-
nirjarā adhikār

अथ प्रविशति निर्जरा।

(शार्दूलविक्रीडित)
रागाद्यास्रवरोधतो निजधुरां धृत्वा परः संवरः
कर्मागामि समस्तमेव भरतो दूरान्निरुन्धन् स्थितः
प्राग्बद्धं तु तदेव दग्धुमधुना व्याजृम्भते निर्जरा
ज्ञानज्योतिरपावृतं न हि यतो रागादिभिर्मूर्छति
।।१३३।।
rāgādikanā rodhathī, navo bandh haṇī sant;
pūrva udayamān sam rahe, namun nirjarāvant.

pratham ṭīkākār āchāryamahārāj kahe chhe ke ‘‘have nirjarā pravesh kare chhe’’. ahīn tattvonun nr̥itya chhe; tethī jem nr̥ityanā akhāḍāmān nr̥itya karanār svāṅg dhāraṇ karīne pravesh kare chhe tem ahīn raṅgabhūmimān nirjarāno svāṅg pravesh kare chhe.

have, sarva svāṅgane yathārtha jāṇanārun je samyaggnān chhe tene maṅgaḷarūp jāṇīne āchāryadev maṅgaḷ arthe pratham tene janirmaḷ gnānajyotine japragaṭ kare chheḥ

shlokārthaḥ[ परः संवरः ] param samvar, [ रागादि-आस्रव-रोधतः ] rāgādi āsravone rokavāthī [ निज-धुरां धृत्वा ] potānī kārya-dhurāne dhāraṇ karīne (potānā kāryane barābar sambhāḷīne), [ समस्तम् आगामि कर्म ] samasta āgāmī karmane [ भरतः दूरात् एव ] atyantapaṇe dūrathī ja [ निरुन्धन् स्थितः ] rokato ūbho chhe; [ तु ] ane [ प्राग्बद्धं ] je pūrve (samvar thayā pahelān) bandhāyelun karma chhe [ तत् एव दग्धुम् ] tene bāḷavāne [ अधुना ] have [ निर्जरा व्याजृम्भते ] nirjarā (nirjarārūpī agni) phelāy chhe [ यतः ] ke jethī [ ज्ञानज्योतिः ] gnānajyoti [ अपावृतं ] nirāvaraṇ thaī thakī (pharīne) [ रागादिभिः न हि मूर्छति ] rāgādibhāvo vaḍe mūrchhit thatī nathī sadā amūrchhit rahe chhe.


Page 303 of 642
PDF/HTML Page 334 of 673
single page version

उवभोगमिंदियेहिं दव्वाणमचेदणाणमिदराणं
जं कुणदि सम्मदिट्ठी तं सव्वं णिज्जरणिमित्तं ।।१९३।।
उपभोगमिन्द्रियैः द्रव्याणामचेतनानामितरेषाम्
यत्करोति सम्यग्दृष्टिः तत्सर्वं निर्जरानिमित्तम् ।।१९३।।

विरागस्योपभोगो निर्जरायै एव रागादिभावानां सद्भावेन मिथ्यादृष्टेरचेतनान्यद्रव्योपभोगो बन्धनिमित्तमेव स्यात् स एव रागादिभावानामभावेन सम्यग्दृष्टेर्निर्जरानिमित्तमेव स्यात् एतेन द्रव्यनिर्जरास्वरूपमावेदितम्

bhāvārthaḥsamvar thayā pachhī navān karma to bandhātān nathī. je pūrve bandhāyān hatān te karmo jyāre nirjare chhe tyāre gnānanun āvaraṇ dūr thavāthī gnān evun thāy chhe ke pharīne rāgādirūpe pariṇamatun nathīsadā prakāsharūp ja rahe chhe. 133.

have dravyanirjarānun svarūp kahe chheḥ

chetan achetan dravyano upabhog indriyo vaḍe
je je kare sudraṣhṭi te sau nirjarākāraṇ bane. 193.

gāthārthaḥ[ सम्यग्दृष्टिः ] samyagdraṣhṭi jīv [ यत् ] je [ इन्द्रियैः ] indriyo vaḍe [ अचेतनानाम् ] achetan tathā [ इतरेषाम् ] chetan [ द्रव्याणाम् ] dravyono [ उपभोगम् ] upabhog [ करोति ] kare chhe [ तत् सर्वं ] te sarva [ निर्जरानिमित्तम् ] nirjarānun nimitta chhe.

ṭīkāḥvirāgīno upabhog nirjarā māṭe ja chhe (arthāt nirjarānun kāraṇ thāy chhe). rāgādibhāvonā sadbhāvathī mithyādraṣhṭine achetan tathā chetan dravyono upabhog bandhanun nimitta ja thāy chhe; te ja (upabhog), rāgādibhāvonā abhāvathī samyagdraṣhṭine nirjarānun nimitta ja thāy chhe. āthī (ā kathanathī) dravyanirjarānun svarūp kahyun.

bhāvārthaḥsamyagdraṣhṭine gnānī kahyo chhe ane gnānīne rāgadveṣhamohano abhāv kahyo chhe; māṭe samyagdraṣhṭi virāgī chhe. tene indriyo vaḍe bhog hoy topaṇ tene bhoganī sāmagrī pratye rāg nathī. te jāṇe chhe ke ‘‘ā (bhoganī sāmagrī) paradravya chhe, māre ane tene kāī nāto nathī; karmanā udayanā nimittathī teno ane māro sanyog-viyog chhe’’. jyān sudhī tene chāritramohano uday āvīne pīḍā kare chhe ane pote baḷahīn hovāthī pīḍā sahī shakato nathī


Page 304 of 642
PDF/HTML Page 335 of 673
single page version

अथ भावनिर्जरास्वरूपमावेदयति
दव्वे उवभुंजंते णियमा जायदि सुहं व दुक्खं वा
तं सुहदुक्खमुदिण्णं वेददि अध णिज्जरं जादि ।।१९४।।
द्रव्ये उपभुज्यमाने नियमाज्जायते सुखं वा दुःखं वा
तत्सुखदुःखमुदीर्णं वेदयते अथ निर्जरां याति ।।१९४।।

उपभुज्यमाने सति हि परद्रव्ये, तन्निमित्तः सातासातविकल्पानतिक्रमणेन tyān sudhījem rogī roganī pīḍā sahī shake nahi tyāre teno auṣhadhi ādi vaḍe ilāj kare chhe tembhogopabhogasāmagrī vaḍe viṣhayarūp ilāj kare chhe; parantu jem rogī rogane ke auṣhadhine bhalī jāṇato nathī tem samyagdraṣhṭi chāritramohanā udayane ke bhogopabhogasāmagrīne bhalī jāṇato nathī. vaḷī nishchayathī to, gnātāpaṇāne līdhe samyagdraṣhṭi virāgī udayamān āvelā karmane mātra jāṇī ja le chhe, tenā pratye tene rāgadveṣhamoh nathī. ā rīte rāgadveṣhamoh vinā ja tenā phaḷane bhogavato hovāthī tene karma āsravatun nathī, āsrav vinā āgāmī bandh thato nathī ane udayamān āvelun karma to potāno ras daīne kharī ja jāy chhe kāraṇ ke udayamān āvyā pachhī karmanī sattā rahī shake ja nahi. ā rīte tene navo bandh thato nathī ane udayamān āvelun karma nirjarī gayun tethī tene kevaḷ nirjarā ja thaī. māṭe samyagdraṣhṭi virāgīnā bhogopabhogane nirjarānun ja nimitta kahevāmān āvyo chhe. pūrva karma udayamān āvīne tenun dravya kharī gayun te dravyanirjarā chhe.

have bhāvanirjarānun svarūp kahe chheḥ

vastu taṇe upabhog nishchay sukh vā dukh thāy chhe,
e udit sukhadukh bhogave pachhī nirjarā thaī jāy chhe. 194.

gāthārthaḥ[ द्रव्ये उपभुज्यमाने ] vastu bhogavavāmān āvatān, [ सुखं वा दुःखं वा ] sukh athavā duḥkh [ नियमात् ] niyamathī [ जायते ] utpanna thāy chhe; [ उदीर्णं ] uday thayelā arthāt utpanna thayelā [ तत् सुखदुःखम् ] te sukhaduḥkhane [ वेदयते ] vede chheanubhave chhe, [ अथ ] pachhī [ निर्जरां याति ] te (sukhaduḥkharūp bhāv) nirjarī jāy chhe.

ṭīkāḥparadravya bhogavavāmān āvatān, tenā nimitte sukharūp athavā duḥkharūp jīvano bhāv niyamathī ja uday thāy chhe arthāt utpanna thāy chhe, kāraṇ ke vedan shātā


Page 305 of 642
PDF/HTML Page 336 of 673
single page version

वेदनायाः सुखरूपो वा दुःखरूपो वा नियमादेव जीवस्य भाव उदेति स तु यदा वेद्यते तदा मिथ्यादृष्टेः रागादिभावानां सद्भावेन बन्धनिमित्तं भूत्वा निर्जीर्यमाणोऽप्यनिर्जीर्णः सन् बन्ध एव स्यात्; सम्यग्दृष्टेस्तु रागादिभावानामभावेन बन्धनिमित्तमभूत्वा केवलमेव निर्जीर्यमाणो निर्जीर्णः सन्निर्जर्रैव स्यात्

(अनुष्टुभ्)
तज्ज्ञानस्यैव सामर्थ्यं विरागस्यैव वा किल
यत्कोऽपि कर्मभिः कर्म भूञ्जानोऽपि न बध्यते ।।१३४।।

अथ ज्ञानसामर्थ्यं दर्शयति ane ashātāe be prakārone atikramatun nathī (arthāt vedan be prakāranun ja chheshātārūp ane ashātārūp). jyāre te (sukharūp athavā duḥkharūp) bhāv vedāy chhe tyāre mithyādraṣhṭine, rāgādibhāvonā sadbhāvathī bandhanun nimitta thaīne (te bhāv) nirjaratān chhatān (kharekhar) nahi nirjaryo thako, bandh ja thāy chhe; parantu samyagdraṣhṭine, rāgādibhāvonā abhāvathī bandhanun nimitta thayā vinā kevaḷ ja nirjarato hovāthī (kharekhar) nirjaryo thako, nirjarā ja thāy chhe.

bhāvārthaḥparadravya bhogavatān, karmanā udayanā nimitte jīvane sukharūp athavā duḥkharūp bhāv niyamathī utpanna thāy chhe. mithyādraṣhṭine rāgādikane līdhe te bhāv āgāmī bandh karīne nirjare chhe tethī tene nirjaryo kahī shakāto nathī; māṭe mithyādraṣhṭine paradravya bhogavatān bandh ja thāy chhe. samyagdraṣhṭine rāgādik nahi hovāthī āgāmī bandh karyā vinā ja te bhāv nirjarī jāy chhe tethī tene nirjaryo kahī shakāy chhe; māṭe samyagdraṣhṭine paradravya bhogavatān nirjarā ja thāy chhe. ā rīte samyagdraṣhṭine bhāvanirjarā thāy chhe.

have āgaḷanī gāthāonī sūchanārūp shlok kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ किल ] kharekhar [ तत् सामर्थ्यं ] te (āshcharyakārak) sāmarthya [ ज्ञानस्य एव ] gnānanun ja chhe [ वा ] athavā [ विरागस्य एव ] virāganun ja chhe [ यत् ] ke [ कः अपि ] koī (samyagdraṣhṭi jīv) [ कर्म भुञ्जानः अपि ] karmane bhogavato chhato [ कर्मभिः न बध्यते ] karmothī bandhāto nathī! (agnānīne te āshcharya upajāve chhe ane gnānī tene yathārtha jāṇe chhe.) 134.

have gnānanun sāmarthya batāve chheḥ

39

Page 306 of 642
PDF/HTML Page 337 of 673
single page version

जह विसमुवभुंजंतो वेज्जो पुरिसो ण मरणमुवयादि
पोग्गलकम्मस्सुदयं तह भुंजदि णेव बज्झदे णाणी ।।१९५।।
यथा विषमुपभुञ्जानो वैद्यः पुरुषो न मरणमुपयाति
पुद्गलकर्मण उदयं तथा भुंक्ते नैव बध्यते ज्ञानी ।।१९५।।

यथा कश्चिद्विषवैद्यः परेषां मरणकारणं विषमुपभुञ्जानोऽपि अमोघविद्यासामर्थ्येन निरुद्धतच्छक्तित्वान्न म्रियते, तथा अज्ञानिनां रागादिभावसद्भावेन बन्धकारणं पुद्गलकर्मोदयमुप- भुञ्जानोऽपि अमोघज्ञानसामर्थ्यात् रागादिभावानामभावे सति निरुद्धतच्छक्तित्वान्न बध्यते ज्ञानी

अथ वैराग्यसामर्थ्यं दर्शयति
jyam jheranā upabhogathī paṇ vaidya jan marato nathī,
tyam karmaudayo bhogave paṇ gnānī bandhāto nathī. 195.

gāthārthaḥ[ यथा ] jem [ वैद्यः पुरुषः ] vaidya puruṣh [ विषम् उपभुञ्जानः ] viṣhane bhogavato arthāt khāto chhato [ मरणम् न उपयाति ] maraṇ pāmato nathī, [ तथा ] tem [ ज्ञानी ] gnānī [ पुद्गलकर्मणः ] pudgalakarmanā [ उदयं ] udayane [ भुंक्ते ] bhogave chhe topaṇ [ न एव बध्यते ] bandhāto nathī.

ṭīkāḥjem koī viṣhavaidya, bījāonā maraṇanun kāraṇ je viṣh tene bhogavato chhato paṇ, amogh (rāmabāṇ) vidyānā sāmarthya vaḍe viṣhanī shakti rokāī gaī hovāthī, marato nathī, tem agnānīone rāgādibhāvonā sadbhāvathī bandhanun kāraṇ je pudgalakarmano uday tene gnānī bhogavato chhato paṇ, amogh gnānanā sāmarthya dvārā rāgādibhāvono abhāv hotān (hoīne) karmodayanī shakti rokāī gaī hovāthī, bandhāto nathī.

bhāvārthaḥjem vaidya mantra, tantra, auṣhadh ādi potānī vidyānā sāmarthyathī viṣhanī maraṇ karavānī shaktino abhāv kare chhe tethī viṣh khāvā chhatān tenun maraṇ thatun nathī, tem gnānīne gnānanun sāmarthya evun chhe ke karmodayanī bandh karavānī shaktino abhāv kare chhe ane tethī karmanā udayane bhogavavā chhatān gnānīne āgāmī karmabandh thato nathī. ā pramāṇe samyaggnānanun sāmarthya kahyun.

have vairāgyanun sāmarthya batāve chheḥ


Page 307 of 642
PDF/HTML Page 338 of 673
single page version

जह मज्जं पिबमाणो अरदीभावेण मज्जदि ण पुरिसो
दव्वुवभोगे अरदो णाणी वि ण बज्झदि तहेव ।।१९६।।
यथा मद्यं पिबन् अरतिभावेन माद्यति न पुरुषः
द्रव्योपभोगेऽरतो ज्ञान्यपि न बध्यते तथैव ।।१९६।।

यथा कश्चित्पुरुषो मैरेयं प्रति प्रवृत्ततीव्रारतिभावः सन् मैरेयं पिबन्नपि तीव्रारति- भावसामर्थ्यान्न माद्यति, तथा रागादिभावानामभावेन सर्वद्रव्योपभोगं प्रति प्रवृत्ततीव्रविरागभावः सन् विषयानुपभुञ्जानोऽपि तीव्रविरागभावसामर्थ्यान्न बध्यते ज्ञानी

(रथोद्धता)
नाश्नुते विषयसेवनेऽपि यत्
स्वं फलं विषयसेवनस्य ना
ज्ञानवैभवविरागताबलात्
सेवकोऽपि तदसावसेवकः
।।१३५।।
jyam aratibhāve madya pītān matta jan banato nathī,
dravyopabhog viṣhe arat gnānīy bandhāto nathī. 196.

gāthārthaḥ[ यथा ] jem [ पुरुषः ] koī puruṣh [ मद्यं ] madirāne [ अरतिभावेन ] aratibhāve (aprītithī) [ पिबन् ] pīto thako [ न माद्यति ] matta thato nathī, [ तथा एव ] tevī ja rīte [ ज्ञानी अपि ] gnānī paṇ [ द्रव्योपभोगे ] dravyanā upabhog pratye [ अरतः ] arat (arthāt vairāgyabhāve) vartato thako [ न बध्यते ] (karmothī) bandhāto nathī.

ṭīkāḥjem koī puruṣh, madirā pratye jene tīvra aratibhāv pravartyo chhe evo vartato thako, madirāne pītān chhatān paṇ, tīvra aratibhāvanā sāmarthyane līdhe matta thato nathī, tem gnānī paṇ, rāgādibhāvonā abhāvathī sarva dravyonā upabhog pratye jene tīvra vairāgyabhāv pravartyo chhe evo vartato thako, viṣhayone bhogavatān chhatān paṇ, tīvra vairāgyabhāvanā sāmarthyane līdhe (karmothī) bandhāto nathī.

bhāvārthaḥe vairāgyanun sāmarthya chhe ke gnānī viṣhayone sevato chhato paṇ karmothī bandhāto nathī.

have ā arthanun ane āgaḷanī gāthānā arthanī sūchanānun kāvya kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ यत् ] kāraṇ ke [ ना ] ā (gnānī) puruṣh [ विषयसेवने अपि ] viṣhayone

Page 308 of 642
PDF/HTML Page 339 of 673
single page version

अथैतदेव दर्शयति
सेवंतो वि ण सेवदि असेवमाणो वि सेवगो कोई
पगरणचेट्ठा कस्स वि ण य पायरणो त्ति सो होदि ।।१९७।।
सेवमानोऽपि न सेवते असेवमानोऽपि सेवकः कश्चित्
प्रकरणचेष्टा कस्यापि न च प्राकरण इति स भवति ।।१९७।।

यथा कश्चित् प्रकरणे व्याप्रियमाणोऽपि प्रकरणस्वामित्वाभावात् न प्राकरणिकः, अपरस्तु तत्राव्याप्रियमाणोऽपि तत्स्वामित्वात्प्राकरणिकः, तथा सम्यग्दृष्टिः पूर्वसञ्चितकर्मोदय-


sevato chhato paṇ [ ज्ञानवैभव-विरागता-बलात् ] gnānavaibhavanā ane virāgatānā baḷathī [ विषयसेवनस्य स्वं फलं ] viṣhayasevananā nijaphaḷane (rañjit pariṇāmane) [ न अश्नुते ] bhogavato nathīpāmato nathī, [ तत् ] tethī [ असौ ] ā (puruṣh) [ सेवकः अपि असेवकः ] sevak chhatān asevak chhe (arthāt viṣhayone sevatān chhatān nathī sevato).

bhāvārthaḥgnān ane virāgatānun evun koī achintya sāmarthya chhe ke gnānī indriyonā viṣhayone sevato hovā chhatān tene sevanāro kahī shakāto nathī, kāraṇ ke viṣhayasevananun phaḷ je rañjit pariṇām tene gnānī bhogavato nathīpāmato nathī. 135.

have ā ja vātane pragaṭ draṣhṭāntathī batāve chheḥ

seve chhatān nahi sevato, aṇasevato sevak bane,
prakaraṇ taṇī cheṣhṭā kare paṇ prākaraṇ jyam nahi ṭhare. 197.

gāthārthaḥ[ कश्चित् ] koī to [ सेवमानः अपि ] viṣhayone sevato chhatān [ न सेवते ] nathī sevato ane [ असेवमानः अपि ] koī nahi sevato chhatān [ सेवकः ] sevanāro chhe[ कस्य अपि ] jem koī puruṣhane [ प्रकरणचेष्टा ] 1prakaraṇanī cheṣhṭā (koī kārya sambandhī kriyā) varte chhe [ न च सः प्राकरणः इति भवति ] topaṇ te 2prākaraṇik nathī.

ṭīkāḥjem koī puruṣh koī prakaraṇanī kriyāmān pravartato hovā chhatān prakaraṇanun svāmīpaṇun nahi hovāthī prākaraṇik nathī ane bījo puruṣh prakaraṇanī kriyāmān nahi pravartato hovā chhatān prakaraṇanun svāmīpaṇun hovāthī prākaraṇik chhe, tevī rīte samyagdraṣhṭi pūrvasañchit karmanā

1. prakaraṇ = kārya 2. prākaraṇik = kārya karanāro


Page 309 of 642
PDF/HTML Page 340 of 673
single page version

सम्पन्नान् विषयान् सेवमानोऽपि रागादिभावानामभावेन विषयसेवनफलस्वामित्वाभावाद- सेवक एव, मिथ्यादृष्टिस्तु विषयानसेवमानोऽपि रागादिभावानां सद्भावेन विषयसेवनफलस्वामि- त्वात्सेवक एव

(मन्दाक्रान्ता)
सम्यग्दृष्टेर्भवति नियतं ज्ञानवैराग्यशक्तिः
स्वं वस्तुत्वं कलयितुमयं स्वान्यरूपाप्तिमुक्त्या
यस्माज्ज्ञात्वा व्यतिकरमिदं तत्त्वतः स्वं परं च
स्वस्मिन्नास्ते विरमति परात्सर्वतो रागयोगात्
।।१३६।।

udayathī prāpta thayelā viṣhayone sevato hovā chhatān rāgādibhāvonā abhāvane līdhe viṣhayasevananā phaḷanun svāmīpaṇun nahi hovāthī asevak ja chhe (arthāt sevanāro nathī) ane mithyādraṣhṭi viṣhayone nahi sevato hovā chhatān rāgādibhāvonā sadbhāvane līdhe viṣhayasevananā phaḷanun svāmīpaṇun hovāthī sevak ja chhe.

bhāvārthaḥkoī sheṭhe potānī dukān par koīne nokar rākhyo. dukānano badho vepār- vaṇajkharīdavun, vechavun vagere sarva kāmakājnokar kare chhe topaṇ te vepārī nathī kāraṇ ke te vepārano ane vepāranā lābh-nukasānano svāmī nathī; te to mātra nokar chhe, sheṭhano karāvyo badhun kāmakāj kare chhe. je sheṭh chhe te vepār sambandhī kāī kāmakāj karato nathī, gher besī rahe chhe topaṇ te vepārano ane vepāranā lābh-nukasānano dhaṇī hovāthī te ja vepārī chhe. ā draṣhṭānt samyagdraṣhṭi ane mithyādraṣhṭi par ghaṭāvī levun. jem nokar vepār karanāro nathī tem samyagdraṣhṭi viṣhay sevanāro nathī, ane jem sheṭh vepār karanāro chhe tem mithyādraṣhṭi viṣhay sevanāro chhe.

have āgaḷanī gāthāonī sūchanānun kāvya kahe chheḥ

shlokārthaḥ[ सम्यग्दृष्टेः नियतं ज्ञान-वैराग्य-शक्तिः भवति ] samyagdraṣhṭine niyamathī gnān ane vairāgyanī shakti hoy chhe; [ यस्मात् ] kāraṇ ke [ अयं ] te (samyagdraṣhṭi jīv) [ स्व-अन्य- रूप-आप्ति-मुक्त्या ] svarūpanun grahaṇ ane parano tyāg karavānī vidhi vaḍe [ स्वं वस्तुत्वं कलयितुम् ] potānā vastutvano (yathārtha svarūpano) abhyās karavā māṭe, [ इदं स्वं च परं ] ā sva chhe (arthāt ātmasvarūp chhe) ane ā par chhe [ व्यतिकरम् ] evo bhed [ तत्त्वतः ] paramārthe [ ज्ञात्वा ] jāṇīne [ स्वस्मिन् आस्ते ] svamān rahe chhe (ṭake chhe) ane [ परात् रागयोगात् ]