kahānajainashāstramāḷā ]
परजीवानां स्वकर्मोदयवैचित्र्यवशेन प्राणव्यपरोपः कदाचिद्भवतु, कदाचिन्मा भवतु, य एव हिनस्मीत्यहङ्काररसनिर्भरो हिंसायामध्यवसायः स एव निश्चयतस्तस्य बन्धहेतुः, निश्चयेन परभावस्य प्राणव्यपरोपस्य परेण कर्तुमशक्यत्वात् ।
अथाध्यवसायं पापपुण्ययोर्बन्धहेतुत्वेन दर्शयति —
ṭīkāḥ — par jīvone potānā karmanā udayanī vichitratānā vashe prāṇono vyaparop ( – uchchhed, viyog) kadāchit thāo, kadāchit na thāo, — ‘hun haṇun chhun’ evo je ahaṅkārarasathī bharelo hinsāmān adhyavasāy (arthāt hinsāno adhyavasāy) te ja nishchayathī tene ( hinsāno adhyavasāy karanārā jīvane) bandhanun kāraṇ chhe, kem ke nishchayathī parano bhāv evo je prāṇono vyaparop te parathī karāvo ashakya chhe (arthāt te parathī karī shakāto nathī).
bhāvārthaḥ — nishchayanaye bījānā prāṇono viyog bījāthī karī shakāto nathī; tenā potānā karmanā udayanī vichitratāvash kadāchit thāy chhe, kadāchit nathī thato. māṭe je em māne chhe — ahaṅkār kare chhe ke ‘hun par jīvane mārun chhun’, teno te ahaṅkārarūp adhyavasāy agnānamay chhe. te adhyavasāy ja hinsā chhe — potānā vishuddha chaitanyaprāṇano ghāt chhe, ane te ja bandhanun kāraṇ chhe. ā nishchayanayano mat chhe.
ahīn vyavahāranayane gauṇ karīne kahyun chhe em jāṇavun. māṭe te kathan kathañchit (arthāt apekṣhāpūrvak) chhe em samajavun; sarvathā ekāntapakṣha to mithyātva chhe.
have, (hinsā-ahinsānī jem sarva kāryomān) adhyavasāyane ja pāp-puṇyanā bandhanā kāraṇapaṇe darshāve chheḥ —