स्वादं विधातुम् असहः ] dvandvamay svādane levā asamartha (arthāt varṇādik, rāgādik tathā kṣhāyopashamik gnānanā bhedono svād levāne asamartha ), [ आत्म-अनुभव-अनुभाव-विवशः स्वां वस्तुवृत्तिं विदन् ] ātmānā anubhavanā – svādanā prabhāvane ādhīn thayo hovāthī nij vastuvr̥uttine (ātmānī shuddhapariṇatine) jāṇato – āsvādato ( arthāt ātmānā advitīy svādanā anubhavanamānthī bahār nahi āvato) [ एषः आत्मा ] ā ātmā [ विशेष-उदयं भ्रश्यत् ] gnānanā visheṣhonā udayane gauṇ karato, [ सामान्यं कलयन् किल ] sāmānyamātra gnānane abhyāsato, [ सकलं ज्ञानं ] sakaḷ gnānane [ एकताम् नयति ] ekapaṇāmān lāve chhe — ekarūpe prāpta kare chhe.
bhāvārthaḥ — ā ek svarūpagnānanā rasīlā svād āgaḷ anya ras phikkā chhe. vaḷī svarūpagnānane anubhavatān sarva bhedabhāvo maṭī jāy chhe. gnānanā visheṣho gneyanā nimitte thāy chhe. jyāre gnānasāmānyano svād levāmān āve tyāre gnānanā sarva bhedo paṇ gauṇ thaī jāy chhe, ek gnān ja gneyarūp thāy chhe.
ahīn prashna thāy chhe ke chhadmasthane pūrṇarūp kevaḷagnānano svād kaī rīte āve? ā prashnano uttar pahelān shuddhanayanun kathan karatān devāī gayo chhe ke shuddhanay ātmānun shuddha pūrṇa svarūp jaṇāvato hovāthī shuddhanay dvārā pūrṇarūp kevaḷagnānano parokṣha svād āve chhe. 140.
have, ‘karmanā kṣhayopashamanā nimitte gnānamān bhed hovā chhatān tenun svarūp vichāravāmān āve to gnān ek ja chhe ane te gnān ja mokṣhano upāy chhe’ evā arthanī gāthā kahe chheḥ —
gāthārthaḥ — [ आभिनिबोधिकश्रुतावधिमनःपर्ययकेवलं च ] matignān, shrutagnān, avadhignān, manaḥparyayagnān ane kevaḷagnān — [ तत् ] te [ एकम् एव ] ek ja [ पदम् भवति ] pad chhe (kāraṇ ke gnānanā sarva bhedo gnān ja chhe); [ सः एषः परमार्थः ] te ā paramārtha chhe ( – shuddhanayanā
320