kahAnajainashAstramALA ]
यः खलु श्रमणश्रमणोपासकभेदेन द्विविधं द्रव्यलिङ्गं भवति मोक्षमार्ग इति प्ररूपणप्रकारः स केवलं व्यवहार एव, न परमार्थः, तस्य स्वयमशुद्धद्रव्यानुभवनात्मकत्वे सति परमार्थत्वा- भावात्; यदेव श्रमणश्रमणोपासकविकल्पातिक्रान्तं द्रशिज्ञप्तिप्रवृत्तवृत्तिमात्रं शुद्धज्ञानमेवैकमिति निस्तुषसञ्चेतनं परमार्थः, तस्यैव स्वयं शुद्धद्रव्यानुभवनात्मकत्वे सति परमार्थत्वात् । ततो ये व्यवहारमेव परमार्थबुद्धया चेतयन्ते, ते समयसारमेव न सञ्चेतयन्ते; य एव परमार्थं परमार्थबुद्धया
‘vyavahAranay ja munilingane ane shrAvakalingane — e banne lingone mokShamArga kahe chhe, nishchayanay koI lingane mokShamArga kaheto nathI’ — em have gAthAmAn kahe chhe —
gAthArtha — [व्यावहारिकः नयः पुनः] vyavahAranay [द्वे लिङ्गे अपि] banne lingone [मोक्षपथे भणति] mokShamArgamAn kahe chhe (arthAt vyavahAranay muniling tem ja gRuhIlingane mokShamArga kahe chhe); [निश्चयनयः] nishchayanay [सर्वलिङ्गानि] sarva lingone (arthAt koI paN lingane) [मोक्षपथे न इच्छति] mokShamArgamAn gaNato nathI.
TIkA — shramaN ane shramaNopAsakanA bhede be prakAranAn dravyalingo mokShamArga chhe — evo je prarUpaN - prakAr (arthAt evA prakAranI je prarUpaNA) te kevaL vyavahAr ja chhe, paramArtha nathI, kAraN ke te (prarUpaNA) pote ashuddha dravyanA anubhavanasvarUp hovAthI tene paramArthapaNAno abhAv chhe; shramaN ane shramaNopAsakanA bhedothI atikrAnt, darshanagnAnamAn pravRutta pariNatimAtra ( – mAtra darshan - gnAnamAn pravartelI pariNatirUp) shuddha gnAn ja ek chhe — evun je nistuSh ( – nirmaL) anubhavan te paramArtha chhe, kAraN ke te (anubhavan) pote shuddha dravyanA anubhavan- svarUp hovAthI tene ja paramArthapaNun chhe. mATe jeo vyavahArane ja paramArthabuddhithI ( – paramArtha mAnIne) anubhave chhe, teo samayasArane ja nathI anubhavatA; jeo paramArthane paramArthabuddhithI