लुनामीत्यध्यवसानवन्मिथ्यारूपं, केवलमात्मनोऽनर्थायैव ।
यत्किल बन्धयामि मोचयामीत्यध्यवसानं तस्य हि स्वार्थक्रिया यद्बन्धनं मोचनं
जीवानाम् । जीवस्त्वस्याध्यवसायस्य सद्भावेऽपि सरागवीतरागयोः स्वपरिणामयोः अभावान्न बध्यते,
potAnI arthakriyA karanArun nahi hovAthI, ‘hun AkAshanA phUlane chUnTun chhun’ evA adhyavasAnanI mAphak mithyArUp chhe, kevaL potAnA anarthane mATe ja chhe (arthAt mAtra potAne ja nukasAnanun kAraN thAy chhe, parane to kAI karI shakatun nathI).
bhAvArtha — je potAnI arthakriyA ( – prayojanabhUt kriyA) karI shakatun nathI te nirarthak chhe, athavA jeno viShay nathI te nirarthak chhe. jIv par jIvone dukhI-sukhI Adi karavAnI buddhi kare chhe, parantu par jIvo to potAnA karyA dukhI-sukhI thatA nathI; tethI te buddhi nirarthak chhe ane nirarthak hovAthI mithyA chhe — khoTI chhe.
have pUchhe chhe ke adhyavasAy potAnI arthakriyA karanArun kaI rIte nathI? teno uttar kahe chhe —
gAthArtha — he bhAI! [यदि हि] jo kharekhar [अध्यवसाननिमित्तं] adhyavasAnanA nimitte [जीवाः] jIvo [कर्मणा बध्यन्ते] karmathI bandhAy chhe [च] ane [मोक्षमार्गे स्थिताः] mokShamArgamAn sthit [मुच्यन्ते] mukAy chhe, [तद्] to [त्वम् किं करोषि] tun shun kare chhe? (tAro to bAndhavA-chhoDavAno abhiprAy viphaL gayo.)
TIkA — ‘hun bandhAvun chhun, mukAvun chhun’ evun je adhyavasAn chhe tenI potAnI arthakriyA jIvone bAndhavA, mUkavA ( – mukta karavA, chhoDavA) te chhe. parantu jIv to, A adhyavasAyano sadbhAv hovA chhatAn paN, potAnA sarAg-vItarAg pariNAmanA abhAvathI nathI bandhAto, nathI mukAto; ane
396