जीवितं हि तावज्जीवानां स्वायुःकर्मोदयेनैव, तदभावे तस्य भावयितुमशक्यत्वात्; स्वायुःकर्म च नान्येनान्यस्य दातुं शक्यं, तस्य स्वपरिणामेनैव उपार्ज्यमाणत्वात्; ततो न कथञ्चनापि अन्योऽन्यस्य जीवितं कुर्यात् । अतो जीवयामि, जीव्ये चेत्यध्यवसायो ध्रुवमज्ञानम् ।
gāthārthaḥ — [जीवः] jīv [आयुरुदयेन] āyukarmanā udayathī [जीवति] jīve chhe [एवं] em [सर्वज्ञाः] sarvagnadevo [भणन्ति] kahe chhe; [त्वं] tun [आयुः च] par jīvone āyukarma to [न ददासि] deto nathī [त्वया] to (he bhāī!) ten [तेषाम् जीवितं] temanun jīvit (jīvatar) [कथं कृतं] kaī rīte karyun?
[जीवः] jīv [आयुरुदयेन] āyukarmanā udayathī [जीवति] jīve chhe [एवं] em [सर्वज्ञाः] sarvagnadevo [भणन्ति] kahe chhe; par jīvo [तव] tane [आयुः च] āyukarma to [न ददति] detā nathī [तैः] to (he bhāī!) temaṇe [ते जीवितं] tārun jīvit [कथं नु कृतं] kaī rīte karyun?
ṭīkāḥ — pratham to, jīvone jīvit kharekhar potānā āyukarmanā udayathī ja chhe, kāraṇ ke potānā āyukarmanā udayanā abhāvamān jīvit karāvun ( – thavun) ashakya chhe; vaḷī potānun āyukarma bījāthī bījāne dai shakātun nathī, kāraṇ ke te (potānun āyukarma) potānā pariṇāmathī ja upārjit thāy chhe ( – meḷavāy chhe); māṭe koī paṇ rīte bījo bījānun jīvit karī shake nahi. tethī ‘hun parane jivāḍun chhun ane par mane jivāḍe chhe’ evo adhyavasāy dhruvapaṇe ( – niyatapaṇe) agnān chhe.
bhāvārthaḥ — pūrve maraṇanā adhyavasāy viṣhe kahyun hatun te pramāṇe ahīn paṇ jāṇavun.
382