kahAnajainashAstramALA ]
अध्यवसानमेव बन्धहेतुः, न तु बाह्यवस्तु, तस्य बन्धहेतोरध्यवसानस्य हेतुत्वेनैव चरितार्थत्वात् । तर्हि किमर्थो बाह्यवस्तुप्रतिषेधः ? अध्यवसानप्रतिषेधार्थः । अध्यवसानस्य हि बाह्यवस्तु आश्रयभूतं; न हि बाह्यवस्त्वनाश्रित्य अध्यवसानमात्मानं लभते । यदि बाह्यवस्त्वनाश्रित्यापि अध्यवसानं जायेत तदा, यथा वीरसूसुतस्याश्रयभूतस्य सद्भावे
vaLI ‘bAhyavastu te bIjun paN bandhanun kAraN hashe’ evI shankA na karavI. (‘adhyavasAy te bandhanun ek kAraN hashe ane bAhyavastu te bandhanun bIjun kAraN hashe’ evI paN shankA karavI yogya nathI; adhyavasAy ja ekanun ek bandhanun kAraN chhe, bAhyavastu bandhanun kAraN nathI.) AvA arthanI gAthA have kahe chhe —
gAthArtha — [पुनः] vaLI, [जीवानाम्] jIvone [यत्] je [अध्यवसानं तु] adhyavasAn [भवति] thAy chhe te [वस्तु] vastune [प्रतीत्य] avalambIne thAy chhe [च तु] topaN [वस्तुतः] vastuthI [न बन्धः] bandh nathI, [अध्यवसानेन] adhyavasAnathI ja [बन्धः अस्ति] bandh chhe.
TIkA — adhyavasAn ja bandhanun kAraN chhe; bAhyavastu bandhanun kAraN nathI, kem ke bandhanun kAraN je adhyavasAn tenA kAraNapaNAthI ja bAhyavastune charitArthapaNun chhe (arthAt bandhanun kAraN je adhyavasAn tenun kAraN thavAmAn ja bAhyavastunun kAryakShetra pUrun thAy chhe, te kAI bandhanun kAraN thatI nathI). ahIn prashna thAy chhe ke — jo bAhyavastu bandhanun kAraN nathI to (‘bAhyavastuno prasang na karo, tyAg karo’ em) bAhyavastuno pratiShedh (niShedh) shA mATe karavAmAn Ave chhe? tenun samAdhAna — adhyavasAnanA pratiShedh arthe bAhyavastuno pratiShedh karavAmAn Ave chhe. adhyavasAnane bAhyavastu AshrayabhUt chhe; bAhyavastuno Ashray karyA vinA adhyavasAn potAnA svarUpane pAmatun nathI arthAt Upajatun nathI. jo bAhyavastuno Ashray karyA vinA paN adhyavasAn