kahAnajainashAstramALA ]
नास्ति बन्धः । यथा च यदा स एव शंखः परद्रव्यमुपभुञ्जानोऽनुपभुञ्जानो वा श्वेतभावं प्रहाय स्वयमेव कृष्णभावेन परिणमते तदास्य श्वेतभावः स्वयंकृतः कृष्णभावः स्यात्, तथा यदा स एव ज्ञानी परद्रव्यमुपभुञ्जानोऽनुपभुञ्जानो वा ज्ञानं प्रहाय स्वयमेवाज्ञानेन परिणमते तदास्य ज्ञानं स्वयंकृतमज्ञानं स्यात् । ततो ज्ञानिनो यदि (बन्धः) स्वापराधनिमित्तो बन्धः ।
भुंक्षे हन्त न जातु मे यदि परं दुर्भुक्त एवासि भोः ।
ज्ञानं सन्वस बन्धमेष्यपरथा स्वस्यापराधाद्ध्रुवम् ।।१५१।।
banI shakatun nathI. mATe gnAnIne paranA aparAdhanA nimitte bandh thato nathI.
vaLI jyAre te ja shankh, paradravyane bhogavato athavA nahi bhogavato thako, shvetabhAvane chhoDIne svayamev kRiShNabhAve pariName tyAre teno shvetabhAv svayamkRut kRiShNabhAv thAy (arthAt potAthI ja karavAmAn AvelA kRiShNabhAvarUp thAy), tevI rIte jyAre te ja gnAnI, paradravyane bhogavato athavA nahi bhogavato thako, gnAnane chhoDIne svayamev agnAnarUpe pariName tyAre tenun gnAn svayamkRut agnAn thAy. mATe gnAnIne jo (bandh) thAy to potAnA ja aparAdhanA nimitte (arthAt pote ja agnAnapaNe pariName tyAre) bandh thAy chhe.
bhAvArtha — jem shankh ke je shvet chhe te paranA bhakShaNathI kALo thato nathI parantu jyAre pote ja kAlimArUpe pariName tyAre kALo thAy chhe, tevI rIte gnAnI paranA upabhogathI agnAnI thato nathI parantu jyAre pote ja agnAnarUpe pariName tyAre agnAnI thAy chhe ane tyAre bandh kare chhe.
have Anun kaLasharUp kAvya kahe chhe —
shlokArtha — [ ज्ञानिन् ] he gnAnI, [ जातु किञ्चित् कर्म कर्तुम् उचितं न ] tAre kadI kAI paN karma karavun yogya nathI [ तथापि ] topaN [ यदि उच्यते ] jo tun em kahe chhe ke ‘[ परं मे जातु न, भुंक्षे ] paradravya mArun to kadI nathI ane hun tene bhogavun chhun’, [ भोः दुर्भुक्तः एव असि ] to tane kahevAmAn Ave chhe (arthAt ame kahIe chhIe) ke he bhAI, tun khoTI ( – kharAb) rIte ja bhogavanAr chhe; [ हन्त ] je tArun nathI tene tun bhogave chhe e mahA khed chhe! [ यदि उपभोगतः बन्धः न स्यात् ] jo tun kahe ke ‘paradravyanA upabhogathI bandh thato nathI em siddhAntamAn