इह किल सकलोद्भासिस्यात्पदमुद्रितशब्दब्रह्मोपासनजन्मा, समस्तविपक्षक्षोदक्षमाति- निस्तुषयुक्त्यवलम्बनजन्मा, निर्मलविज्ञानघनान्तर्निमग्नपरापरगुरुप्रसादीकृ तशुद्धात्मतत्त्वानुशासन- जन्मा, अनवरतस्यन्दिसुन्दरानन्दमुद्रितामन्दसंविदात्मकस्वसंवेदनजन्मा च यः कश्चनापि ममात्मनः स्वो विभवस्तेन समस्तेनाप्ययं तमेकत्वविभक्तमात्मानं दर्शयेऽहमिति बद्धव्यवसायोऽस्मि । किन्तु यदि दर्शयेयं तदा स्वयमेव स्वानुभवप्रत्यक्षेण परीक्ष्य प्रमाणीकर्तव्यम् । यदि तु स्खलेयं तदा तु न छलग्रहणजागरूकैर्भवितव्यम् ।
ṭīkāḥ — āchārya kahe chhe ke je kāī mārā ātmāno nijavaibhav chhe te sarvathī hun ā ekatva-vibhakta ātmāne darshāvīsh evo men vyavasāy (udyam, nirṇay) karyo chhe. kevo chhe mārā ātmāno nijavibhav? ā lokamān pragaṭ samasta vastuono prakāsh karanār ane ‘स्यात्’ padanī mudrāvāḷo je shabdabrahma — arhantanān paramāgam — tenī upāsanāthī jeno janma chhe. (‘स्यात्’no artha ‘kathañchit’ chhe eṭale ke ‘koī prakārathī kahevun’. paramāgamane shabdabrahma kahyān tenun kāraṇaḥ arhantanān paramāgamamān sāmānya dharmo — vachanagochar sarva dharmo — nān nām āve chhe; ane vachanathī agochar je koī visheṣh dharmo chhe temanun anumān karāvavāmān āve chhe; e rīte te sarva vastuonān prakāshak chhe māṭe sarvavyāpī kahevāmān āve chhe, ane tethī temane shabdabrahma kahe chhe.) vaḷī te nijavibhav kevo chhe? samasta je vipakṣha — anyavādīothī grahaṇ karavāmān āvel sarvathā ekāntarūp nayapakṣha — temanā nirākaraṇamān samartha je atinistuṣh nirbādh yukti tenā avalambanathī jeno janma chhe. vaḷī te kevo chhe? nirmaḷavignānaghan je ātmā temān antarnimagna paramaguru – sarvagnadev ane aparaguru — gaṇadharādikathī māṇḍīne amārā guru paryant, temanāthī prasādarūpe apāyel je shuddhātmatattvano anugrahapūrvak upadesh, tenāthī jeno janma chhe. vaḷī te kevo chhe? nirantar jharato — āsvādamān āvato, sundar je ānand tenī chhāpavāḷun je prachurasamvedanasvarūp svasamvedan, tenāthī jeno janma chhe. em je je prakāre mārā gnānano vibhav chhe te samasta vibhavathī darshāvun chhun. jo darshāvun to svayamev (pote ja) potānā anubhav-pratyakṣhathī parīkṣhā karī pramāṇ karavun; jo kyāy akṣhar, mātrā, alaṅkār, yukti ādi prakaraṇomān chūkī jāun to chhal (doṣh) grahaṇ karavāmān sāvadhān na thavun. shāstrasamudranān prakaraṇ bahu chhe māṭe ahīn svasamvedanarūp artha pradhān chhe; tethī arthanī parīkṣhā karavī.
bhāvārthaḥ — āchārya āgamanun sevan, yuktinun avalamban, parāpar guruno upadesh ane svasamvedan — e chār prakāre utpanna thayel potānā gnānanā vibhavathī ekatva-vibhakta shuddha ātmānun svarūp dekhāḍe chhe. tene sāmbhaḷanārā he shrotāo! potānā svasamvedan-pratyakṣhathī pramāṇ karo; kyāy koī prakaraṇamān bhūlun to eṭalo doṣh grahaṇ na karavo em kahyun chhe. ahīn potāno anubhav pradhān chhe; tenāthī shuddha svarūpano nishchay karo — em kahevāno āshay chhe.
14