kahAnajainashAstramALA ]
je (बोध) gnAnaguN, te chhe (वपुषं) sharIr jenun, evo chhe. shun karIne (anubhave chhe)? ‘‘सर्वाम् एव शङ्कां विहाय’’ (सर्वाम् एव) sAt prakAranA (शङ्कां) bhayane (विहाय) chhoDIne. je rIte bhay chhUTe chhe te kahe chhe — ‘‘निसर्गनिर्भयतया’’ (निसर्ग) svabhAvathI (निर्भयतया) bhayarahitapaNun hovAne lIdhe. bhAvArtha Am chhe ke — samyagdraShTi jIvono nirbhay svabhAv chhe, tethI sahaj ja anek prakAranA pariShah-upasargano bhay nathI. tethI samyagdraShTi jIvane karmano bandh nathI, nirjarA chhe. kaI rIte chhe nirbhayapaNun? ‘‘स्वयं’’ evun sahaj chhe. 22 – 154.
श्चिल्लोकं स्वयमेव केवलमयं यल्लोकयत्येककः ।
निश्शंकः सततं स्वयं स सहजं ज्ञानं सदा विन्दति ।।२३-१५५।।
khanDAnvay sahit artha — ‘‘सः सहजं ज्ञानं स्वयं सततं सदा विन्दति’’ (सः) samyagdraShTi jIv (सहजं) svabhAvathI ja (ज्ञानं) shuddha chaitanyavastune (विन्दति) anubhave chhe – AsvAde chhe. kaI rIte anubhave chhe? (स्वयं) potAthI potAne anubhave chhe. kyA kALe? (सततं) nirantarapaNe (सदा) atIt-anAgat-vartamAnamAn anubhave chhe. kevo chhe samyagdraShTi jIv? ‘‘निःशङ्कः’’ sAt bhayathI rahit chhe. shAthI? kAraN ke ‘‘तस्य तद्भीः कुतः अस्ति’’ (तस्य) te samyagdraShTine (तद्भीः) ihalokabhay, paralokabhay (कुतः अस्ति) kyAthi hoy? arthAt nathI hoto. jevo vichAr karatAn bhay hoto nathI te kahe chhe — ‘‘तव अयं लोकः तदपरः अपरः न’’ (तव) he jIv! tAro (अयं लोकः) vidyamAn chhe je chidrUpamAtra te lok chhe, (तद्-अपरः) tenAthI anya je kAI chhe ihalok, paralok, — vivaraNa ihalok arthAt vartamAn paryAy, te viShe evI chintA ke paryAy paryant sAmagrI raheshe ke nahi rahe; paralok arthAt ahInthI marIne sArI gatimAn jaIsh ke nahi jAun evI chintA; — evo je (अपरः) ihalok paralok paryAyarUp te (न) jIvanun svarUp nathI; ‘‘यत् एषः अयं लोकः केवलं चिल्लोकं स्वयं एव लोकयति’’ (यत्) kAraN ke (एषः अयं लोकः) astirUp chhe