kahānajainashāstramāḷā ]
अध्यवसानमेव बन्धहेतुः, न तु बाह्यवस्तु, तस्य बन्धहेतोरध्यवसानस्य हेतुत्वेनैव चरितार्थत्वात् । तर्हि किमर्थो बाह्यवस्तुप्रतिषेधः ? अध्यवसानप्रतिषेधार्थः । अध्यवसानस्य हि बाह्यवस्तु आश्रयभूतं; न हि बाह्यवस्त्वनाश्रित्य अध्यवसानमात्मानं लभते । यदि बाह्यवस्त्वनाश्रित्यापि अध्यवसानं जायेत तदा, यथा वीरसूसुतस्याश्रयभूतस्य सद्भावे
vaḷī ‘bāhyavastu te bījun paṇ bandhanun kāraṇ hashe’ evī shaṅkā na karavī. (‘adhyavasāy te bandhanun ek kāraṇ hashe ane bāhyavastu te bandhanun bījun kāraṇ hashe’ evī paṇ shaṅkā karavī yogya nathī; adhyavasāy ja ekanun ek bandhanun kāraṇ chhe, bāhyavastu bandhanun kāraṇ nathī.) āvā arthanī gāthā have kahe chheḥ —
gāthārthaḥ — [पुनः] vaḷī, [जीवानाम्] jīvone [यत्] je [अध्यवसानं तु] adhyavasān [भवति] thāy chhe te [वस्तु] vastune [प्रतीत्य] avalambīne thāy chhe [च तु] topaṇ [वस्तुतः] vastuthī [न बन्धः] bandh nathī, [अध्यवसानेन] adhyavasānathī ja [बन्धः अस्ति] bandh chhe.
ṭīkāḥ — adhyavasān ja bandhanun kāraṇ chhe; bāhyavastu bandhanun kāraṇ nathī, kem ke bandhanun kāraṇ je adhyavasān tenā kāraṇapaṇāthī ja bāhyavastune charitārthapaṇun chhe (arthāt bandhanun kāraṇ je adhyavasān tenun kāraṇ thavāmān ja bāhyavastunun kāryakṣhetra pūrun thāy chhe, te kāī bandhanun kāraṇ thatī nathī). ahīn prashna thāy chhe ke — jo bāhyavastu bandhanun kāraṇ nathī to (‘bāhyavastuno prasaṅg na karo, tyāg karo’ em) bāhyavastuno pratiṣhedh (niṣhedh) shā māṭe karavāmān āve chhe? tenun samādhānaḥ — adhyavasānanā pratiṣhedh arthe bāhyavastuno pratiṣhedh karavāmān āve chhe. adhyavasānane bāhyavastu āshrayabhūt chhe; bāhyavastuno āshray karyā vinā adhyavasān potānā svarūpane pāmatun nathī arthāt ūpajatun nathī. jo bāhyavastuno āshray karyā vinā paṇ adhyavasān