210
upAdhithI rahit jIvavastunA (बोध) pratyakSha anubhavathI (विधुर) rahit hovAthI (अन्ध) samyaktvathI shUnya chhe (बुद्धयः) gnAnasarvasva jemanun, evA chhe. temano aparAdh sho? uttar — aparAdh Avo chhe; te ja kahe chhe ‘‘ये रागजन्मनि परद्रव्यं निमित्ततां एव कलयन्ति’’ (ये) je koI mithyAdraShTi jIv evA chhe — ‘(रागजन्मनि) rAg-dveSh-moh ashuddha pariNatirUp pariNamatA jIvadravyanA viShayamAn (परद्रव्यं) ATh karma, sharIr Adi nokarma tathA bAhya bhogasAmagrIrUp (निमित्ततां कलयन्ति) pudgaladravyanun nimitta pAmIne jIv rAgAdi ashuddharUp pariName chhe’ evI shraddhA kare chhe je koI jIvarAshi te mithyAdraShTi chhe, anant sansArI chhe, jethI evo vichAr chhe ke sansArI jIvane rAgAdi ashuddha pariNamanashakti nathI, pudgalakarma balAtkAre ja pariNamAve chhe. jo em chhe to pudgalakarma to sarva kAL vidyamAn ja chhe, jIvane shuddha pariNAmano avasar kyo? arthAt koI avasar nahi. 29-221.
यायात्कामपि विक्रियां तत इतो दीपः प्रकाश्यादिव ।
रागद्वेषमयीभवन्ति सहजां मुञ्चन्त्युदासीनताम् ।।३०-२२२।।
khanDAnvay sahit artha — bhAvArtha Am chhe ke, koI mithyAdraShTi jIv evI AshankA karashe ke jIvadravya gnAyak chhe, samasta gneyane jANe chhe, tethI paradravyane jANatAn k kthoDo ghaNo rAgAdi ashuddha pariNatino vikAr thato hashe? uttar Am chhe ke paradravyane jANatAn to ek niranshamAtra paN nathI, potAnI vibhAvapariNati karatAn vikAr chhe, potAnI shuddha pariNati hotAn nirvikAr chhe. em kahe chhe — ‘‘एते अज्ञानिनः किं रागद्वेषमयीभवन्ति, सहजां उदासीनतां किं मुञ्चंति’’ (एते अज्ञानिनः) vidyamAn chhe je mithyAdraShTi jIvo te (किं रागद्वेषमयीभवन्ति) rAg-dveSh- moharUp ashuddha pariNatimAn magna kem thAy chhe? tathA (सहजां उदासीनतां किं मुञ्चंति) sahaj ja chhe sakaL paradravyathI bhinnapaNun — evI pratItine kem chhoDe chhe? bhAvArtha