226
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘जनाः’’ koī evā chhe mithyādraṣhṭi jīvo ke je ‘‘परमार्थं’’ ‘shuddha gnān mokṣhamārga chhe’ evī pratītine ‘‘नो कलयन्ति’’ anubhavatā nathī. kevā chhe? ‘‘व्यवहारविमूढद्रष्टयः’’ (व्यवहार) dravyakriyāmātramān (विमूढ) ‘kriyā mokṣhano mārga chhe’ evā mūrkhapaṇārūp jūṭhī chhe (द्रष्टयः) pratīti jemanī, evā chhe. draṣhṭānta kahe chheḥ jem lokamān — vartamān karmabhūmimān ‘‘तुषबोधविमुग्धबुद्धयः जनाः’’ (तुष) dhānanī uparanā tuṣhamātranā (बोध) gnānathī — evā ja mithyāgnānathī (विमुग्ध) vikaḷ thaī chhe (बुद्धयः) mati jemanī, evā chhe (जनाः) keṭalāk mūrkha lok teo, ‘‘इह’’ vastu jevī chhe tevī ja chhe topaṇ, agnānapaṇāne līdhe ‘‘तुषं कलयन्ति’’ tuṣhane aṅgīkār kare chhe, ‘‘तन्दुलम् न कलयन्ति’’ chāvalanā marmane pāmatā nathī; tem je koī kriyāmātrane mokṣhamārga jāṇe chhe, ātmānā anubhavathī shūnya chhe, te paṇ evā ja jāṇavā. 50-242.
ज्ञानमेकमिदमेव हि स्वतो ।।५१-२४३।।
khaṇḍānvay sahit arthaḥ — ‘‘द्रव्यलिङ्गममकारमीलितैः समयसारः न द्रश्यते एव’’ (द्रव्यलिंङ्ग) kriyārūp yatipaṇun, temān (ममकार) ‘hun yati, mārun yatipaṇun mokṣhano mārga’ evo je abhiprāy, tenā vaḍe (मीलितैः) andh thayā chhe arthāt paramārthadraṣhṭithī shūnya thayā chhe je puruṣho, temane (समयसारः) shuddha jīvavastu (न द्रश्यते) prāptigochar nathī. bhāvārtha ām chhe ke mokṣhanī prāpti temane durlabh chhe. shā kāraṇathī? ‘‘यत् द्रव्यलिङ्गम्