kahānajainashāstramāḷā ]
नास्ति बन्धः । यथा च यदा स एव शंखः परद्रव्यमुपभुञ्जानोऽनुपभुञ्जानो वा श्वेतभावं प्रहाय स्वयमेव कृष्णभावेन परिणमते तदास्य श्वेतभावः स्वयंकृतः कृष्णभावः स्यात्, तथा यदा स एव ज्ञानी परद्रव्यमुपभुञ्जानोऽनुपभुञ्जानो वा ज्ञानं प्रहाय स्वयमेवाज्ञानेन परिणमते तदास्य ज्ञानं स्वयंकृतमज्ञानं स्यात् । ततो ज्ञानिनो यदि (बन्धः) स्वापराधनिमित्तो बन्धः ।
भुंक्षे हन्त न जातु मे यदि परं दुर्भुक्त एवासि भोः ।
ज्ञानं सन्वस बन्धमेष्यपरथा स्वस्यापराधाद्ध्रुवम् ।।१५१।।
banī shakatun nathī. māṭe gnānīne paranā aparādhanā nimitte bandh thato nathī.
vaḷī jyāre te ja shaṅkh, paradravyane bhogavato athavā nahi bhogavato thako, shvetabhāvane chhoḍīne svayamev kr̥iṣhṇabhāve pariṇame tyāre teno shvetabhāv svayaṅkr̥ut kr̥iṣhṇabhāv thāy (arthāt potāthī ja karavāmān āvelā kr̥iṣhṇabhāvarūp thāy), tevī rīte jyāre te ja gnānī, paradravyane bhogavato athavā nahi bhogavato thako, gnānane chhoḍīne svayamev agnānarūpe pariṇame tyāre tenun gnān svayaṅkr̥ut agnān thāy. māṭe gnānīne jo (bandh) thāy to potānā ja aparādhanā nimitte (arthāt pote ja agnānapaṇe pariṇame tyāre) bandh thāy chhe.
bhāvārthaḥ — jem shaṅkh ke je shvet chhe te paranā bhakṣhaṇathī kāḷo thato nathī parantu jyāre pote ja kālimārūpe pariṇame tyāre kāḷo thāy chhe, tevī rīte gnānī paranā upabhogathī agnānī thato nathī parantu jyāre pote ja agnānarūpe pariṇame tyāre agnānī thāy chhe ane tyāre bandh kare chhe.
have ānun kaḷasharūp kāvya kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — [ ज्ञानिन् ] he gnānī, [ जातु किञ्चित् कर्म कर्तुम् उचितं न ] tāre kadī kāī paṇ karma karavun yogya nathī [ तथापि ] topaṇ [ यदि उच्यते ] jo tun em kahe chhe ke ‘[ परं मे जातु न, भुंक्षे ] paradravya mārun to kadī nathī ane hun tene bhogavun chhun’, [ भोः दुर्भुक्तः एव असि ] to tane kahevāmān āve chhe (arthāt ame kahīe chhīe) ke he bhāī, tun khoṭī ( – kharāb) rīte ja bhogavanār chhe; [ हन्त ] je tārun nathī tene tun bhogave chhe e mahā khed chhe! [ यदि उपभोगतः बन्धः न स्यात् ] jo tun kahe ke ‘paradravyanā upabhogathī bandh thato nathī em siddhāntamān