kahAnajainashAstramALA ]
chhe, tethI dukhI chhe; kriyAsanskAr chhUTIne shuddhasvarUpano anubhav thatAn jIv nirvikalpa chhe, tethI sukhI chhe. 5 – 104.
शिवस्यायं हेतुः स्वयमपि यतस्तच्छिव इति ।
khanDAnvay sahit artha — ‘‘यत् एतत् ज्ञानात्मा भवनम् ध्रुवम् अचलम् आभाति अयं शिवस्य हेतुः’’ (यत् एतत्) je koI (ज्ञानात्मा) chetanAlakShaN evI (भवनम्) sattvasvarUp vastu (ध्रुवम् अचलम्) nishchayathI sthir thaIne (आभाति) pratyakShapaNe svarUpanI AsvAdak kahI chhe (अयं) e ja (शिवस्य हेतुः) mokShano mArga chhe. shA kAraNathI? ‘‘यतः स्वयम् अपि तत् शिवः इति’’ (यतः) kAraN ke (स्वयम् अपि) pote paN (तत् शिवः इति) mokSharUp chhe. bhAvArtha Am chhe — jIvanun svarUp sadA karmathI mukta chhe; tene anubhavatAn mokSha thAy chhe em ghaTe chhe, viruddha to nathI. ‘‘अतः अन्यत् बन्धस्य हेतुः’’ (अतः) shuddhasvarUpano anubhav mokShamArga chhe, e vinA (अन्यत्) je kAI chhe shubh kriyArUp, ashubh kriyArUp anek prakAr (बन्धस्य हेतुः) te badho bandhano mArga chhe; ‘‘यतः स्वयम् अपि बन्धः इति’’ (यतः) kAraN ke (स्वयम् अपि) pote paN (बन्धः इति) badhoy bandharUp chhe. ‘‘ततः तत् ज्ञानात्मा स्वं भवनम् विहितं हि अनुभूतिः’’ (ततः) te kAraNathI (तत्) pUrvokta (ज्ञानात्मा) chetanAlakShaN evun chhe (स्वं भवनम्) potAnA jIvanun sattva te (विहितम्) mokShamArga chhe, (हि) nishchayathI (अनुभूतिः) pratyakShapaNe AsvAd karavAmAn Avatun thakun. 6 – 105.