Page 90 of 642
PDF/HTML Page 121 of 673
single page version
नान्यस्यानुपलभ्यमानत्वादिति केचित् । मज्जितावदुभयात्मकत्वादात्मकर्मोभयमेव जीवः कार्त्स्न्यतः कर्मणोऽतिरिक्तत्वेनान्यस्यानुपलभ्यमानत्वादिति केचित् । अर्थक्रियासमर्थः कर्मसंयोग एव जीवः कर्मसंयोगात्खटवाया इवाष्टकाष्ठसंयोगादतिरिक्तत्वेनान्यस्यानुपलभ्यमानत्वादिति केचित् । एवमेवंप्रकारा इतरेऽपि बहुप्रकाराः परमात्मेति व्यपदिशन्ति दुर्मेधसः, किन्तु न ते परमार्थवादिभिः परमार्थवादिन इति निर्दिश्यन्ते ।
कुतः — je karmano anubhav te ja jīv chhe kāraṇ ke sukh-duḥkhathī anya judo koī jīv dekhavāmān āvato nathī. 6. koī kahe chhe ke shikhaṇḍanī jem ubhayarūp maḷelān je ātmā ane karma, te banne maḷelān ja jīv chhe kāraṇ ke samastapaṇe (sampūrṇapaṇe) karmathī anya judo koī jīv jovāmān āvato nathī. 7. koī kahe chhe ke arthakriyāmān (prayojanabhūt kriyāmān) samartha evo je karmano sanyog te ja jīv chhe kāraṇ ke jem āṭh lākaḍānā sanyogathī anya judo koī khāṭalo jovāmān āvato nathī tem karmanā sanyogathī anya judo koī jīv jovāmān āvato nathī. (āṭh lākaḍān maḷī khāṭalo thayo tyāre arthakriyāmān samartha thayo; te rīte ahīn paṇ jāṇavun.) 8. ā pramāṇe āṭh prakār to ā kahyā ane evā evā anya paṇ anek prakāranā durbuddhio (anek prakāre) parane ātmā kahe chhe; parantu temane paramārthanā jāṇanārāo satyārthavādī kahetā nathī.
bhāvārthaḥ — jīv-ajīv banne anādithī ekakṣhetrāvagāhasanyogarūp maḷī rahyān chhe ane anādithī ja jīvanī pudgalanā sanyogathī anek vikārasahit avasthāo thaī rahī chhe. paramārthadraṣhṭie jotān, jīv to potānā chaitanyatva ādi bhāvone chhoḍato nathī ane pudgal potānā mūrtik jaḍatva ādine chhoḍatun nathī. parantu je paramārthane jāṇatā nathī teo sanyogathī thayelā bhāvone ja jīv kahe chhe; kāraṇ ke paramārthe jīvanun svarūp pudgalathī bhinna sarvagnane dekhāy chhe tem ja sarvagnanī paramparānān āgamathī jāṇī shakāy chhe, tethī jemanā matamān sarvagna nathī teo potānī buddhithī anek kalpanā karī kahe chhe. temānthī vedāntī, mīmānsak, sāṅkhya, yog, bauddha, naiyāyik, vaisheṣhik, chārvāk ādi matonā āshay laī āṭh prakār to pragaṭ kahyā; ane anya paṇ potapotānī buddhithī anek kalpanā karī anek prakāre kahe chhe te kyān sudhī kahevā?
evun kahenārā satyārthavādī kem nathī te kahe chheḥ —
Page 91 of 642
PDF/HTML Page 122 of 673
single page version
यतः एतेऽध्यवसानादयः समस्ता एव भावा भगवद्भिर्विश्वसाक्षिभिरर्हद्भिः पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वेन प्रज्ञप्ताः सन्तश्चैतन्यशून्यात्पुद्गलद्रव्यादतिरिक्तत्वेन प्रज्ञाप्यमानं चैतन्यस्वभावं जीवद्रव्यं भवितुं नोत्सहन्ते; ततो न खल्वागमयुक्तिस्वानुभवैर्बाधितपक्षत्वात् तदात्मवादिनः परमार्थवादिनः । एतदेव सर्वज्ञवचनं तावदागमः । इयं तु स्वानुभवगर्भिता युक्तिः — न खलु नैसर्गिकरागद्वेषकल्माषितमध्यवसानं जीवस्तथाविधाध्यवसानात्कार्तस्वरस्येव श्यामिकाया अतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्यमानत्वात् । न खल्वना-
gāthārthaḥ — [एते] ā pūrve kahelān adhyavasān ādi [सर्वे भावाः] bhāvo chhe te badhāy [पुद्गलद्रव्यपरिणामनिष्पन्नाः] pudgaladravyanā pariṇāmathī nīpajyā chhe em [केवलिजिनैः] kevaḷī sarvagna jinadevoe [भणिताः] kahyun chhe [ते] temane [जीवः इति] jīv em [कथं उच्यन्ते] kem kahī shakāy?
ṭīkāḥ — ā adhyavasānādi bhāvo chhe te badhāy, vishvane (samasta padārthone) sākṣhāt dekhanārā bhagavān (vītarāg sarvagna) arhantadevo vaḍe, pudgaladravyanā pariṇāmamay kahevāmān āvyā hovāthī, teo chaitanyasvabhāvamay jīvadravya thavā samartha nathī ke je jīvadravya chaitanyabhāvathī shūnya evā pudgaladravyathī atirikta (bhinna) kahevāmān āvyun chhe; māṭe jeo ā adhyavasānādikane jīv kahe chhe teo kharekhar paramārthavādī nathī kem ke āgam, yukti ane svānubhavathī temano pakṣha bādhit chhe. temān, ‘teo jīv nathī’ evun ā sarvagnanun vachan chhe te to āgam chhe ane ā (nīche pramāṇe) svānubhavagarbhit yukti chheḥ — svayamev utpanna thayelā evā rāg-dveṣh vaḍe malin adhyavasān chhe te jīv nathī kāraṇ ke, kālimā(kāḷap)thī judā suvarṇanī jem, evā adhyavasānathī judo anya chitsvabhāvarūp jīv
Page 92 of 642
PDF/HTML Page 123 of 673
single page version
द्यनन्तपूर्वापरीभूतावयवैकसंसरणलक्षणक्रियारूपेण क्रीडत्कर्मैव जीवः कर्मणोऽतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्यमानत्वात् । न खलु तीव्रमन्दानुभवभिद्यमानदुरन्तरागरस- निर्भराध्यवसानसन्तानो जीवस्ततोऽतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्य- मानत्वात् । न खलु नवपुराणावस्थादिभेदेन प्रवर्तमानं नोकर्म जीवः शरीरादतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्यमानत्वात् । न खलु विश्वमपि पुण्यपापरूपेणाक्रामन्
कर्मविपाको जीवः शुभाशुभभावादतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्य- मानत्वात् । न खलु सातासातरूपेणाभिव्याप्तसमस्ततीव्रमन्दत्वगुणाभ्यां भिद्यमानः कर्मानुभवो जीवः सुखदुःखातिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्यमानत्वात् । न खलु मज्जिताव-
दुभयात्मकत्वादात्मकर्मोभयं जीवः कार्त्स्न्यतः कर्मणोऽतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः
bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo pratyakṣha chaitanyabhāvane judo anubhave chhe. 1. anādi jeno pūrva avayav chhe ane anant jeno bhaviṣhyano avayav chhe evī je ek sansaraṇarūp kriyā te-rūpe krīḍā karatun karma chhe te paṇ jīv nathī kāraṇ ke karmathī judo anya chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo tene pratyakṣha anubhave chhe. 2. tīvra-mand anubhavathī bhedarūp thatān, durant rāgarasathī bharelān adhyavasānonī santati paṇ jīv nathī kāraṇ ke te santatithī anya judo chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo tene pratyakṣha anubhave chhe. 3. navī purāṇī avasthādikanā bhedathī pravartatun je nokarma te paṇ jīv nathī kāraṇ ke sharīrathī anya judo chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo tene pratyakṣha anubhave chhe. 4. samasta jagatane puṇyapāparūpe vyāpato karmano vipāk chhe te paṇ jīv nathī kāraṇ ke shubhāshubh bhāvathī anya judo chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo pote tene pratyakṣha anubhave chhe. 5. shātā-ashātārūpe vyāpta je samasta tīvramandapaṇārūp guṇo te vaḍe bhedarūp thato je karmano anubhav te paṇ jīv nathī kāraṇ ke sukh-duḥkhathī judo anya chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo pote tene pratyakṣha anubhave chhe. 6. shikhaṇḍanī jem ubhayātmakapaṇe maḷelān je ātmā ane karma te banne maḷelān paṇ jīv nathī kāraṇ ke samastapaṇe (sampūrṇapaṇe) karmathī judo anya chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo pote tene pratyakṣha anubhave chhe. 7. arthakriyāmān samartha evo je karmano sanyog te paṇ jīv nathī kāraṇ ke, āṭh kāṣhṭhanā sanyogathī (-khāṭalāthī) judo
Page 93 of 642
PDF/HTML Page 124 of 673
single page version
स्वयमुपलभ्यमानत्वात् । न खल्वर्थक्रियासमर्थः कर्मसंयोगो जीवः कर्मसंयोगात् खटवाशायिनः पुरुषस्येवाष्टकाष्ठसंयोगादतिरिक्तत्वेनान्यस्य चित्स्वभावस्य विवेचकैः स्वयमुपलभ्यमानत्वादिति ।
स्वयमपि निभृतः सन् पश्य षण्मासमेकम् ।
ननु किमनुपलब्धिर्भाति किञ्चोपलब्धिः ।।३४।।
je khāṭalāmān sūnāro puruṣh tenī jem, karmasanyogathī judo anya chaitanyasvabhāvarūp jīv bhedagnānīo vaḍe svayam upalabhyamān chhe arthāt teo pote tene pratyakṣha anubhave chhe. 8. (ā ja rīte anya koī bījā prakāre kahe tyān paṇ ā ja yukti jāṇavī.)
[bhāvārthaḥ — chaitanyasvabhāvarūp jīv, sarva parabhāvothī judo, bhedagnānīone anubhavagochar chhe; tethī jem agnānī māne chhe tem nathī.]
ahīn pudgalathī bhinna ātmānī upalabdhi pratye virodh karanār (-pudgalane ja ātmā jāṇanār) puruṣhane (tenā hitarūp ātmaprāptinī vāt kahī) mīṭhāshathī (ane samabhāvathī) ja ā pramāṇe upadesh karavo em kāvyamān kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — he bhavya! tane [अपरेण] bījo [अकार्य-कोलाहलेन] nakāmo kolāhal karavāthī [किम्] sho lābh chhe? [विरम] e kolāhalathī tun virakta thā ane [एकम्] ek chaitanyamātra vastune [स्वयम् अपि] pote [निभृतः सन्] nishchaḷ līn thaī [पश्य षण्मासम्] dekh; evo chha mahinā abhyās kar ane jo ( – tapās) ke em karavāthī [हृदय-सरसि] potānā hr̥udayasarovaramān [पुद्गलात् भिन्नधाम्नः] jenun tej-pratāp-prakāsh pudgalathī bhinna chhe evā [पुंसः] ātmānī [ननु किम् अनुपलब्धिः भाति] prāpti nathī thatī [किं च उपलब्धिः] ke thāy chhe.
bhāvārthaḥ — jo potānā svarūpano abhyās kare to tenī prāpti avashya thāy; jo paravastu hoy to tenī to prāpti na thāy. potānun svarūp to mojūd chhe, paṇ bhūlī rahyo chhe; jo chetīne dekhe to pāse ja chhe. ahīn chha mahināno abhyās kahyo tethī em na samajavun ke eṭalo ja vakhat lāge. tenun thavun to antarmūhūrtamātramān ja chhe, parantu shiṣhyane bahu
Page 94 of 642
PDF/HTML Page 125 of 673
single page version
अध्यवसानादिभावनिर्वर्तकमष्टविधमपि च कर्म समस्तमेव पुद्गलमयमिति किल सकलज्ञ-
प्रज्ञप्तिः । तस्य तु यद्विपाककाष्ठामधिरूढस्य फलत्वेनाभिलप्यते तदनाकुलत्वलक्षणसौख्याख्यात्म-
स्वभावविलक्षणत्वात्किल दुःखं । तदन्तःपातिन एव किलाकुलत्वलक्षणा अध्यवसानादिभावाः ।
kaṭhin lāgatun hoy to teno niṣhedh karyo chhe. jo samajavāmān bahu kāḷ lāge to chha mahināthī adhik nahi lāge; tethī anya niṣhprayojan kolāhal chhoḍī āmān lāgavāthī jaladī svarūpanī prāpti thashe evo upadesh chhe. 34.
have shiṣhya pūchhe chhe ke ā adhyavasānādi bhāvo jīv na kahyā, anya chaitanyasvabhāv jīv kahyo; to ā bhāvo paṇ chaitanya sāthe sambandh rākhanārā pratibhāse chhe, (chaitanya sivāy jaḍane to dekhātā nathī,) chhatān temane pudgalanā svabhāv kem kahyā? tenā uttaranun gāthāsūtra kahe chheḥ —
gāthārthaḥ — [अष्टविधम् अपि च] āṭhe prakāranun [कर्म] karma chhe te [सर्वं] sarva [पुद्गलमयं] pudgalamay chhe em [जिनाः] jinabhagavān sarvagnadevo [ब्रुवन्ति] kahe chhe – [यस्य विपच्यमानस्य] je pakva thaī udayamān āvatā karmanun [फलं] phaḷ [ तत् ] prasiddha [दुःखम्] duḥkh chhe [इति उच्यते] em kahyun chhe.
ṭīkāḥ — adhyavasān ādi samasta bhāvone utpanna karanārun je āṭhe prakāranun gnānāvaraṇ ādi karma chhe te badhuy pudgalamay chhe evun sarvagnanun vachan chhe. vipākanī hade pahoñchelā te karmanā phaḷapaṇe je kahevāmān āve chhe te (eṭale ke karmaphaḷ), anākuḷatālakṣhaṇ je sukh nāmano ātmasvabhāv tenāthī vilakṣhaṇ hovāthī, duḥkh chhe. te duḥkhamān ja
Page 95 of 642
PDF/HTML Page 126 of 673
single page version
ततो न ते चिदन्वयविभ्रमेऽप्यात्मस्वभावाः, किन्तु पुद्गलस्वभावाः ।
सर्वे एवैतेऽध्यवसानादयो भावाः जीवा इति यद्भगवद्भिः सकलज्ञैः प्रज्ञप्तं तदभूतार्थस्यापि
व्यवहारस्यापि दर्शनम् । व्यवहारो हि व्यवहारिणां म्लेच्छभाषेव म्लेच्छानां परमार्थप्रतिपादकत्वाद-
परमार्थोऽपि तीर्थप्रवृत्तिनिमित्तं दर्शयितुं न्याय्य एव । तमन्तरेण तु शरीराज्जीवस्य परमार्थतो
ākuḷatālakṣhaṇ adhyavasān ādi bhāvo samāvesh pāme chhe; tethī, joke teo chaitanya sāthe sambandh hovāno bhram upajāve chhe topaṇ, teo ātmānā svabhāvo nathī paṇ pudgal- svabhāvo chhe.
bhāvārthaḥ — karmano uday āve tyāre ā ātmā duḥkharūp pariṇame chhe ane duḥkharūp bhāv chhe te adhyavasān chhe tethī duḥkharūp bhāvamān ( – adhyavasānamān) chetanatāno bhram ūpaje chhe. paramārthe duḥkharūp bhāv chetan nathī, karmajanya chhe tethī jaḍ ja chhe.
have pūchhe chhe ke jo adhyavasānādi bhāvo chhe te pudgalasvabhāvo chhe to sarvagnanā āgamamān temane jīvapaṇe kem kahevāmān āvyā chhe? tenā uttaranun gāthāsūtra kahe chheḥ —
gāthārthaḥ — [एते सर्वे] ā sarva [अध्यवसानादयः भावाः] adhyavasānādi bhāvo chhe te [जीवाः] jīv chhe evo [जिनवरैः] jinavaroe [उपदेशः वर्णितः] je upadesh varṇavyo chhe te [व्यवहारस्य दर्शनम्] vyavahāranay darshāvyo chhe.
ṭīkāḥ — ā badhāy adhyavasānādi bhāvo jīv chhe evun je bhagavān sarvagnadevoe kahyun chhe te, joke vyavahāranay abhūtārtha chhe topaṇ, vyavahāranayane paṇ darshāvyo chhe; kāraṇ ke jem mlechchhabhāṣhā mlechchhone vastusvarūp jaṇāve chhe tem vyavahāranay vyavahārī jīvone
Page 96 of 642
PDF/HTML Page 127 of 673
single page version
भेददर्शनात्त्रसस्थावराणां भस्मन इव निःशङ्कमुपमर्दनेन हिंसाऽभावाद्भवत्येव बन्धस्याभावः । तथा रक्तद्विष्टविमूढो जीवो बध्यमानो मोचनीय इति रागद्वेषमोहेभ्यो जीवस्य परमार्थतो भेददर्शनेन मोक्षोपायपरिग्रहणाभावात् भवत्येव मोक्षस्याभावः ।
paramārthano kahenār chhe tethī, aparamārthabhūt hovā chhatān paṇ, dharmatīrthanī pravr̥utti karavā māṭe (vyavahāranay) darshāvavo nyāyasaṅgat ja chhe. parantu jo vyavahār na darshāvavāmān āve to, paramārthe ( – paramārthanaye) sharīrathī jīv bhinna darshāvavāmān āvato hovāthī, jem bhasmane masaḷī nākhavāmān hinsāno abhāv chhe tem, trasasthāvar jīvonun niḥshaṅkapaṇe mardan (ghāt) karavāmān paṇ hinsāno abhāv ṭharashe ane tethī bandhano ja abhāv ṭharashe; vaḷī paramārtha dvārā rāg-dveṣh-mohathī jīv bhinna darshāvavāmān āvato hovāthī, ‘rāgī, dveṣhī, mohī jīv karmathī bandhāy chhe tene chhoḍāvavo’ — em mokṣhanā upāyanā grahaṇano abhāv thashe ane tethī mokṣhano ja abhāv thashe. (ām jo vyavahāranay na darshāvavāmān āve to bandh-mokṣhano abhāv ṭhare chhe.)
bhāvārthaḥ — paramārthanay to jīvane sharīr tathā rāgadveṣhamohathī bhinna kahe chhe. jo teno ekānt karavāmān āve to sharīr tathā rāgadveṣhamoh pudgalamay ṭhare ane to pachhī pudgalane ghātavāthī hinsā thatī nathī ane rāgadveṣhamohathī bandh thato nathī. ām, paramārthathī je sansār- mokṣha banneno abhāv kahyo chhe te ja ekānte ṭharashe. parantu āvun ekāntarūp vastunun svarūp nathī; avastunun shraddhān, gnān, ācharaṇ avasturūp ja chhe. māṭe vyavahāranayano upadesh nyāyaprāpta chhe. ā rīte syādvādathī banne nayono virodh maṭāḍī shraddhān karavun te samyaktva chhe.
have shiṣhya pūchhe chhe ke ā vyavahāranay kayā draṣhṭāntathī pravartyo chhe? teno uttar kahe chheḥ —
Page 97 of 642
PDF/HTML Page 128 of 673
single page version
यथैष राजा पंच योजनान्यभिव्याप्य निष्क्रामतीत्येकस्य पंच योजनान्यभिव्याप्तुम- शक्यत्वाद्वयवहारिणां बलसमुदाये राजेति व्यवहारः, परमार्थतस्त्वेक एव राजा; तथैष जीवः समग्रं रागग्राममभिव्याप्य प्रवर्तत इत्येकस्य समग्रं रागग्राममभिव्याप्तुमशक्यत्वाद्वयवहारिणामध्यव- सानादिष्वन्यभावेषु जीव इति व्यवहारः, परमार्थतस्त्वेक एव जीवः ।
gāthārthaḥ — jem koī rājā senā sahit nīkaḷyo tyān [राजा खलु निर्गतः] ‘ā rājā nīkaḷyo’ [इति एषः] em ā je [बलसमुदयस्य] senānā samudāyane [आदेशः] kahevāmān āve chhe te [व्यवहारेण तु उच्यते] vyavahārathī kahevāmān āve chhe, [तत्र] te senāmān (vāstavikapaṇe) [एकः निर्गतः राजा] rājā to ek ja nīkaḷyo chhe; [एवम् एव च] tevī ja rīte [अध्यवसानाद्यन्य- भावानाम्] adhyavasān ādi anyabhāvone [जीवः इति] ‘(ā) jīv chhe’ em [सूत्रे] paramāgamamān kahyun chhe te [व्यवहारः कृतः] vyavahār karyo chhe, [तत्र निश्चितः] nishchayathī vichāravāmān āve to temanāmān [जीवः एकः] jīv to ek ja chhe.
ṭīkāḥ — jem ā rājā pāñch yojananā phelāvathī nīkaḷī rahyo chhe em kahevun te, ek rājānun pāñch yojanamān phelāvun ashakya hovāthī, vyavahārī lokono senāsamudāyamān rājā kahevārūp vyavahār chhe; paramārthathī to rājā ek ja chhe, (senā rājā nathī); tevī rīte ā jīv samagra rāgagrāmamān ( – rāganān sthānomān) vyāpīne pravartī rahyo chhe em kahevun te, ek jīvanun samagra rāgagrāmamān vyāpavun ashakya hovāthī, vyavahārī lokono adhyavasānādik anyabhāvomān jīv kahevārūp vyavahār chhe; paramārthathī to jīv ek ja chhe, (adhyavasānādik bhāvo jīv nathī).
Page 98 of 642
PDF/HTML Page 129 of 673
single page version
यद्येवं तर्हि किंलक्षणोऽसावेकष्टङ्कोत्कीर्णः परमार्थजीव इति पृष्टः प्राह —
यः खलु पुद्गलद्रव्यादन्यत्वेनाविद्यमानरसगुणत्वात्, पुद्गलद्रव्यगुणेभ्यो भिन्नत्वेन स्वयमरसगुणत्वात्, परमार्थतः पुद्गलद्रव्यस्वामित्वाभावाद्द्रव्येन्द्रियावष्टम्भेनारसनात्, स्वभावतः क्षायोपशमिकभावाभावाद्भावेन्द्रियावलम्बेनारसनात्, सकलसाधारणैकसंवेदनपरिणामस्वभावत्वा- त्केवलरसवेदनापरिणामापन्नत्वेनारसनात्, सकलज्ञेयज्ञायकतादात्म्यस्य निषेधाद्रसपरिच्छेदपरिणत-
have shiṣhya pūchhe chhe ke e adhyavasānādi bhāvo chhe te jīv nathī to te ek, ṭaṅkotkīrṇa, paramārthasvarūp jīv kevo chhe? tenun lakṣhaṇ shun chhe? e prashnano uttar kahe chheḥ —
gāthārthaḥ — he bhavya! tun [जीवम्] jīvane [अरसम्] rasarahit, [अरूपम्] rūparahit, [अगन्धम्] gandharahit, [अव्यक्तं] avyakta arthāt indriyone gochar nathī evo, [चेतनागुणम्] chetanā jeno guṇ chhe evo, [अशब्दम्] shabdarahit, [अलिङ्गग्रहणं] koī chihnathī jenun grahaṇ nathī evo ane [अनिर्दिष्टसंस्थानम्] jeno koī ākār kahevāto nathī evo [जानीहि] jāṇ.
ṭīkāḥ — je jīv chhe te kharekhar pudgaladravyathī anya hovāthī temān rasaguṇ vidyamān nathī māṭe aras chhe. 1. pudgaladravyanā guṇothī paṇ bhinna hovāthī pote paṇ rasaguṇ nathī māṭe aras chhe. 2. paramārthe pudgaladravyanun svāmīpaṇun paṇ tene nahi hovāthī te dravyendriyanā ālamban vaḍe paṇ ras chākhato nathī māṭe aras chhe. 3. potānā svabhāvanī draṣhṭithī jovāmān āve to kṣhāyopashamik bhāvano paṇ tene abhāv hovāthī te bhāvendriyanā ālamban vaḍe paṇ ras chākhato nathī māṭe aras chhe. 4. sakal viṣhayonā visheṣhomān sādhāraṇ evā ek ja samvedanapariṇāmarūp teno svabhāv hovāthī te kevaḷ ek rasavedanāpariṇāmane pāmīne ras chākhato nathī māṭe aras chhe. 5. (tene samasta gneyonun gnān thāy chhe parantu) sakal gneyagnāyakanā tādātmyano (-ekarūp thavāno) niṣhedh hovāthī rasanā gnānarūpe pariṇamatān chhatān
Page 99 of 642
PDF/HTML Page 130 of 673
single page version
त्वेऽपि स्वयं रसरूपेणापरिणमनाच्चारसः । तथा पुद्गलद्रव्यादन्यत्वेनाविद्यमानरूपगुणत्वात्,
पुद्गलद्रव्यगुणेभ्यो भिन्नत्वेन स्वयमरूपगुणत्वात्, परमार्थतः पुद्गलद्रव्यस्वामित्वाभावा- द्द्रव्येन्द्रियावष्टम्भेनारूपणात्, स्वभावतः क्षायोपशमिकभावाभावाद्भावेन्द्रियावलम्बेनारूपणात्, सकलसाधारणैकसंवेदनपरिणामस्वभावत्वात्केवलरूपवेदनापरिणामापन्नत्वेनारूपणात्, सकलज्ञेय- ज्ञायकतादात्म्यस्य निषेधाद्रूपपरिच्छेदपरिणतत्वेऽपि स्वयं रूपरूपेणापरिणमनाच्चारूपः । तथा पुद्गलद्रव्यादन्यत्वेनाविद्यमानगन्धगुणत्वात्, पुद्गलद्रव्यगुणेभ्यो भिन्नत्वेन स्वयमगन्धगुणत्वात्, परमार्थतः पुद्गलद्रव्यस्वामित्वाभावाद्द्रव्येन्द्रियावष्टम्भेनागन्धनात्, स्वभावतः क्षायोपशमिकभावा- भावाद्भावेन्द्रियावलम्बेनागन्धनात्, सकलसाधारणैकसंवेदनपरिणामस्वभावत्वात्केवलगन्धवेदना- परिणामापन्नत्वेनागन्धनात्, सकलज्ञेयज्ञायकतादात्म्यस्य निषेधाद्गन्धपरिच्छेदपरिणतत्वेऽपि स्वयं
paṇ pote rasarūpe pariṇamato nathī māṭe aras chhe. 6. ām chha prakāre rasanā niṣhedhathī te aras chhe.
e rīte, jīv kharekhar pudgaladravyathī anya hovāthī temān rūpaguṇ vidyamān nathī māṭe arūp chhe. 1. pudgaladravyanā guṇothī paṇ bhinna hovāthī pote paṇ rūpaguṇ nathī māṭe arūp chhe. 2. paramārthe pudgaladravyanun svāmīpaṇun paṇ tene nahi hovāthī te dravyendriyanā ālamban vaḍe paṇ rūp dekhato nathī māṭe arūp chhe. 3. potānā svabhāvanī draṣhṭithī jovāmān āve to kṣhāyopashamik bhāvano paṇ tene abhāv hovāthī te bhāvendriyanā ālamban vaḍe paṇ rūp dekhato nathī māṭe arūp chhe. 4. sakal viṣhayonā visheṣhomān sādhāraṇ evā ek ja samvedanapariṇāmarūp teno svabhāv hovāthī te kevaḷ ek rūpavedanāpariṇāmane pāmīne rūp dekhato nathī māṭe arūp chhe. 5. (tene samasta gneyonun gnān thāy chhe parantu) sakal gneyagnāyakanā tādātmyano niṣhedh hovāthī rūpanā gnānarūpe pariṇamatān chhatān paṇ pote rūparūpe pariṇamato nathī māṭe arūp chhe. 6. ām chha prakāre rūpanā niṣhedhathī te arūp chhe.
e rīte, jīv kharekhar pudgaladravyathī anya hovāthī temān gandhaguṇ vidyamān nathī māṭe agandh chhe. 1. pudgaladravyanā guṇothī paṇ bhinna hovāthī pote paṇ gandhaguṇ nathī māṭe agandh chhe. 2. paramārthe pudgaladravyanun svāmīpaṇun paṇ tene nahi hovāthī te dravyendriyanā ālamban vaḍe paṇ gandh sūṅghato nathī māṭe agandh chhe. 3. potānā svabhāvanī draṣhṭithī jovāmān āve to kṣhāyopashamik bhāvano paṇ tene abhāv hovāthī te bhāvendriyanā ālamban vaḍe paṇ gandh sūṅghato nathī māṭe agandh chhe. 4. sakal viṣhayonā visheṣhomān sādhāraṇ evā ek ja samvedanapariṇāmarūp teno svabhāv hovāthī te kevaḷ ek gandhavedanāpariṇāmane pāmīne gandh
Page 100 of 642
PDF/HTML Page 131 of 673
single page version
गन्धरूपेणापरिणमनाच्चागन्धः । तथा पुद्गलद्रव्यादन्यत्वेनाविद्यमानस्पर्शगुणत्वात्, पुद्गलद्रव्यगुणेभ्यो
भिन्नत्वेन स्वयमस्पर्शगुणत्वात्, परमार्थतः पुद्गलद्रव्यस्वामित्वाभावाद्द्रव्येन्द्रियावष्टम्भेनास्पर्शनात्, स्वभावतः क्षायोपशमिकभावाभावाद्भावेन्द्रियावलम्बेनास्पर्शनात्, सकलसाधारणैकसंवेदनपरिणाम- स्वभावत्वात्केवलस्पर्शवेदनापरिणामापन्नत्वेनास्पर्शनात्, सकलज्ञेयज्ञायकतादात्म्यस्य निषेधात्स्पर्श- परिच्छेदपरिणतत्वेऽपि स्वयं स्पर्शरूपेणापरिणमनाच्चास्पर्शः । तथा पुद्गलद्रव्यादन्यत्वेनाविद्यमान- शब्दपर्यायत्वात्, पुद्गलद्रव्यपर्यायेभ्यो भिन्नत्वेन स्वयमशब्दपर्यायत्वात्, परमार्थतः पुद्गलद्रव्य- स्वामित्वाभावाद्द्रव्येन्द्रियावष्टम्भेन शब्दाश्रवणात्, स्वभावतः क्षायोपशमिकभावाभावाद्भावे- न्द्रियावलम्बेन शब्दाश्रवणात्, सकलसाधारणैक संवेदनपरिणामस्वभावत्वात्केवलशब्दवेदना- परिणामापन्नत्वेन शब्दाश्रवणात्, सकलज्ञेयज्ञायकतादात्म्यस्य निषेधाच्छब्दपरिच्छेदपरिणतत्वेऽपि
sūṅghato nathī māṭe agandh chhe. 5. (tene samasta gneyonun gnān thāy chhe. parantu) sakal gneyagnāyakanā tādātmyano niṣhedh hovāthī gandhanā gnānarūpe pariṇamatān chhatān paṇ pote gandharūpe pariṇamato nathī māṭe agandh chhe. 6. ām chha prakāre gandhanā niṣhedhathī te agandh chhe.
e rīte, jīv kharekhar pudgaladravyathī anya hovāthī temān sparshaguṇ vidyamān nathī māṭe asparsha chhe. 1. pudgaladravyanā guṇothī paṇ bhinna hovāthī pote paṇ sparshaguṇ nathī māṭe asparsha chhe. 2. paramārthe pudgaladravyanun svāmīpaṇun paṇ tene nahi hovāthī te dravyendriyanā ālamban vaḍe paṇ sparshane sparshato nathī māṭe asparsha chhe. 3. potānā svabhāvanī draṣhṭithī jovāmān āve to kṣhāyopashamik bhāvano paṇ tene abhāv hovāthī te bhāvendriyanā ālamban vaḍe paṇ sparshane sparshato nathī māṭe asparsha chhe. 4. sakal viṣhayonā visheṣhomān sādhāraṇ evā ek ja samvedanapariṇāmarūp teno svabhāv hovāthī te kevaḷ ek sparshavedanāpariṇāmane pāmīne sparshane sparshato nathī māṭe asparsha chhe. 5. (tene samasta gneyonun gnān thāy chhe parantu) sakal gneyagnāyakanā tādātmyano niṣhedh hovāthī sparshanā gnānarūpe pariṇamatān chhatān paṇ pote sparsharūpe pariṇamato nathī māṭe asparsha chhe. 6. ām chha prakāre sparshanā niṣhedhathī te asparsha chhe.
e rīte, jīv kharekhar pudgaladravyathī anya hovāthī temān shabdaparyāy vidyamān nathī māṭe ashabda chhe. 1. pudgaladravyanā paryāyothī paṇ bhinna hovāthī pote paṇ shabdaparyāy nathī māṭe ashabda chhe. 2. paramārthe pudgaladravyanun svāmīpaṇun paṇ tene nahi hovāthī te dravyendriyanā ālamban vaḍe paṇ shabda sāmbhaḷato nathī māṭe ashabda chhe. 3. potānā svabhāvanī draṣhṭithī jovāmān āve to kṣhāyopashamik bhāvano paṇ tene abhāv hovāthī te bhāvendriyanā ālamban vaḍe paṇ shabda sāmbhaḷato nathī māṭe ashabda chhe. 4. sakal viṣhayonā visheṣhomān sādhāraṇ
Page 101 of 642
PDF/HTML Page 132 of 673
single page version
स्वयं शब्दरूपेणापरिणमनाच्चाशब्दः । द्रव्यान्तरारब्धशरीरसंस्थानेनैव संस्थान इति निर्देष्टुमशक्यत्वात्,
नियतस्वभावेनानियतसंस्थानानन्तशरीरवर्तित्वात्, संस्थाननामकर्मविपाकस्य पुद्गलेषु निर्दिश्यमान- त्वात्, प्रतिविशिष्टसंस्थानपरिणतसमस्तवस्तुतत्त्वसंवलितसहजसंवेदनशक्तित्वेऽपि स्वयमखिललोक- संवलनशून्योपजायमाननिर्मलानुभूतितयात्यन्तमसंस्थानत्वाच्चानिर्दिष्टसंस्थानः । षड्द्रव्यात्मकलोका- ज्ज्ञेयाद्वयक्तादन्यत्वात्, कषायचक्राद्भावकाद्वयक्तादन्यत्वात्, चित्सामान्यनिमग्नसमस्तव्यक्तित्वात्, क्षणिकव्यक्तिमात्राभावात्, व्यक्ताव्यक्तविमिश्रप्रतिभासेऽपि व्यक्तास्पर्शत्वात्, स्वयमेव हि बहिरन्तः स्फु टमनुभूयमानत्वेऽपि व्यक्तोपेक्षणेन प्रद्योतमानत्वाच्चाव्यक्तः । रसरूपगन्धस्पर्शशब्दसंस्थानव्यक्तत्वा- भावेऽपि स्वसंवेदनबलेन नित्यमात्मप्रत्यक्षत्वे सत्यनुमेयमात्रत्वाभावादलिङ्गग्रहणः । समस्त-
evā ek ja samvedanapariṇāmarūp teno svabhāv hovāthī te kevaḷ ek shabdavedanā- pariṇāmane pāmīne shabda sāmbhaḷato nathī māṭe ashabda chhe. 5. (tene samasta gneyonun gnān thāy chhe parantu) sakal gneyagnāyakanā tādātmyano niṣhedh hovāthī shabdanā gnānarūpe pariṇamatān chhatān paṇ pote shabdarūpe pariṇamato nathī māṭe ashabda chhe. 6. ām chha prakāre shabdanā niṣhedhathī te ashabda chhe.
(have ‘anirdiṣhṭasansthān’ visheṣhaṇ samajāve chheḥ — ) pudgaladravya vaḍe rachāyelun je sharīr tenā sansthān(ākār)thī jīvane sansthānavāḷo kahī shakāto nathī māṭe jīv anirdiṣhṭasansthān chhe. 1. potānā niyat svabhāvathī aniyat sansthānavāḷā anant sharīromān rahe chhe māṭe anirdiṣhṭasansthān chhe. 2. sansthān nāmakarmano vipāk (phaḷ) pudgalomān ja kahevāmān āve chhe (tethī tenā nimittathī paṇ ākār nathī) māṭe anirdiṣhṭasansthān chhe. 3. judān judān sansthānarūpe pariṇamelī samasta vastuonān svarūp sāthe jenī svābhāvik samvedanashakti sambandhit (arthāt
milāpathī ( – sambandhathī) rahit nirmaḷ (gnānamātra) anubhūti thaī rahī chhe evo hovāthī pote atyantapaṇe sansthān vināno chhe māṭe anirdiṣhṭasansthān chhe. 4. ām chār hetuthī sansthānano niṣhedh kahyo.
(have ‘avyakta’ visheṣhaṇane siddha kare chheḥ — ) chha dravyasvarūp lok je gney chhe ane vyakta chhe tenāthī jīv anya chhe māṭe avyakta chhe. 1. kaṣhāyono samūh je bhāvakabhāv vyakta chhe tenāthī jīv anya chhe māṭe avyakta chhe. 2. chitsāmānyamān chaitanyanī sarva vyaktio nimagna (antarbhūt) chhe māṭe avyakta chhe. 3. kṣhaṇik vyaktimātra nathī māṭe avyakta chhe. 4. vyaktapaṇun tathā avyaktapaṇun bheḷān mishritarūpe tene pratibhāsavā chhatān paṇ te vyaktapaṇāne
Page 102 of 642
PDF/HTML Page 133 of 673
single page version
विप्रतिपत्तिप्रमाथिना विवेचकजनसमर्पितसर्वस्वेन सकलमपि लोकालोकं कवलीकृत्यात्यन्तसौहित्य- मन्थरेणेव सकलकालमेव मनागप्यविचलितानन्यसाधारणतया स्वभावभूतेन स्वयमनुभूयमानेन चेतनागुणेन नित्यमेवान्तःप्रकाशमानत्वात् चेतनागुणश्च । स खलु भगवानमलालोक इहैकष्टङ्कोत्कीर्णः प्रत्यग्ज्योतिर्जीवः ।
स्फु टतरमवगाह्य स्वं च चिच्छक्तिमात्रम् ।
कलयतु परमात्मात्मानमात्मन्यनन्तम् ।।३५।।
sparshato nathī māṭe avyakta chhe. 5. pote potāthī ja bāhya-abhyantar spaṣhṭa anubhavāī rahyo hovā chhatān paṇ vyaktapaṇā prati udāsīnapaṇe pradyotamān (prakāshamān) chhe māṭe avyakta chhe. 6. ām chha hetuthī avyaktapaṇun siddha karyun.
ā pramāṇe ras, rūp, gandh, sparsha, shabda, sansthān ane vyaktapaṇāno abhāv hovā chhatān paṇ svasamvedananā baḷathī pote sadā pratyakṣha hovāthī anumānagocharamātrapaṇānā abhāvane līdhe (jīvane) aliṅgagrahaṇ kahevāmān āve chhe.
potānā anubhavamān āvatā chetanāguṇ vaḍe sadāy antaraṅgamān prakāshamān chhe tethī (jīv) chetanāguṇavāḷo chhe. kevo chhe chetanāguṇ? je samasta vipratipattiono (jīvane anya prakāre mānavārūp jhaghaḍāono) nāsh karanār chhe, jeṇe potānun sarvasva bhedagnānī jīvone sompī dīdhun chhe, je samasta lokālokane grāsībhūt karī jāṇe ke atyant tr̥upti vaḍe ṭharī gayo hoy tem (arthāt atyant svarūp-saukhya vaḍe tr̥upta tr̥upta hovāne līdhe svarūpamānthī bahār nīkaḷavāno anudyamī hoy tem) sarva kāḷe kiñchitmātra paṇ chalāyamān thato nathī ane e rīte sadāy jarā paṇ nahi chaḷatun anyadravyathī asādhāraṇapaṇun hovāthī je (asādhāraṇ) svabhāvabhūt chhe.
— āvo chaitanyarūp paramārthasvarūp jīv chhe. jeno prakāsh nirmaḷ chhe evo ā bhagavān ā lokamān ek, ṭaṅkotkīrṇa, bhinna jyotirūp virājamān chhe.
have ā ja arthanun kaḷasharūp kāvya kahī evā ātmānā anubhavanī preraṇā kare chheḥ —
shlokārthaḥ — [ चित्-शक्ति-रिक्तं ] chitshaktithī rahit [ सकलम् अपि ] anya sakaḷ bhāvone [अह्नाय] mūḷathī [विहाय] chhoḍīne [च] ane [स्फु टतरम्] pragaṭapaṇe [स्वं चित्-शक्तिमात्रम्]
Page 103 of 642
PDF/HTML Page 134 of 673
single page version
potānā chitshaktimātra bhāvanun [अवगाह्य] avagāhan karīne, [आत्मा] bhavya ātmā [विश्वस्य उपरि] samasta padārthasamūharūp lokanā upar [चारु चरन्तं] sundar rīte pravartatā evā [इमम्] ā [परम्] ek kevaḷ [अनन्तम्] avināshī [आत्मानम्] ātmāno [आत्मनि] ātmāmān ja [साक्षात् कलयतु] abhyās karo, sākṣhāt anubhav karo.
bhāvārthaḥ — ā ātmā paramārthe samasta anyabhāvothī rahit chaitanyashaktimātra chhe; tenā anubhavano abhyās karo em upadesh chhe. 35.
have chitshaktithī anya je bhāvo chhe te badhā pudgaladravyasambandhī chhe evī āgaḷanī (chha) gāthānī sūchanikārūpe shlok kahe chheḥ –
shlokārthaḥ — [चित्-शक्ति-व्याप्त-सर्वस्व-सारः] chaitanyashaktithī vyāpta jeno sarvasva-sār chhe evo [अयम् जीवः] ā jīv [इयान्] eṭalo ja mātra chhe; [अतः अतिरिक्ताः] ā chitshaktithī shūnya [अमी भावाः] je ā bhāvo chhe [सर्वे अपि] te badhāy [पौद्गलिकाः] pudgalajanya chhe — pudgalanā ja chhe. 36.
evā e bhāvonun vyākhyān chha gāthāomān kare chheḥ —
Page 104 of 642
PDF/HTML Page 135 of 673
single page version
gāthārthaḥ — [जीवस्य] jīvane [वर्णः] varṇa [नास्ति] nathī, [न अपि गन्धः] gandh paṇ nathī, [रसः अपि न] ras paṇ nathī [च] ane [स्पर्शः अपि न] sparsha paṇ nathī, [रूपं अपि न] rūp paṇ nathī, [न शरीरं] sharīr paṇ nathī, [संस्थानं अपि न] sansthān paṇ nathī, [संहननम् न] sanhanan paṇ nathī; [जीवस्य] jīvane [रागः नास्ति] rāg paṇ nathī, [द्वेषः अपि न] dveṣh
Page 105 of 642
PDF/HTML Page 136 of 673
single page version
यः कृष्णो हरितः पीतो रक्तः श्वेतो वा वर्णः स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य, पुद्गल-
द्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यः सुरभिर्दुरभिर्वा गन्धः स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य,
paṇ nathī, [मोहः] moh paṇ [न एव विद्यते] vidyamān nathī, [प्रत्ययाः नो] pratyayo (āsravo) paṇ nathī, [कर्म न] karma paṇ nathī [च] ane [नोकर्म अपि] nokarma paṇ [तस्य नास्ति] tene nathī; [जीवस्य] jīvane [वर्गः नास्ति] varga nathī, [वर्गणा न] vargaṇā nathī, [कानिचित् स्पर्धकानि न एव] koī spardhako paṇ nathī, [अध्यात्मस्थानानि नो] adhyātmasthāno paṇ nathī [च] ane [अनुभागस्थानानि] anubhāgasthāno paṇ [न एव] nathī; [जीवस्य] jīvane [कानिचित् योगस्थानानि] koī yogasthāno paṇ [न सन्ति] nathī [वा] athavā [बन्धस्थानानि न] bandhasthāno paṇ nathī, [च] vaḷī [उदयस्थानानि] udayasthāno paṇ [न एव] nathī, [कानिचित् मार्गणास्थानानि न] koī mārgaṇāsthāno paṇ nathī; [जीवस्य] jīvane [स्थितिबन्धस्थानानि नो] sthitibandhasthāno paṇ nathī [वा] athavā [संक्लेशस्थानानि न] saṅkleshasthāno paṇ nathī, [विशुद्धिस्थानानि] vishuddhisthāno paṇ [न एव] nathī [वा] athavā [संयमलब्धिस्थानानि] sanyamalabdhisthāno paṇ [नो] nathī; [च] vaḷī [जीवस्य] jīvane [जीवस्थानानि] jīvasthāno paṇ [न एव] nathī [वा] athavā [गुणस्थानानि] guṇasthāno paṇ [न सन्ति] nathī; [येन तु] kāraṇ ke [एते सर्वे] ā badhā [पुद्गलद्रव्यस्य] pudgaladravyanā [परिणामाः] pariṇām chhe.
ṭīkāḥ — je kāḷo, līlo, pīḷo, rāto athavā dhoḷo varṇa chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 1. je surabhi
Page 106 of 642
PDF/HTML Page 137 of 673
single page version
पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यः कटुकः कषायः तिक्तोऽम्लो मधुरो वा रसः
स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यः स्निग्धो
रूक्षः शीतः उष्णो गुरुर्लघुर्मृदुः कठिनो वा स्पर्शः स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यत्स्पर्शादिसामान्यपरिणाममात्रं रूपं तन्नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यदौदारिकं वैक्रियिकमाहारकं तैजसं
कार्मणं वा शरीरं तत्सर्वमपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् ।
सत्समचतुरस्रं न्यग्रोधपरिमण्डलं स्वाति कुब्जं वामनं हुण्डं वा संस्थानं तत्सर्वमपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यद्वज्रर्षभनाराचं वज्रनाराचं नाराचमर्धनाराचं कीलिका असम्प्राप्तासृपाटिका वा संहननं तत्सर्वमपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यः प्रीतिरूपो रागः स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । योऽप्रीतिरूपो द्वेषः स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे
सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यस्तत्त्वाप्रतिपत्तिरूपो मोहः स सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य,
athavā durabhi gandh chhe te badhīye jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 2. je kaḍavo, kaṣhāyalo, tīkho, khāṭo athavā mīṭho ras chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 3. je chīkaṇo, lūkho, shīt, uṣhṇa, bhāre, halako, komaḷ athavā kaṭhor sparsha chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 4. je sparshādisāmānyapariṇāmamātra rūp chhe te jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 5. je audārik, vaikriyik, āhārak, taijas athavā kārmaṇ sharīr chhe te badhuy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 6. je samachaturasra, nyagrodhaparimaṇḍaḷ, svātik, kubjak, vāman athavā huṇḍak sansthān chhe te badhuy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 7. je vajrarṣhabhanārāch, vajranārāch, nārāch, ardhanārāch, kīlikā athavā asamprāptāsr̥upāṭikā sanhanan chhe te badhuy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 8. je prītirūp rāg chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 9. je aprītirūp dveṣh chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 10. je yathārtha tattvanī apratipattirūp (aprāptirūp)
Page 107 of 642
PDF/HTML Page 138 of 673
single page version
पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । ये मिथ्यात्वाविरतिकषाययोगलक्षणाः प्रत्ययास्ते
सर्वेऽपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यद् ज्ञानावरणीय-
दर्शनावरणीयवेदनीयमोहनीयायुर्नामगोत्रान्तरायरूपं कर्म तत्सर्वमपि नास्ति जीवस्य, पुद्गल- द्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यत्षट्पर्याप्तित्रिशरीरयोग्यवस्तुरूपं नोकर्म तत्सर्वमपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यः शक्तिसमूहलक्षणो वर्गः स
सर्वोऽपि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । या वर्गसमूहलक्षणा वर्गणा
सा सर्वापि नास्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि
मन्दतीव्ररसकर्मदलविशिष्टन्यासलक्षणानि स्पर्धकानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गल- द्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि स्वपरैकत्वाध्यासे सति विशुद्धचित्परिणामाति- रिक्तत्वलक्षणान्यध्यात्मस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि प्रतिविशिष्टप्रकृतिरसपरिणामलक्षणान्यनुभागस्थानानि तानि सर्वाण्यपि
moh chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 11. mithyātva, avirati, kaṣhāy ane yog jemanān lakṣhaṇ chhe evā je pratyayo te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 12. je gnānāvaraṇīy, darshanāvaraṇīy, vedanīy, mohanīy, āyu, nām, gotra ane antarāyarūp karma chhe te badhuy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 13. je chha paryāptiyogya ane traṇ sharīrayogya vastu(-pudgalaskandh)rūp nokarma chhe te badhuy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 14. je karmanā rasanī shaktionā (arthāt avibhāg parichchhedonā) samūharūp varga chhe te badhoy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 15. je vargonā samūharūp vargaṇā chhe te badhīye jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 16. je mandatīvra rasavāḷān karmadaḷonā vishiṣhṭa nyās(-jamāv)rūp (arthāt vargaṇāonā samūharūp) spardhako chhe te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 17. svaparanā ekapaṇāno adhyās hoy tyāre (vartatān), vishuddha chaitanyapariṇāmathī judāpaṇun jemanun lakṣhaṇ chhe evān je adhyātmasthāno chhe te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 18. judī judī prakr̥itionā rasanā pariṇām jemanun lakṣhaṇ evān je anubhāgasthāno te badhāy jīvane
Page 108 of 642
PDF/HTML Page 139 of 673
single page version
न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि कायवाङ्मनोवर्गणा-
परिस्पन्दलक्षणानि योगस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि प्रतिविशिष्टप्रकृतिपरिणामलक्षणानि बन्धस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि स्वफलसम्पादन-
समर्थकर्मावस्थालक्षणान्युदयस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि गतीन्द्रियकाययोगवेदकषायज्ञानसंयमदर्शनलेश्याभव्यसम्यक्त्व- संज्ञाहारलक्षणानि मार्गणास्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि प्रतिविशिष्टप्रकृतिकालान्तरसहत्वलक्षणानि स्थितिबन्धस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि
कषायविपाकोद्रेकलक्षणानि संक्लेशस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गल- द्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि कषायविपाकानुद्रेकलक्षणानि विशुद्धिस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि चारित्रमोह-
nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 19. kāyavargaṇā, vachanavargaṇā ane manovargaṇānun kampan jemanun lakṣhaṇ chhe evān je yogasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 20. judī judī prakr̥itionā pariṇām jemanun lakṣhaṇ chhe evān je bandhasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 21. potānun phaḷ utpanna karavāmān samartha karma-avasthā jemanun lakṣhaṇ chhe evān je udayasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 22. gati, indriy, kāy, yog, ved, kaṣhāy, gnān, sanyam, darshan, leshyā, bhavya, samyaktva, sañgnā ane āhār jemanān lakṣhaṇ chhe evān je mārgaṇāsthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 23. judī judī prakr̥itionun amuk mudat sudhī sāthe rahevun te jemanun lakṣhaṇ chhe evān je sthitibandhasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 24. kaṣhāyanā vipākanun atishayapaṇun jemanun lakṣhaṇ chhe evān je saṅkleshasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 25. kaṣhāyanā vipākanun mandapaṇun jemanun lakṣhaṇ chhe evān je vishuddhisthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 26. chāritramohanā
Page 109 of 642
PDF/HTML Page 140 of 673
single page version
विपाकक्रमनिवृत्तिलक्षणानि संयमलब्धिस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्य- परिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि पर्याप्तापर्याप्तबादरसूक्ष्मैकेन्द्रियद्वीन्द्रियत्रीन्द्रिय- चतुरिन्द्रियसंज्ञ्यसंज्ञिपञ्चेन्द्रियलक्षणानि जीवस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् । यानि मिथ्यादृष्टिसासादनसम्यग्दृष्टिसम्यग्मिथ्या- दृष्टयसंयतसम्यग्दृष्टिसंयतासंयतप्रमत्तसंयताप्रमत्तसंयतापूर्वकरणोपशमकक्षपकानिवृत्तिबादरसाम्प- रायोपशमकक्षपकसूक्ष्मसाम्परायोपशमकक्षपकोपशान्तकषायक्षीणकषायसयोगकेवल्ययोगकेवलि- लक्षणानि गुणस्थानानि तानि सर्वाण्यपि न सन्ति जीवस्य, पुद्गलद्रव्यपरिणाममयत्वे सत्यनुभूतेर्भिन्नत्वात् ।
भिन्ना भावाः सर्व एवास्य पुंसः
तेनैवान्तस्तत्त्वतः पश्यतोऽमी
नो दृष्टाः स्युर्दृष्टमेकं परं स्यात् ।।३७।।
vipākanī kramashaḥ nivr̥utti jemanun lakṣhaṇ chhe evān je sanyamalabdhisthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 27. paryāpta tem ja aparyāpta evān bādar ne sūkṣhma ekendriy, dvīndriy, trīndriy, chaturindriy ane sañgnī tathā asañgnī pañchendriy jemanān lakṣhaṇ chhe evān je jīvasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 28. mithyādraṣhṭi, sāsādan samyagdraṣhṭi, samyagmithyādraṣhṭi, asanyatasamyagdraṣhṭi, sanyatāsanyat, pramattasanyat, apramattasanyat, apūrvakaraṇ -upashamak tathā kṣhapak, anivr̥uttibādarasāmparāy-upashamak tathā kṣhapak, sūkṣhmasāmparāy-upashamak tathā kṣhapak, upashāntakaṣhāy, kṣhīṇakaṣhāy, sayogakevaḷī ane ayogakevaḷī jemanān lakṣhaṇ chhe evān je guṇasthāno te badhāy jīvane nathī kāraṇ ke te pudgaladravyanā pariṇāmamay hovāthī (potānī) anubhūtithī bhinna chhe. 29. (ā pramāṇe ā badhāy pudgaladravyanā pariṇāmamay bhāvo chhe; te badhā, jīvanā nathī. jīv to paramārthe chaitanyashaktimātra chhe.)
have ā ja arthanun kaḷasharūp kāvya kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — [वर्ण-आद्याः] je varṇādik [वा] athavā [राग-मोह-आदयः वा] rāg- mohādik [भावाः] bhāvo kahyā [सर्वे एव] te badhāy [अस्य पुंसः] ā puruṣhathī (ātmāthī) [भिन्नाः] bhinna chhe [तेन एव] tethī [अन्तःतत्त्वतः पश्यतः] antardraṣhṭi vaḍe jonārane [अमी नो