140
svarūp sādhe chhe — ‘‘हि यस्य वशतः यः याद्रक् स्वभावः तस्य ताद्रक् इह अस्ति’’ (हि) kāraṇ ke (यस्य) je koī vastuno (यः याद्रक् स्वभावः) je svabhāv, jevo svabhāv chhe te (वशतः) anādinidhan chhe, (तस्य) te vastuno (ताद्रक् इह अस्ति) tevo ja chhe. jevī rīte shaṅkhano shvet svabhāv chhe, shvet pragaṭ chhe, tevī rīte samyagdraṣhṭino shuddha pariṇām hoto thako shuddha chhe. ‘‘एषः परैः कथञ्चन अपि अन्याद्रशः कर्तुं न शक्यते’’ (एषः) vastuno svabhāv (परैः) anya vastuno karyo (कथञ्चन अपि) koī paṇ prakāre (अन्याद्रशः) bījārūp (कर्तुं) karāvāne (न शक्यते) samartha nathī. bhāvārtha ām chhe ke — svabhāvathī shvet shaṅkh chhe, te shaṅkh kāḷī māṭī khāy chhe, pīḷī māṭī khāy chhe, nānā varṇanī māṭī khāy chhe; evī māṭī khāto thako shaṅkh te māṭīnā raṅgano thato nathī, potānā shvet rūpe rahe chhe; vastunun evun ja sahaj chhe; tevī rīte samyagdraṣhṭi jīv svabhāvathī rāg-dveṣh-moharahit shuddhapariṇāmarūp chhe, te jīv nānā prakāranī bhogasāmagrī bhogave chhe tathāpi potānā shuddhapariṇāmarūp pariṇame chhe, sāmagrī hotān ashuddharūp pariṇamāvāto nathī; evo vastuno svabhāv chhe. tethī samyagdraṣhṭine karmano bandh nathī, nirjarā chhe. 18 – 150.
भुंक्षे हन्त न जातु मे यदि परं दुर्भुक्त एवासि भोः ।
ज्ञानं सन्वस बन्धमेष्यपरथा स्वस्यापराधाद्ध्रुवम् ।।१९-१५१।।
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘ज्ञानिन् जातु कर्म कर्तुम् न उचितं’’ (ज्ञानिन्) he samyagdraṣhṭi jīv! (जातु) koī paṇ prakāre, kyārey (कर्म) gnānāvaraṇādi karmarūp pudgalapiṇḍ (कर्तुम्) bāndhavāne (न उचितं) yogya nathī. bhāvārtha ām chhe ke samyagdraṣhṭi jīvane karmano bandh nathī. ‘‘तथापि किञ्चित् उच्यते’’ (तथापि) topaṇ (किञ्चित् उच्यते) kāīk visheṣh chhe te kahe chhe — ‘‘हन्त यदि मे परं न जातु भुंक्षे भोः दुर्भुक्तः एव असि’’ (हन्त) ākarān vachane kahe chheḥ (यदि) jo evun jāṇīne