kahAnajainashAstramALA ]
मुञ्चति; तथा किलाभव्यः प्रकृतिस्वभावं स्वयमेव न मुञ्चति, प्रकृतिस्वभावमोचन- समर्थद्रव्यश्रुतज्ञानाच्च न मुञ्चति, नित्यमेव भावश्रुतज्ञानलक्षणशुद्धात्मज्ञानाभावेनाज्ञानित्वात् । अतो नियम्यतेऽज्ञानी प्रकृतिस्वभावे स्थितत्वाद्वेदक एव ।
chhoDAvavAne (maTADavAne) samartha evA sAkarasahit dUdhanA pAnathI paN chhoDato nathI, tem kharekhar abhavya prakRitisvabhAvane potAnI meLe chhoDato nathI ane prakRitisvabhAv chhoDAvavAne samartha evA dravyashrutanA gnAnathI paN chhoDato nathI; kAraN ke tene sadAy, bhAvashrutagnAnasvarUp shuddhAtmagnAnanA ( – shuddha AtmAnA gnAnanA) abhAvane lIdhe, agnAnIpaNun chhe. AthI evo niyam karavAmAn Ave chhe (arthAt evo niyam Thare chhe) ke agnAnI prakRitisvabhAvamAn sthit hovAthI vedak ja chhe ( – karmano bhoktA ja chhe).
bhAvArtha — A gAthAmAn, agnAnI karmanA phaLano bhoktA ja chhe — evo niyam kahyo. ahIn abhavyanun udAharaN yukta chhe. abhavyano evo svayamev svabhAv chhe ke dravyashrutanun gnAn Adi bAhya kAraNo maLavA chhatAn abhavya jIv, shuddha AtmAnA gnAnanA abhAvane lIdhe, karmanA udayane bhogavavAno svabhAv badalato nathI; mATe A udAharaNathI spaShTa thAy chhe ke shAstronun gnAn vagere hovA chhatAn jyAn sudhI jIvane shuddha AtmAnun gnAn nathI arthAt agnAnIpaNun chhe tyAn sudhI te niyamathI bhoktA ja chhe.
have gnAnI to karmaphaLano avedak ja chhe — evo niyam karavAmAn Ave chhe —
gAthArtha — [निर्वेदसमापन्नः] nirvedaprApta (vairAgyane pAmelo) [ज्ञानी] gnAnI [मधुरम् कटुकम्] mIThA-kaDavA [बहुविधम्] bahuvidh [कर्मफलम्] karmaphaLane [विजानाति] jANe chhe [तेन] tethI [सः] te [अवेदकः भवति] avedak chhe.