kahānajainashāstramāḷā ]
व्यवहारेण साधुना दर्शनज्ञानचारित्राणि नित्यमुपास्यानीति प्रतिपाद्यते । तानि पुनस्त्रीण्यपि परमार्थेनात्मैक एव, वस्त्वन्तराभावात् । यथा देवदत्तस्य कस्यचित् ज्ञानं श्रद्धानमनुचरणं च देवदत्तस्वभावानतिक्रमाद्देवदत्त एव, न वस्त्वन्तरम्; तथात्मन्यप्यात्मनो ज्ञानं श्रद्धानमनुचरणं चात्मस्वभावानतिक्रमादात्मैव, न वस्त्वन्तरम् । तत आत्मा एक एवोपास्य इति स्वयमेव प्रद्योतते । स किल —
sevavāyogya chhe em pote irādo rākhīne bījāone vyavahārathī pratipādan kare chhe ke ‘sādhu puruṣhe darshan, gnān, chāritra sadā sevavāyogya chhe’. paṇ paramārthathī jovāmān āve to e traṇey ek ātmā ja chhe kāraṇ ke teo anya vastu nathī — ātmānā ja paryāyo chhe. jem koī devadatta nāmanā puruṣhanān gnān, shraddhān ane ācharaṇ, devadattanā svabhāvane ullaṅghatā nahi hovāthī, (teo) devadatta ja chhe — anya vastu nathī, tem ātmāmān paṇ ātmānān gnān, shraddhān ane ācharaṇ, ātmānā svabhāvane ullaṅghatān nahi hovāthī, (teo) ātmā ja chhe — anya vastu nathī. māṭe em svayamev siddha thāy chhe ke ek ātmā ja sevan karavā yogya chhe.
bhāvārthaḥ — darshan, gnān, chāritra — traṇe ātmānā ja paryāyo chhe, koī judī vastu nathī; tethī sādhu puruṣhoe ek ātmānun ja sevan karavun e nishchay chhe ane vyavahārathī anyane paṇ e ja upadesh karavo.
have, e ja arthano kalasharūp shlok kahe chheḥ —
shlokārthaḥ — [प्रमाणतः] pramāṇadraṣhṭithī joīe to [आत्मा] ā ātmā [समम् मेचकः अमेचकः च अपि] ekīsāthe anek avasthārūp (‘mechak’) paṇ chhe ane ek avasthārūp (‘amechak’) paṇ chhe, [दर्शन-ज्ञान-चारित्रैः त्रित्वात्] kāraṇ ke ene darshan-gnān-chāritrathī to traṇapaṇun chhe ane [स्वयम् एकत्वतः] potāthī potāne ekapaṇun chhe.
bhāvārthaḥ — pramāṇadraṣhṭimān trikāḷasvarūp vastu dravyaparyāyarūp jovāmān āve chhe, tethī ātmā paṇ ekīsāthe ekānekasvarūp dekhavo. 16.
have nayavivakṣhā kahe chheḥ —