Samaysar Kalash Tika-Gujarati (simplified iso15919 transliteration). Shlok: 42.

< Previous Page   Next Page >


Page 44 of 269
PDF/HTML Page 66 of 291

 

44

samayasār-kalash
[ bhagavānashrīkundakund-

sāmarthyathī (उच्चैः) atishayapaṇe (चकचकायते) ghaṇo ja prakāshe chhe. kevun chhe chaitanya? ‘‘अनाद्यनन्तम्’’ (अनादि) jeno ādi nathī, (अनन्तम्) jeno antvināsh nathī, evun chhe. vaḷī kevun chhe chaitanya? ‘‘अचलं’’ jene chaḷatāpradeshakamp nathī evun chhe. vaḷī kevun chhe? ‘‘स्वसंवेद्यं’’ potāthī ja pote jaṇāy chhe. vaḷī kevun chhe? ‘‘अबाधितम्’’ amīṭ (maṭe nahi evun) chhe. jīvanun svarūp āvun chhe. 941.

(shārdūlavikrīḍit)
वर्णाद्यैः सहितस्तथा विरहितो द्वेधास्त्यजीवो यतो
नामूर्तत्वमुपास्य पश्यति जगज्जीवस्य तत्त्वं ततः
इत्यालोच्य विवेचकैः समुचितं नाव्याप्यतिव्यापि वा
व्यक्तं व्यञ्जितजीवतत्त्वमचलं चैतन्यमालम्ब्यताम्
।।१०-४२।।

khaṇḍānvay sahit arthaḥ‘‘विवेचकैः इति आलोच्य चैतन्यम् आलम्ब्यताम्’’ (विवेचकैः) jemane bhedagnān chhe evā puruṣho (इति) je prakāre kahevāshe te prakāre (आलोच्य) vichārīne (चैतन्यम्) chaitanyanochetanamātrano (आलम्ब्यताम्) anubhav karo. kevun chhe chaitanya? ‘‘समुचितं’’ anubhav karavāyogya chhe. vaḷī kevun chhe? ‘‘अव्यापि न’’ jīvadravyathī kyārey bhinna hotun nathī, (अतिव्यापि वा) jīvathī anya chhe je pāñch dravyo temanāthī anya chhe. vaḷī kevun chhe? ‘‘व्यक्तं’’ pragaṭ chhe. vaḷī kevun chhe? ‘‘व्यज्जितजीवतत्त्वम्’’ (व्यज्जित) pragaṭ karyun chhe (जीवतत्त्वम्) jīvanun svarūp jeṇe, evun chhe. vaḷī kevun chhe? ‘‘अचलं’’ pradeshakampathī rahit chhe. ‘‘ततः जगत् जीवस्य तत्त्वं अमूर्तत्वं उपास्य न पश्यति’’ (ततः) te kāraṇathī (जगत्) sarva jīvarāshi (जीवस्य तत्त्वं) jīvanā nij svarūpane (अमूर्तत्वम्) sparsha, ras, gandh, varṇaguṇathī rahitapaṇun (उपास्य) mānīne (न पश्यति) anubhavato nathī; [bhāvārtha ām chhekoī jāṇashe ke ‘jīv amūrta’ em jāṇīne anubhav karavāmān āve chhe paṇ e rīte to anubhav nathī. jīv amūrta to chhe parantu anubhavakāḷamān em anubhave chhe ke ‘jīv chaitanyalakṣhaṇ;’] ‘‘यतः अजीवः द्वेधा अस्ति’’ (यतः) kāraṇ ke (अजीवः) achetanadravya (द्वेधा अस्ति) be prakāranān chhe. te be prakār kayā chhe? ‘‘वर्णाद्यैः सहितः तथा विरहितः’’ (वर्णाद्यैः) varṇa,