kahānajainashāstramāḷā ]
स्वपरयोरविवेके सति जीवस्याध्यवसितिमात्रमध्यवसानं; तदेव च बोधनमात्रत्वाद्बुद्धिः, व्यवसानमात्रत्वाद्वयवसायः, मननमात्रत्वान्मतिः, विज्ञप्तिमात्रत्वाद्विज्ञानं, चेतनामात्रत्वाच्चित्तं, चितो भवनमात्रत्वाद्भावः, चितः परिणमनमात्रत्वात्परिणामः ।
स्तन्मन्ये व्यवहार एव निखिलोऽप्यन्याश्रयस्त्याजितः ।
शुद्धज्ञानघने महिम्नि न निजे बध्नन्ति सन्तो धृतिम् ।।१७३।।
ṭīkāḥ — sva-parano avivek hoy (arthāt sva-paranun bhedagnān na hoy) tyāre jīvanī 1adhyavasitimātra te adhyavasān chhe; ane te ja (arthāt jene adhyavasān kahyun te ja) bodhan- mātrapaṇāthī buddhi chhe, 2vyavasānamātrapaṇāthī vyavasāy chhe, 3mananamātrapaṇāthī mati chhe, vignapti- mātrapaṇāthī vignān chhe, chetanāmātrapaṇāthī chitta chhe, chetananā bhavanamātrapaṇāthī bhāv chhe, chetananā pariṇamanamātrapaṇāthī pariṇām chhe. (ā rīte ā badhāy shabdo ekārtha chhe.)
bhāvārthaḥ — ā je buddhi ādi āṭh nāmothī kahyā te badhāy chetan ātmānā pariṇām chhe. jyān sudhī svaparanun bhedagnān na hoy tyān sudhī jīvane je potānā ne paranā ekapaṇānā nishchayarūp pariṇati varte chhe tene buddhi ādi āṭh nāmothī kahevāmān āve chhe.
‘adhyavasān tyāgavāyogya kahyān chhe tethī em samajāy chhe ke vyavahārano tyāg karāvyo chhe ane nishchayanun grahaṇ karāvyun chhe’ — evā arthanun, āgaḷanā kathananī sūchanārūp kāvya have kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — āchāryadev kahe chhe keḥ — [सर्वत्र यद् अध्यवसानम्] sarva vastuomān je adhyavasān thāy chhe [अखिलं] te badhāy (adhyavasān) [जिनैः] jin bhagavānoe [एवम्] pūrvokta rīte [त्याज्यं उक्तं] tyāgavāyogya kahyān chhe [तत्] tethī [मन्ये] ame em mānīe chhīe ke [अन्य-आश्रयः व्यवहारः एव निखिलः अपि त्याजितः] ‘par jeno āshray chhe evo vyavahār
1. adhyavasiti = (ekamān bījānī mānyatāpūrvak) pariṇati; (mithyā) nishchiti; (khoṭo) nishchay hovo te.
2. vyavasān = kāmamān lāgyā rahevun te; udyamī hovun te; nishchay hovo te.
3. manan = mānavun te; jāṇavun te.