kahAnajainashAstramALA ]
दुष्करतरैः’’ (स्वयम् एव) sahajapaNe (दुष्करतरैः) kaShTasAdhya chhe. bhAvArtha Am chhe ke — jeTalI kriyA chhe te badhI dukhAtmak chhe, shuddhasvarUp-anubhavanI mAphak sukhasvarUp nathI. vaLI kevAn chhe? ‘‘मोक्षोन्मुखैः’’ (मोक्ष) sakaLakarmakShayathI (उन्मुखैः) unmukh chhe arthAt teo paramparAe AgaL mokShanun kAraN thashe evo bhram Upaje chhe te jUTho chhe. ‘‘च’’ vaLI kevA chhe mithyAdraShTi jIv? ‘‘महाव्रततपोभारेण चिरं भग्नाः क्लिश्यन्तां’’ (महाव्रत) hinsA, anRut, stey, abrahma, parigrahathI rahitapaNun, (तपः) mahA parIShahonun sahavun, tenA (भार) ghaNA bojA vaDe (चिरं) ghaNA kAL paryant (भग्नाः) marIne chUro thatA thakA (क्लिश्यन्तां) ghaNun kaShTa kare chhe to karo, tathApi evun karatAn karmakShay to thato nathI. 10 – 142.
सहजबोधकलासुलभं किल ।
khanDAnvay sahit artha — ‘‘ततः ननु इदं जगत् इदं पदम् कलयितुं सततं यततां’’ (ततः) te kAraNathI (ननु) aho (इदं जगत्) vidyamAn chhe je trailokyavartI jIvarAshi te (इदं पदम्) A padano arthAt nirvikalpa shuddha gnAnamAtravastuno (कलयितुं) nirantar abhyAs karavAne mATe (सततं) akhanDadhArApravAharUp (यततां) yatna karo. shA kAraN vaDe? ‘‘निजबोधकलाबलात्’’ (निजबोध) shuddha gnAn, teno (कला) pratyakSha anubhav, tenA (बलात्) sAmarthya vaDe; kem ke ‘‘किल’’ nishchayathI gnAnapad ‘‘कर्मदुरासदं’’ (कर्म) jeTalI kriyA chhe tenA vaDe (दुरासदं) aprApya chhe, ane ‘‘सहजबोधकलासुलभं’’ (सहजबोध) shuddha gnAnanA (कला) nirantar anubhav vaDe (सुलभं) sahaj ja prApta thAy chhe. bhAvArtha Am chhe ke — shubh-ashubharUp chhe jeTalI kriyA, tenun mamatva chhoDIne ek shuddhasvarUp-anubhav kAraN chhe. 11 – 143.