kahānajainashāstramāḷā ]
यो हि परात्मनोर्नियतस्वलक्षणविभागपातिन्या प्रज्ञया ज्ञानी स्यात्, स खल्वेकं चिन्मात्रं भावमात्मीयं जानाति, शेषांश्च सर्वानेव भावान् परकीयान् जानाति । एवं च जानन् कथं परभावान्ममामी इति ब्रूयात् ? परात्मनोर्निश्चयेन स्वस्वामिसम्बन्धस्यासम्भवात् । अतः सर्वथा चिद्भाव एव गृहीतव्यः, शेषाः सर्वे एव भावाः प्रहातव्या इति सिद्धान्तः ।
gāthārthaḥ — [सर्वान् भावान्] sarva bhāvone [परकीयान्] pārakā [ज्ञात्वा] jāṇīne [कः नाम बुधः] koṇ gnānī, [आत्मानम्] potāne [शुद्धम्] shuddha [जानन्] jāṇato thako, [इदम् मम] ‘ā mārun chhe’ ( – ‘ā bhāvo mārā chhe’) [इति च वचनम्] evun vachan [भणेत्] bole?
ṭīkāḥ — je (puruṣh) paranā ane ātmānā niyat svalakṣhaṇonā vibhāgamān paḍanārī pragnā vaḍe gnānī thāy, te kharekhar ek chinmātra bhāvane potāno jāṇe chhe ane bākīnā sarva bhāvone pārakā jāṇe chhe. āvun jāṇato thako (te puruṣh) parabhāvone ‘ā mārā chhe’ em kem kahe? (na ja kahe;) kāraṇ ke parane ane potāne nishchayathī svasvāmisambandhano asambhav chhe. māṭe, sarvathā chidbhāv ja (ek) grahaṇ karavāyogya chhe, bākīnā samasta bhāvo chhoḍavāyogya chhe — evo siddhānt chhe.
bhāvārthaḥ — lokamān paṇ e nyāy chhe ke — je subuddhi hoy, nyāyavān hoy, te paranān dhanādikane potānān na kahe. tevī ja rīte je samyaggnānī chhe, te samasta paradravyone potānān karato nathī, potānā nijabhāvane ja potāno jāṇī grahaṇ kare chhe.
have ā arthanun kaḷasharūp kāvya kahe chheḥ —