यस्य तु संसारावस्थायां जीवस्य वर्णादितादात्म्यमस्तीत्यभिनिवेशस्तस्य तदानीं स जीवो रूपित्वमवश्यमवाप्नोति । रूपित्वं च शेषद्रव्यासाधारणं कस्यचिद्द्रव्यस्य लक्षणमस्ति । ततो रूपित्वेन लक्ष्यमाणं यत्किञ्चिद्भवति स जीवो भवति । रूपित्वेन लक्ष्यमाणं पुद्गलद्रव्यमेव भवति । एवं पुद्गलद्रव्यमेव स्वयं जीवो भवति, न पुनरितरः कतरोऽपि । तथा च सति, मोक्षावस्थायामपि नित्यस्वलक्षणलक्षितस्य द्रव्यस्य सर्वास्वप्यवस्थास्वनपायित्वादनादिनिधनत्वेन पुद्गलद्रव्यमेव स्वयं जीवो भवति, न पुनरितरः कतरोऽपि । तथा च सति, तस्यापि पुद्गलेभ्यो भिन्नस्य
gāthārthaḥ — [अथ] athavā jo [तव] tāro mat em hoy ke [ संसारस्थानां जीवानां ] sansāramān sthit jīvone ja [वर्णादयः] varṇādik (tādātmyasvarūpe) [भवन्ति] chhe, [ तस्मात् ] to te kāraṇe [संसारस्थाः जीवाः] sansāramān sthit jīvo [रूपित्वम् आपन्नाः] rūpīpaṇāne pāmyā; [एवं] em thatān, [तथालक्षणेन] tevun lakṣhaṇ to (arthāt rūpīpaṇun lakṣhaṇ to) pudgaladravyanun hovāthī, [मूढमते] he mūḍhabuddhi! [पुद्गलद्रव्यं] pudgaladravya te ja [जीवः] jīv ṭharyun [च] ane (mātra sansār- avasthāmān ja nahi paṇ) [निर्वाणम् उपगतः अपि] nirvāṇ pāmye paṇ [पुद्गलः] pudgal ja [जीवत्वं] jīvapaṇāne [प्राप्तः] pāmyun!
ṭīkāḥ — vaḷī, sansār-avasthāmān jīvane varṇādibhāvo sāthe tādātmyasambandh chhe evo jeno abhiprāy chhe, tenā matamān sansār-avasthā vakhate te jīv avashya rūpīpaṇāne pāme chhe; ane rūpīpaṇun to koī dravyanun, bākīnān dravyothī asādhāraṇ evun lakṣhaṇ chhe. māṭe rūpīpaṇā(lakṣhaṇ)thī lakṣhit (lakṣhyarūp thatun, oḷakhātun) je kāī hoy te jīv chhe. rūpīpaṇāthī lakṣhit to pudgaladravya ja chhe. e rīte pudgaladravya ja pote jīv chhe, paṇ te sivāy bījo koī jīv nathī. ām thatān, mokṣha-avasthāmān paṇ pudgaladravya ja pote jīv (ṭhare) chhe, paṇ te sivāy bījo koī jīv (ṭharato) nathī; kāraṇ ke sadāy potānā svalakṣhaṇathī lakṣhit evun dravya badhīye avasthāomān hāni athavā ghasāro nahi pāmatun hovāthī anādi- anant hoy chhe. ām thavāthī, tenā matamān paṇ (arthāt sansār-avasthāmān ja jīvanun varṇādi sāthe tādātmya mānanāranā matamān paṇ); pudgalothī bhinna evun koī jīvadravya nahi
118