jidamohassa du jaiyā khīṇo moho havejja sāhussa .
ih khalu pūrvaprakrānten vidhānenātmano mohaṁ nyakkr̥tya yathoditajñānasvabhāvātiriktā- tmasaṁcetanen jitamohasya sato yadā svabhāvabhāvabhāvanāsauṣṭhavāvaṣṭambhāttatsantānātyantavināśen punaraprādurbhāvāy bhāvakaḥ kṣīṇo mohaḥ syāttadā sa ev bhāvyabhāvakabhāvābhāvenaikatve ṭaṁkotkīrṇaṁ vyākhyānarūp karanā aur is upadeśase anya bhī vicār lenā .
bhāvārtha : — bhāvak mohake anusār pravr̥tti karanese apanā ātmā bhāvyarūp hotā hai use bhedajñānake balase bhinna anubhav karanevālā jitamoh jin hai . yahān̐ aisā āśay hai ki śreṇī carḥate hue jise mohakā uday anubhavameṁ na rahe aur jo apane balase upaśamādi karake ātmānubhav karatā hai use jitamoh kahā hai . yahān̐ mohako jītā hai; usakā nāś nahīṁ huā ..32..
ab, bhāvyabhāvak bhāvake abhāvase niścayastuti batalāte haiṁ : —
paramārthavijñāyak puruṣ kṣīṇamoh tab unako kahe ..33..
gāthārtha : — [jitamohasya tu sādhoḥ ] jisane mohako jīt liyā hai aise sādhuke [yadā ] jab [kṣīṇaḥ mohaḥ ] moh kṣīṇ hokar sattāmeṁse naṣṭa [bhavet ] hāe [tadā ] tab [niścayavidbhiḥ ] niścayake jānanevāle [khalu ] niścayase [saḥ ] us sādhuko [kṣīṇamohaḥ ] ‘kṣīṇamoh’ nāmase [bhaṇyate ] kahate haiṁ .
ṭīkā : — is niścayastutimeṁ, pūrvokta vidhānase ātmāmeṁse mohakā tiraskār karake, pūrvokta jñānasvabhāvake dvārā anyadravyase adhik ātmākā anubhav karanese jo jitamoh huā hai, use jab apane svabhāvabhāvakī bhāvanākā bhalībhāṁti avalamban karanese mohakī saṁtatikā aisā ātyantik vināś ho ki phi ra usakā uday na ho — isaprakār bhāvakarūp moh kṣīṇ ho, tab (bhāvak mohakā kṣay honese ātmāke vibhāvarūp bhāvyabhāvakā bhī abhāv hotā hai, aur