tattva chhe ane te ja nAnArUpathI birAje chhe.’ tene kahe chhe ke – jo
gnAnamAtra chhe to gney kAI paN na rahyun ane gney nathI to gnAn kevI
rIte kaho chho? kAraN ke gneyane jANe te ja gnAn kahevAy chhe paN
gney vinA gnAn nathI.
घडपडजडदव्वाणि हि णेयसरूवाणि सुप्पसिद्धाणि ।
णाणं जाणेदि जदो अप्पादो भिण्णरूवाणि ।।२४८।।
घटपटजडद्रव्याणि हि ज्ञेयस्वरूपाणि सुप्रसिद्धानि ।
ज्ञानं जानाति यतः आत्मनः भिन्नरूपाणि ।।२४८।।
artha — ghaT, paT Adi samasta jaD dravyo gneyasvarUpathI bhalA
prakAre prasiddha chhe ane temane gnAn jANe chhe tethI teo AtmAthI
– gnAnathI bhinnarUp judAn Thare chhe.
bhAvArtha — jaDadravya evA gneyapadArtho AtmAthI bhinnarUp judA
judA prasiddha chhe teno lop shI rIte karI shakAy? jo tene na mAnavAmAn
Ave to gnAn paN na Thare, kAraN ke jANyA vinA gnAn shAnun?
जं सव्वलोयसिद्धं देहं गेहादिबाहिरं अत्थं ।
जो तं पि णाण मण्णदि ण मुणदि सो णाणणामं पि ।।२४९।।
यत् सर्वलोकसिद्धं देहं गेहादिबाह्यं अर्थं ।
यः तदपि ज्ञानं मन्यते न जानाति सः ज्ञाननाम अपि ।।२४९।।
artha — deh-makAn Adi bAhya padArtho sarvalokaprasiddha chhe, temane
paN jo gnAn ja mAnasho, to te vAdI gnAnanun nAm paN jANato nathI.
bhAvArtha — bAhya padArthane paN gnAn ja mAnavAvALo gnAnanun svarUp
ja jANato nathI e to dUr raho, paN gnAnanun nAm paN jANato nathI.
have nAstikavAdI pratye kahe chhe —
अच्छीहिं पिच्छमाणो जीवाजीवादि-बहुविहं अत्थं ।
जो भणदि णत्थि किंचि वि सो झुठ्ठाणं महाझुठ्ठो ।।२५०।।
lokAnuprekShA ]
[ 133