90
प्रवृत्ते नैष्कर्म्ये न खलु मुनयः सन्त्यशरणाः ।
स्वयं विन्दन्त्येते परमममृतं तत्र निरताः ।।५-१०४।।
khanDAnvay sahit artha — ahIn koI prashna kare chhe ke shubh kriyA tathA ashubh kriyA sarva niShiddha karI, to munIshvar kone avalambe chhe? tenun Am samAdhAn karavAmAn Ave chhe – ‘‘सर्वस्मिन् सुकृतदुरिते कर्मणि निषिद्धे’’ (सर्वस्मिन्) AmUlAgra arthAt samagra (सुकृत) vrat-sanyam-taparUp kriyA athavA shubhopayogarUp pariNAm, (दुरिते) viShay-kaShAyarUp kriyA athavA ashubhopayogarUp sanklesh pariNAm – evAn (कर्मणि) kAryarUp (निषिद्धे) mokShamArga nathI evun mAnatA thakA, ‘‘किल नैष्कर्म्ये प्रवृत्ते’’ (किल) nishchayathI (नैष्कर्म्ये) sUkShma-sthUlarUp antarjalpa-bahirjalparUp samasta vikalpothI rahit nirvikalpa shuddha chaitanyamAtraprakAsharUp vastu mokShamArga chhe evun — (प्रवृत्ते) ekarUp evo ja chhe evun — nishchayathI TharAvatA thakA, ‘‘खलु मुनयः अशरणाः न सन्ति’’ (खलु) kharekhar, (मुनयः) sansAr-sharIr-bhogathI virakta thaI dhAraN karyun chhe yatipaNun jemaNe teo (अशरणाः न सन्ति) Alamban vinA shUnyaman evA to nathI. to kevA chhe? ‘‘तदा हि एषां ज्ञानं स्वयं शरणं’’ (तदा) je kALe evI pratIti Ave chhe ke ashubh kriyA mokShamArga nathI, shubh kriyA paN mokShamArga nathI, te kALe (हि) nishchayathI (एषां) munIshvarone (ज्ञानं स्वयं शरणं) gnAn arthAt shuddhasvarUpano anubhav sahaj ja Alamban chhe. kevun chhe gnAn? ‘‘ज्ञाने प्रतिचरितम्’’ je brAhyarUp pariNamyun hatun te ja potAnA shuddhasvarUpe pariNamyun chhe. shuddhasvarUpano anubhav thatAn kAI visheSh paN chhe. te kahe chhe — ‘‘एते तत्र निरताः परमम् अमृतं विन्दन्ति’’ (एते) vidyamAn je samyagdraShTi munIshvar (तत्र) shuddhasvarUpanA anubhavamAn (निरताः) magna chhe te (परमम् अमृतं) sarvotkRuShTa atIndriy sukhane (विन्दन्ति) AsvAde chhe. bhAvArtha Am chhe ke shubh-ashubh kriyAmAn magna thatAn jIv vikalpI