196
AvatAn bhogave chhe; paryAyarUpe vichAratAn je pariNAm-avasthAmAn gnAnAvaraNAdi karma upArje chhe, uday AvatAn te pariNAmanun avasthAntar thAy chhe; tethI anya paryAy kare chhe, anya paryAy bhogave chhe — Avo bhAv syAdvAd sAdhI shake chhe. jevun bauddhamatano jIv kahe chhe te to mahAviparIt chhe. te kyun viparItapaNun? ‘‘अत्यन्तं वृत्त्यंशभेदतः वृत्तिमन्नाशकल्पनात्’’ (अत्यन्तं) dravyanun Avun ja svarUp chhe, sahAro kono? (वृत्ति) avasthA, tenA (अंश) ansh arthAt ek dravyanI anant avasthA, evo (भेदतः) bhed chhe arthAt koI avasthA vinashe chhe, anya koI avasthA Upaje chhe — evo avasthAbhed vidyamAn chhe; AvA avasthAbhedano chhaL pakaDIne koI bauddhamatano mithyAdraShTi jIv (वृत्तिमन्नाशकल्पनात्) vRuttimAnano arthAt jeno avasthAbhed thAy chhe evI sattArUp shAshvat vastuno nAsh kalpe chhe arthAt mULathI sattAno nAsh mAne chhe; tethI evun kahevun viparItapaNun chhe. bhAvArtha Am chhe ke bauddhamatano jIv paryAyamAtrane vastu mAne chhe, paryAy jeno chhe evI sattAmAtra vastune mAnato nathI. mATe Avun mAne chhe te mahAmithyAtva chhe. 15-207.
कालोपाधिबलादशुद्धिमधिकां तत्रापि मत्वा परैः ।
आत्मा व्युज्झित एष हारवदहो निःसूत्रमुक्तेक्षिभिः ।।१६-२०८।।
khanDAnvay sahit artha — ekAntapaNe je mAnavAmAn Ave te mithyAtva chhe. ‘‘अहो पृथुकैः एषः आत्मा व्युज्झितः’’ (अहो) he jIv! (पृथुकैः) nAnA prakArano abhiprAy chhe jemano evA je mithyAdraShTi jIvo chhe temanAthI (एषः आत्मा) vidyamAn shuddha chaitanyavastu (व्युज्झितः) sadhAI nahi. kevA chhe ekAntavAdI? ‘‘शुद्धर्जुसूत्रे रतैः’’ (शुद्ध) ✽dravyArthikanayathI rahit (ऋजुसूत्रे) vartamAn paryAyamAtramAn
✽ ahIn ‘dravyArthikanayathI rahit’ pAThanA sthAnamAn hastalikhit tathA pahelI mudrit hindI pratamAn ‘paryAyArthikanayathI rahit’ evo pATh chhe je bhUlathI lakhAI gayo lAge chhe.