यत्किल बादरसूक्ष्मैकेन्द्रियद्वित्रिचतुःपञ्चेन्द्रियपर्याप्तापर्याप्ता इति शरीरस्य संज्ञाः सूत्रे जीवसंज्ञात्वेनोक्ताः अप्रयोजनार्थः परप्रसिद्धया घृतघटवद्वयवहारः । यथा हि कस्यचिदाजन्म- प्रसिद्धैकघृतकुम्भस्य तदितरकुम्भानभिज्ञस्य प्रबोधनाय योऽयं घृतकुम्भः स मृण्मयो, न घृतमय इति तत्प्रसिद्धया कुम्भे घृतकुम्भव्यवहारः, तथास्याज्ञानिनो लोकस्यासंसारप्रसिद्धाशुद्धजीवस्य शुद्धजीवानभिज्ञस्य प्रबोधनाय योऽयं वर्णादिमान् जीवः स ज्ञानमयो, न वर्णादिमय इति तत्प्रसिद्धया जीवे वर्णादिमद्वयवहारः ।
bādar ādi [ये च एव] jeṭalī [देहस्य] dehane [जीवसंज्ञाः] jīvasañgnā kahī chhe te badhī [सूत्रे] sūtramān [व्यवहारतः] vyavahārathī [उक्ताः] kahī chhe.
ṭīkāḥ — bādar, sūkṣhma, ekendriy, dvīndriy, trīndriy, chaturindriy, pañchendriy, paryāpta, aparyāpta — e dehanī sañgnāone (nāmone) sūtramān jīvasañgnāpaṇe kahī chhe, te, paranī prasiddhine līdhe, ‘ghīnā ghaḍā’nī jem vyavahār chhe — ke je vyavahār aprayojanārtha chhe (arthāt temān prayojanabhūt vastu nathī). te vātane spaṣhṭa kahe chheḥ —
jem koī puruṣhane janmathī māṇḍīne mātra ‘ghīno ghaḍo’ ja prasiddha (jāṇīto) hoy, te sivāyanā bījā ghaḍāne te jāṇato na hoy, tene samajāvavā ‘‘je ā ‘ghīno ghaḍo’ chhe te māṭīmay chhe, ghīmay nathī’’ em (samajāvanār vaḍe) ghaḍāmān ‘ghīnā ghaḍā’no vyavahār karavāmān āve chhe, kāraṇ ke pelā puruṣhane ‘ghīno ghaḍo’ ja prasiddha (jāṇīto) chhe; tevī rīte ā agnānī lokane anādi sansārathī māṇḍīne ‘ashuddha jīv’ ja prasiddha chhe, shuddha jīvane te jāṇato nathī, tene samajāvavā ( – shuddha jīvanun gnān karāvavā) ‘‘je ā ‘varṇādimān (varṇādivāḷo) jīv’ chhe te gnānamay chhe, varṇādimay nathī’’ em (sūtra viṣhe) jīvamān varṇādimānapaṇāno vyavahār karavāmān āvyo chhe, kāraṇ ke te agnānī lokane ‘varṇādimān jīv’ ja prasiddha chhe.
have ā ja arthanun kaḷasharūp kāvya kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — [चेत्] jo [घृतकुम्भाभिधाने अपि] ‘ghīno ghaḍo’ em kahetān paṇ [कुम्भः घृतमयः न] ghaḍo chhe te ghīmay nathī ( – māṭīmay ja chhe), [वर्णादिमत्-जीव-जल्पने अपि] to tevī rīte ‘varṇādivāḷo jīv’ em kahetān paṇ [जीवः न तन्मयः] jīv chhe te varṇādimay nathī ( – gnānaghan ja chhe).
122