kahAnajainashAstramALA ]
कर्मोदयान्मरणजीवितदुःखसौख्यम् ।
कुर्यात्पुमान् मरणजीवितदुःखसौख्यम् ।।६-१६८।।
khanDAnvay sahit artha — ‘‘इह एतत् अज्ञानम्’’ (इह) mithyAtvapariNAmanun ek ang dekhADe chhe (एतत् अज्ञानम्) Avo bhAv mithyAtvamay chhe — ‘‘तु यत् परः पुमान् परस्य मरणजीवितदुःखसौख्यम् कुर्यात्’’ (तु) te kevo bhAv? (यत्) te bhAv evo ke (परः पुमान्) koI puruSh (परस्य) anya puruShanAn (मरणजीवितदुःखसौख्यम्) maraN- prANaghAt, jIvit-prANarakShA, dukh-aniShTasanyog, saukhya-iShTaprApti evAn kAryane (कुर्यात्) kare chhe. bhAvArtha Am chhe ke agnAnI manuShyomAn evI kaheNI chhe ke ‘A jIve A jIvane mAryo, A jIve A jIvane jivADyo, A jIve A jIvane sukhI karyo, A jIve A jIvane dukhI karyo;’ — AvI kaheNI chhe. tyAn evI ja pratIti je jIvane hoy te jIv mithyAdraShTi chhe em nisandeh jANajo, sanshay kAI nathI. shA mATe jANavun ke mithyAdraShTi chhe? kAraN ke ‘‘मरणजीवितदुःखसौख्यम् सर्वं सदा एव नियतं स्वकीयकर्मोदयात् भवति’’ (मरण) prANaghAt, (जीवित) prANarakShA, (दुःखसौख्यम्) iShTa-aniShTasanyog — A je (सर्वं) sarva jIvarAshine hoy chhe te badhun (सदा एव) sarva kAL (नियतं) nishchayathI, (स्वकीयकर्मोदयात् भवति) je jIve potAnA vishuddha athavA sanklesharUp pariNAm vaDe pUrve ja bAndhyun chhe je Ayukarma athavA shAtAkarma athavA ashAtAkarma, te karmanA udayathI te jIvane maraN athavA jIvan athavA dukh athavA sukh thAy chhe evo nishchay chhe; A vAtamAn sandeh kAI nathI. bhAvArtha Am chhe ke koI jIv koI jIvane mAravA samartha nathI, jivADavA samartha nathI, sukhI-dukhI karavA samartha nathI. 6-168.