एष खलु सामान्येनाज्ञानरूपो मिथ्यादर्शनाज्ञानाविरतिरूपस्त्रिविधः सविकारश्चैतन्यपरिणामः परात्मनोरविशेषदर्शनेनाविशेषज्ञानेनाविशेषरत्या च समस्तं भेदमपह्नुत्य भाव्यभावकभावापन्न- योश्चेतनाचेतनयोः सामान्याधिकरण्येनानुभवनात्क्रोधोऽहमित्यात्मनो विकल्पमुत्पादयति; ततोऽय- मात्मा क्रोधोऽहमिति भ्रान्त्या सविकारेण चैतन्यपरिणामेन परिणमन् तस्य सविकारचैतन्य- परिणामरूपस्यात्मभावस्य कर्ता स्यात् । ‘jem shIt-uShNapaNun pudgalanI avasthA chhe tem rAgadveShAdi paN pudgalanI avasthA chhe’ evun bhedagnAn thAy, tyAre potAne gnAtA jANe ane rAgAdirUp pudgalane jANe. em thatAn, rAgAdino kartA AtmA thato nathI, gnAtA ja rahe chhe.
have pUchhe chhe ke agnAnathI karma kaI rIte utpanna thAy chhe? teno uttar kahe chhe —
gAthArtha — [ त्रिविधः ] traN prakArano [ एषः ] A [ उपयोगः ] upayog [ अहम् क्रोधः ] ‘hun krodh chhun’ evo [ आत्मविकल्पं ] potAno vikalpa [ करोति ] kare chhe; tethI [ सः ] AtmA [ तस्य उपयोगस्य ] te upayogarUp [ आत्मभावस्य ] potAnA bhAvano [ कर्ता ] kartA [ भवति ] thAy chhe.
TIkA — kharekhar A sAmAnyapaNe agnAnarUp evun je mithyAdarshan-agnAn-aviratirUp traN prakAranun savikAr chaitanyapariNAm te, paranA ane potAnA avisheSh darshanathI, avisheSh gnAnathI ane avisheSh ratithI samasta bhedane chhupAvIne, bhAvyabhAvakabhAvane pAmelAn evAn chetan ane achetananun sAmAnya adhikaraNathI ( – jANe ke temano ek AdhAr hoy e rIte) anubhavan karavAthI, ‘hun krodh chhun’ evo potAno vikalpa utpanna kare chhe; tethI ‘hun krodh chhun’ evI bhrAntine lIdhe je savikAr (vikAr sahit) chhe evA chaitanyapariNAme pariNamato thako A AtmA te savikAr chaitanyapariNAmarUp potAnA bhAvano kartA thAy chhe.
170